Jačmenný slad patrí medzi komodity, v ktorých je Slovensko sebestačné a zároveň ho vo veľkom objeme aj vyváža. Sladovne a pivovary na Slovensku vytvárajú neustály dopyt po kvalitnom sladovníckom jačmeni, čím podporujú rozširovanie pestovateľských plôch tejto tradičnej plodiny. Dosiahnuť najvyššiu kvalitu a tým aj výhodnú cenu jačmeňa však nie je samozrejmosť a vyžaduje si precízne postupy, pretože sladovnícky jačmeň neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Pestovanie jarných sladovníckych jačmeňov je samo o sebe veľmi náročné a priebeh počasia v posledných rokoch jeho pestovanie príliš neuľahčuje.
Cieľom pri pestovaní jarného jačmeňa na sladovnícke účely je dosiahnutie vysokej úrody zrna a predovšetkým jeho optimálnej sladovníckej kvality. Tá je posudzovaná podľa množstva dusíkatých látok v požadovanom rozmedzí, výťažnosti predného zrna, klíčivosti, vlhkosti a ďalších nemenej dôležitých parametrov. Vzhľadom na krátku vegetačnú dobu, slabší koreňový systém a biologickú povahu jačmeň citlivo reaguje na stresové podmienky a prípadnú pestovateľskú chybu. Jačmeň patrí medzi plodiny, ktoré sa na Slovensku pestujú od nepamäti, no priemerná úroda v poslednom desaťročí neprekročila hranicu 4,2 t/ha, čo je zarážajúce v porovnaní s jeho produkčnou schopnosťou, ktorá je 3-krát väčšia ako u pšenice a za deň dokáže vytvoriť až 92 kg/ha fytomasy.
Kvalitatívne požiadavky na sladovnícky jačmeň
Kvalitné zrno sladovníckeho jačmeňa musí spĺňať prísne kritériá, ktoré sú zásadné pre úspešné sladovanie. Medzi kľúčové parametre patria:
- Obsah dusíkatých látok: Optimálne rozmedzie je medzi 9,5 - 11,5 %.
- Zrno: Musí byť zdravé, čisté a mať vyrovnaný tvar.
- Plevy: Mali by byť jemne zvrásnené, tenké a jemné, aby bol jačmeň schopný prijímať vodu v procese sladovania a pri klíčení prerastal.
- Podiel zŕn: Zrná nad sitom 2,5 x 20 mm by mali tvoriť aspoň 85 - 90 %, aby väčšie, škrobnatejšie zrná dali viac extraktu v slade.
- Hmotnosť tisíca zŕn (HTZ): Mala by sa pohybovať medzi 44 - 52 g.
- Objemová hmotnosť: Optimálna hodnota pre kvalitný sladovnícky jačmeň je 680 - 720 g.l-1.
Všetky tieto parametre sú podrobne definované v norme STN 46 1100-5. Sladovne uprednostňujú odrody ľahko a rýchlo rozlúštiteľné, ktoré zaisťujú kvalitné prekvasenie. Preferujú preto odrody, ktorých zrná rýchlo klíčia a strácajú čo najmenej výživných látok, ako napríklad Kangoo, Malz, Overture, Odyssey či Sunshine. Na sladovnícke účely sa u nás pestuje prevažne jačmeň dvojradový, najčastejšie jarný.
Vplyv vlhkosti počas vegetácie
Vlahové nároky a pôdne podmienky
Jarný jačmeň je náročnejší na pôdne prostredie než iné obilniny. Vyžaduje hlinité, piesočnato-hlinité a ílovito-hlinité pôdy, dostatočne humózne, s dostatkom vápnika a priaznivým vlhkostným stavom. Vyhovuje mu slabo kyslá až neutrálna pôdna reakcia (pH 6,2 - 7,5). Jarný jačmeň je schopný využiť zásoby zimnej vlahy, neskôr znesie aj sucho, no opäť má zvýšené požiadavky na vlahu vo fáze steblovania a klasenia. V meniacich sa klimatických podmienkach s častejším výskytom sucha je výber odrody kľúčový. Používajú sa odrody ako Overture, KWS Amadora, nová slovenská odroda IS Maltigo (pre "Levický slad"), alebo ozimné odrody Wintmalt, KWS Scala a Etincel.
Vysoké teploty tiež ovplyvňujú dozrievanie jačmeňa. Ak teploty stúpajú nad 30 °C, jačmeň núdzovo dozrieva a môže stúpnuť úroveň hrubého proteínu. Na reguláciu dusíkatých látok a zabezpečenie rovnomerného dozrievania je dôležitá dobrá úroveň kvalitatívnej výživy (fosfor, horčík, draslík, zinok). V takýchto stresových podmienkach môže pomôcť aj dostatočná závlaha ohrozeného porastu v správny čas.
Príprava pôdy a sejba s ohľadom na vlhkosť
Využitie zimnej vlahy a vývoj počasia po sejbe sú dôležitým ukazovateľom nasledujúceho vývoja jačmeňa. V konvenčnom spôsobe pestovania sa odporúča vykonať podmietku diskovým podmietačom a prípadne zavalcovať, a to podľa vlhkostného stavu pôdy. Následne sa orie do hĺbky 0,25 - 0,28 m, aby pôda dobre zachytila zimnú vlahu. Len čo to na jar dovolí stav pôdy a počasia, použite smyk na urovnanie brázd a pred sejbou prípadne ešte kombinátor pre zjemnenie štruktúry hrudiek pôdy a zapravenie hnojív.
Aj napriek skorej jarnej sejbe nesmieme jačmeň vysiať do mokrej, nevyzretej pôdy, aby nedošlo k „zamazaniu osiva“. To by mohlo negatívne ovplyvniť vzchádzanie a tým aj konečnú výšku úrody. Optimálna hĺbka sejby jarného jačmeňa je 30 - 50 mm, hoci z technologických opatrení sa uvádza aj 2 - 3 cm pre kvalitnú prípravu a rýchle a rovnomerné vzchádzanie. Jačmeň je tiež citlivý na dostatok vzduchu v pôde, preto na ťažších pôdach pri nadmerných zrážkach treba rozrušovať pôdny prísušok bránením.
Podpora odolnosti voči suchu a efektívne hospodárenie s vodou
Na podporu rozvoja koreňového systému, ktorý je veľmi potrebný na zvýšenie schopnosti jačmeňa prijímať vodu a živiny, je vhodné aplikovať špecifické prípravky spolu s moridlom. V rámci pokusov bolo overené, že aplikácia stimulačných látok do morenia dokáže zvýšiť úrodu. V odborných štúdiách bol po aplikácii účinnej látky SOLATENOLTM preukázaný pozitívny vplyv na hospodárenie rastlín s vodou. Tento efekt sa prejavuje pri všetkých podmienkach počasia, najvýraznejšie však v suchých rokoch, kedy SOLATENOLTM pomáha rastlinám regulovať a redukovať straty vody, ku ktorým dochádza pri transpirácii, bez negatívneho vplyvu na fotosyntézu.
Vplyv vlhkosti počas zberu
Určenie správneho termínu zberu
Určenie správneho termínu zberu úrody a poveternostné podmienky počas neho sú kľúčové pre dosiahnutie maximálnej kvality a minimalizáciu strát. Obilie je vhodné na zber už v závere tzv. žltej zrelosti, keď sa končí transport asimilátov z vegetačných orgánov do zrna v klase. V plnej zrelosti je zrno úplne tvrdé a zožať ho treba čo najskôr.
Správny termín zberu sa volí podľa vlhkosti zrna (vykupuje sa pri 14 %) a stavu porastu. Jačmeň sa zberá pri vlhkosti 11 - 15 %, následne sa vlhkosť doladí pre dlhodobejšie skladovanie. Je dôležité neustále sledovať vlhkosť každej dodávky z poľa, aj keď sa lán zdá byť homogénny. Moderná zberová technika je ľahko prispôsobiteľná typu plodiny a veľkosti zberaného semena.
Combine Harvesting Animation (MCS)
Riziká spojené s vlhkosťou počas zberu
S pribúdajúcimi teplými dňami postupne zlatnú rozkolísané lány obilia, čo je signál pre agronómov. V suchých podmienkach treba úrodu zobrať do troch dní, vo vlhkých najviac za šesť dní. Pri vyšších denných teplotách totiž zrno rýchlo dozrieva a stúpajú straty jeho vydrvením z klasu skôr, ako sa dostane na sitá kombajnu.
Ak je vlhkejšie počasie, zrelé zrno v klase môže začať klíčiť, čím sa stráca možnosť jeho skladovania na kope. V takomto prípade sa proces zberu komplikuje potrebným dosúšaním zrna v sušičke. Priebeh počasia v letnom období dokáže skomplikovať situáciu a neraz predĺžiť čas zberu, preto je dôležité pozorne sledovať predpovede. Je dôležité skrátiť čas od zberu po prečistenie zrna na minimum, hlavne v prípade, ak hrozí zhoršenie počasia či vyššia vlhkosť vzduchu. Mokré zrno s vlhkosťou nad 20 % by sa preto radšej nemalo zberať, aby sa predišlo problémom s kvalitou a skladovaním.
Vplyv vlhkosti na skladovanie jačmeňa
Optimálne podmienky skladovania
Sladovne majú vysoké nároky na zrno, ktoré musí byť zdravé, zrelé, mechanicky nepoškodené a bez prímesí. Na udržanie tejto kvality je kľúčová pozberová úprava. Dosúšanie, čistenie zrna a mechanická manipulácia s ním ho môžu tiež poškodiť, ak sa nevykonávajú správne. Preto sú užitočnou súčasťou produkcie aj pozberové linky na prípadné dosúšanie a čistenie zrna, ktoré by mali mať skontrolované nastavenie a pripravenosť.
Je dôležité, aby zobraté zrno malo čas a vhodné priestory na „vydýchanie sa“ a dosiahnutie riadnej zrelosti pre ďalšie použitie, čo môže trvať týždne. Obilie možno uskladňovať rôznymi spôsobmi, najčastejšie v podlahových skladoch s voľným uložením na hromadách alebo v obilných silách. V ostatných rokoch sa používajú aj lykové vrecia, tzv. big bagy.
Aby sa zachovala dosiahnutá dobrá kvalita zrna čo najdlhšie, je nevyhnutné dodržiavať optimálne podmienky skladovania. Pri naskladňovaní by vlhkosť obilia nemala presahovať 12 - 14 % a čo najskôr by sa malo ochladiť pod 10 °C.
Riziká vlhkosti pri skladovaní
Zrno je živá hmota, v ktorej automaticky prebieha látková výmena (dýchanie). Intenzita tohto procesu závisí od vlhkosti, teploty a prístupu vzduchu. Tieto parametre preto treba neustále sledovať, aby nedošlo k naklíčeniu alebo zmene senzorických a fyziologických vlastností obilia. Okrem toho treba predchádzať aj poškodeniu škodcami, hmyzom či zamokrením.
Neustála pozornosť venovaná vlhkosti a teplote pozberaného zrna a ich neustále meranie sú kľúčové. Zvlhnutím či prehriatím zrna totiž dochádza k zmenám v jeho chemickom zložení, stráca lepok a môžu sa na ňom množiť spóry hubového ochorenia, plesní či iných mikroorganizmov. V extrémnych prípadoch sa môže zrno aj vznietiť. Pre úspešný výsledok je preto potrebné venovať pozornosť viacerým aspektom pred zberom, počas neho i po ňom, čo pomáha eliminovať negatívny dopad neovplyvniteľných okolností.
tags: #skladovanie #jacmena #vlhkost