Stav, keď nám nie je ani príliš chladno, ani príliš horúco, je definovaný ako tepelná pohoda. Je to situácia, v ktorej sa cítime úplne dokonale a dosiahnutie tohto stavu zaručuje, že sa doma budeme cítiť skvele. Tepelnú pohodu ovplyvňuje izolácia a tesnosť miestností, vykurovací systém a to, čo si mnoho ľudí neuvedomuje, vlhkosť vzduchu v dome.
Vlhkosť vzduchu v domácnosti je téma, ktorá je úzko spojená s dosiahnutím stavu tepelnej pohody, no často býva riešená ako samostatná záležitosť, čo nie je fér. Iba riadením všetkých faktorov, vrátane vlhkosti, si budeme môcť užívať optimálne teploty pri ekonomickom vykurovaní.
Čo je to Tepelná Pohoda?
Tepelná pohoda predstavuje rovnováhu medzi organizmom a okolím bez zaťažovania termoregulačného systému. Pri pocite tepelnej pohody je zachovaná rovnováha medzi množstvom produkovaného a odvádzaného tepla z tela pri optimálnych hodnotách fyziologických funkcií človeka. Na vnímanie pocitu pohody majú tepelné podmienky významne vyšší vplyv ako iné faktory prostredia.
Výskum tepelnej pohody človeka sa vykonával už dlhú dobu a jeho výsledkom boli podrobné normy pre vhodnú teplotu vzduchu pre ľudí. Napríklad ženám sa vďaka vyšším teplotám cíti lepšie, rovnako ako starším ľuďom. Pre mužov a mladších ľudí budú nižšie teploty pociťované ako príjemné.
Optimálne Teploty a Vlhkosť
- Štúdie ukázali, že optimálna teplota pre človeka je 20 - 23 °C v zime a 25 - 28 °C v lete.
- Príliš vysoká teplota môže byť nebezpečná pre dospelých aj deti, preto sa musíte držať vyššie uvedených optimálnych hodnôt.
- Tepelná pohoda úzko súvisí nielen s teplotou vzduchu, ale aj s vlhkosťou. Optimálne podmienky sú pri teplote 20 - 22 °C a vlhkosti 30 - 60 %. Najpríjemnejšia vlhkosť vzduchu pre človeka je pri hodnote relatívnej vlhkosti 45 - 55 %.
Pocit vlhkosti v domácnosti je však veľmi subjektívny, takže ak chce byť niekto presný, mal by siahnuť po vlhkomere, ktorý presne určí vlhkosť v jednotlivých miestnostiach.
Vplyv Vlhkosti na Tepelnú Pohodu a Zdravie
Vlhkosť vzduchu je obsah vody vo vzduchu (atmosfére). Množstvo vlhkosti, ktorú môže vzduch pohltiť, závisí od jeho teploty. Vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vodnú paru, sa nazýva suchý vzduch; vzduch s obsahom vodnej pary je vlhký vzduch.
Vzájomný vplyv teploty a vlhkosti je značný. Vyššia vlhkosť spôsobuje väčší pocit chladu. Pre dosiahnutie teplotnej pohody vo vlhkom prostredí je potrebná vyššia teplota ako v prostredí suchom. Pri studených a vlhkých stenách vám bude zima aj pri vyššej teplote vzduchu.
Typy Vlhkosti Vzduchu
- Absolútna vlhkosť: Je hmotnosť vodných pár v objeme vlhkého vzduchu.
- Relatívna vlhkosť: Je pomer množstva vlhkosti k maximálnemu možnému množstvu pri rovnakej teplote. Jednoducho povedané, je to pomer toho množstva vody, čo vzduch už obsahuje, k tomu, čo dokáže maximálne pri rovnakej teplote obsiahnuť.
- Špecifická vlhkosť: Je hmotnosť vodných pár pripadajúcich na jednotku hmotnosti suchého vzduchu.
Problémy s Nadmernou Vlhkosťou
Na zvýšenú vlhkosť má vplyv mnoho faktorov, ako je druh použitého vykurovania, nevetranie vykurovaných miestností alebo aj klimatizácia. Nadmerná vlhkosť v miestnosti sťažuje jej vykurovanie a tepelná pohoda je nízka, čo znamená, že je nám zima. Už vieme, že nadmerná vlhkosť vzduchu v domácnosti má negatívny vplyv na jej obyvateľov. Ak sa u vás doma objaví niektorý z nižšie uvedených príznakov, mali by ste starostlivejšie kontrolovať vlhkosť v dome a začať s protiopatreniami:
- Vlhnúce a plesnejúce miesta na stenách a strope.
- Sťažené vykurovanie miestnosti a pocit chladu napriek dostatočnej teplote.
- Možné zdravotné problémy súvisiace s plesňami.
Rosný Bod a Kondenzácia
Množstvo vodnej pary, ktoré môže vzduch pojať, limituje jeho teplota; čím je vyššia, tým viac vodnej pary môže daný objem vzduchu obsiahnuť. Ak je vzduch ochladzovaný (pri jednej, stálej absolútnej vlhkosti), tak relatívna vlhkosť časom dosiahne svoje maximum 100 %. Ak sa vzduch ochladzuje naďalej, tak vodná para nahromadená vo vzduchu začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach.
Rosný bod je teplota vzduchu, pri ktorej je najviac nasýtený - napitý vodnou parou. Pri teplote vzduchu 20 °C a relatívnej vlhkosti 65 % má rosný bod hodnotu 13,2 °C. To znamená, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na miestach stropu a stien, ktoré sú chladnejšie ako 13,2 °C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím.
Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40 %, tak rosný bod má hodnotu len 6 °C. Ale pri 70 % vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14 °C. Z toho vyplýva, že vlhnú a potom plesnejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod. Riešením je znížiť vlhkosť a/alebo zvýšiť teplotu.
Prečo je Dôležité Vykurovanie a Vetranie?
S príchodom leta mnoho majiteľov domov vypína kúrenie v domnení, že ušetria. Táto domnienka nie je tak úplne pravdivá. Dr. Krzaczek upozorňuje, že vykurovanie budov nie je výlučne ekonomický problém: "Či budeme vykurovať 8 mesiacov v roku alebo 12, bude to mať malý vplyv na prevádzkové náklady budovy, ale vykurovanie budovy v chladnejších dňoch teplých mesiacov je z hľadiska výstavby veľmi dôležité."
Vypnutie kúrenia v lete a na jeseň môže spôsobiť prechladnutie stien a konštrukcie budovy. Môže tiež nastať jav rosného bodu. Škody, ktoré môžu nastať, keď je dom na jeseň studený, môžu byť veľmi drahé na opravu a prevýšia náklady na vykurovanie domu po celý rok.
Ak zohrejeme v zime chladný vzduch na príjemnú teplotu, aj pri konštantnom množstve vodných pár vo vzduchu, klesne jeho relatívna vlhkosť. Je to zapríčinené tým, že pri vyššej teplote dokáže vzduch pohltiť väčšie množstvo vodných pár.
Zdravé Vykurovanie a Vetranie
Vlhkosť v domácnosti je problém, ktorý sa neobmedzuje iba na výber správneho vykurovacieho systému, no táto voľba je jedným z kľúčových prvkov celej skladačky. Infračervený vykurovací systém vo forme vykurovacích fólií je jednoduchým riešením, ktoré málo zasahuje do stavebnej konštrukcie. Systém sa inštaluje pod podlahy a rýchlo vykúri každú miestnosť. Pri nastavovaní teploty ohrevu je však dôležité dbať na to, aby nebola príliš vysoká, hrozí tým vysúšanie vzduchu v miestnostiach, čo má tiež negatívny dopad.
Vetranie bez investície: Pravidelné vetranie - tri až štyrikrát denne ráno, napoludnie, popoludní a pred spaním. Samozrejme, ak nie ste doma, nemusíte bežať z práce domov napoludnie vyvetrať. V lete môžete vetrať podľa ľubovôle.
V zime: ak v zime vyvetráme, odstránime z miestnosti vlhkosť. To platí, pretože ak vzduch ochladíme, vodná para skondenzuje a absulútna vlhkosť sa zníži. V miestnosti (napr. 5x5x3 metra) pri teplote 20 °C s relatívnou vlhkosťou 100 % je spolu vo vzduchu liter a štvrť vody. Ak by sa všetok vzduch v miestnosti ochladil na 0 °C, para skondenzuje a do rovnakého objemu sa zmestí už iba necelé 4 deci vody.
Riešenie za 20-30 EUR: Kúpte si teplomer s vlhkomerom, ktorý vám ukáže vlastnosti vzduchu. Niektoré sú so zobrazením pohody, dá sa kúpiť aj taký, čo pípaním upozorní, že vzduch je vlhkejší, ako by mal byť. Ak vlhkomer ukáže vyššiu vlhkosť, vyvetrajte. Ak máte zateplený byt, môžete správnym vetraním ušetriť až 30 % nákladov na teplo.
Tepelná Pohoda na Pracovisku
Hoci nadmerné teplo alebo chlad na pracovisku zvyčajne nebývajú priamym príčinným faktorom výskytu chorôb z povolania, môžu významne ovplyvniť zdravotný stav aj správanie zamestnanca. Napríklad v dôsledku prehriatia môže dôjsť nielen k poškodeniu vlastného zdravia zamestnanca, ale aj k ohrozeniu zdravia spolupracovníkov vznikom nehôd. Navyše súvisiace prejavy únavy vo svojom dôsledku predstavujú pokles pracovného výkonu, vyššiu mieru chybovosti v rozhodovaní, čo pre firmu predstavuje značné ekonomické straty.
Tepelný diskomfort môže ďalej významne pôsobiť pri súbehu viacerých negatívnych faktorov - napr. práca v chlade zhoršuje dôsledky nadmernej svalovej záťaže alebo vibrácií. Z uvedených dôvodov je dôležité udržiavať na pracovisku optimálne a prípustné teplotné podmienky. Všade tam, kde je to možné, je potrebné investovať do podpory zdravia ľudí optimalizáciou klimatických podmienok na pracovisku, čo sa vo svojom dôsledku odrazí zvýšením produktivity práce.
Faktory Mikroklímy na Pracovisku
Mikroklimatické podmienky na pracovisku sú určené teplotou, relatívnou vlhkosťou a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Tieto veličiny sa vzájomne ovplyvňujú a vymedzujú subjektívny pocit pohody či nepohody.
Teplota Vzduchu
Pri pocite tepelnej pohody je zachovaná rovnováha medzi množstvom produkovaného a odvádzaného tepla z tela. Produkcia tepla závisí od intenzity vykonávanej svalovej práce a psychického rozpoloženia organizmu. Pri fyzicky namáhavej práci alebo psychickom strese dochádza k tvorbe značného množstva tepla. Za takých okolností bude na navodenie pocitu tepelnej pohody postačovať nižšia teplota externého prostredia, než by tomu bolo za pokojových podmienok. V letných mesiacoch môžu teploty výrazným spôsobom ovplyvniť mikroklimatické podmienky aj na pracovisku.
Relatívna Vlhkosť Vzduchu
Vlhkosť vzduchu vnútorného prostredia závisí od vonkajšej vlhkosti, množstva prítomných osôb aj charakteru technológie výroby. Odporúčaná hodnota sa pohybuje v rozmedzí 30 - 70 % relatívnej vlhkosti. Vlhkosť vzduchu je človekom vnímaná oveľa menej ako teplota, napriek tomu môže stav organizmu ovplyvniť. Napr. pri poklese relatívnej vlhkosti pod 20 % dochádza k vysúšaniu slizníc horných dýchacích ciest, čo môže zvýšiť možnosť prieniku škodlivín dýchacími cestami do organizmu.
Rýchlosť Prúdenia Vzduchu
Rýchlosť prúdenia vzduchu je človekom intenzívne vnímaná. Pri vysokých teplotách je vyššia rýchlosť prúdenia vzduchu vnímaná pozitívne, zároveň však môže viesť k vzniku zdravotných problémov, a to k prechladnutiu organizmu v dôsledku nadmerného ochladzovania spotenej pokožky. Veľmi nepríjemne je vnímaný prúd chladného vzduchu - prievan. Odporúčané hodnoty rýchlosti prúdenia vzduchu sú celoročne v rozmedzí 0,1 - 0,3 m/s v závislosti od druhu vykonávanej činnosti a použitého odevu.
Tepelná Záťaž a Chladová Záťaž
Pri optimálnych tepelno-vlhkostných podmienkach neodvádza potiaci sa človek do prostredia toľko tepla, koľko ho vyprodukoval - nepociťuje chlad ani teplo. Mimo tohto pomerne úzkeho pásma tepelne neutrálneho prostredia sa organizmus musí vyrovnávať s tepelnou alebo chladovou záťažou.
Termoreguláciou označujeme súhrn pochodov v tele, ktoré smerujú k udržaniu konštantnej teploty telesného jadra človeka. Pri zlyhávaní termoregulačných mechanizmov dochádza k prehriatiu alebo podchladeniu organizmu.
- Dlhodobo únosná tepelná záťaž: Horná hranica tepelne neutrálneho pásma je dosiahnutá v okamihu, keď nastupuje viditeľné potenie. Tepelné podmienky, pri ktorých je tepelná rovnováha dosahovaná vďaka odparovaniu potu.
- Krátkodobo únosná tepelná záťaž: Nastáva, keď produkcia potu nestačí na odvedenie prebytočného tepla z organizmu v dôsledku vyčerpania kapacity potného systému alebo v dôsledku vysokej relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu. Teplota telesného jadra prudko stúpa.
- Chladová záťaž: Dolná hranica tepelne neutrálneho pásma je daná pocitom chladu. Vyskytuje sa na pracoviskách s nízkou teplotou (chladiarenské a mraziarenské prevádzky) alebo pri práci v otvorených priestoroch v chladných mesiacoch.