Ako správne skladovať potraviny bez chladničky a predĺžiť ich trvanlivosť

Zhruba tretina celého nášho nakúpeného jedla končí v odpadkovom koši. Len v Česku vyhodíme každý rok približne 200 ton jedla. A lepšie na tom nie sú ani naši slovenskí susedia. Tí podľa štatistík vyhodia 111 ton, čo je síce menej než v Česku, ale aj tak ich toto číslo posunulo na ôsme miesto najväčších plytvačov v EÚ. Ako však túto nemilú štatistiku zmeniť? Základom je zistiť, ktoré potraviny sa pokazia najrýchlejšie a čo urobiť preto, aby k tomu nedochádzalo.

Podľa štatistík Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo sa ročne na celom svete vyhodí viac ako 1,3 miliardy ton jedla. Značná časť z toho sa pokazí, pretože ľudia nakupujú viac jedla, ako majú šancu zjesť, a navyše nevedia, ako ho správne skladovať. Preto je dôležité naučiť sa, ako správne skladovať potraviny, ktoré denne konzumujeme, a zabezpečiť, aby sa nepokazili.

Chladené mäso

Často podľahneme výrazným zľavovým akciám a nakúpime chladené mäso, z ktorého plánujeme pripraviť obed alebo večeru. Potom nás môže nepríjemne prekvapiť zmena farby, štruktúry či zápachu mäsa, ku ktorej môže dôjsť už v priebehu 24 hodín. Dôvodom môže byť skutočnosť, že mäso v čase akčného predaja už nepatrilo medzi najčerstvejšie, no oveľa častejšou príčinou je zlé skladovanie.

Ak si už z obchodu prinesiete chladené mäso, nenechávajte ho v pôvodnom obale. Obal vymeňte, mäso dôkladne umyte pod studenou tečúcou vodou, nechajte odkvapkať a osušte ho papierovými utierkami. Takto pripravené mäso môžete následne potrieť olejom, prípadne osoliť či posypať bylinkami. Aby v chladničke vydržalo čerstvé čo najdlhšie, je dobré zbaviť ho nadbytočného vzduchu - tzv. zavákuovať.

Ovocie, zelenina a šaláty

Problematické môžu byť aj šaláty, ovocie a zelenina, ktoré vydržia v chladničke čerstvé iba pár dní. Ak navyše kupujete chemicky neošetrené kúsky ovocia a zeleniny, ich trvanlivosť je ešte kratšia. So zeleninovými alebo ovocnými šalátmi sa však nemusíte predčasne lúčiť. Stačí vedieť, ako ich správne skladovať.

Vzduch spôsobuje oxidáciu potravín, čím uľahčuje množenie baktérií a plesní, preto je potrebné sa ho zbaviť. Môžete použiť vákuovací systém alebo vákuovacie dózy, do ktorých vložíte ovocie či zeleninu vcelku (alebo pokrájané) a prebytočný vzduch odsajete. Takto uskladnené potraviny uložte do spodnej (najchladnejšej) časti chladničky. Ovocie a zelenina vám takto vydržia pokojne osem až desať dní.

Údeniny a salámy

Klobásy údené teplým alebo studeným dymom nepotrebujú žiadne špeciálne vákuovanie, pretože vydržia pomerne dlho. Veľmi podobne sú na tom aj mäkké salámy a výrobky varené v obaloch (napríklad tlačenky), ktoré môžeme považovať za akési polokonzervy, pretože sú vo vnútri sterilné a obalené nepriepustnou fóliou.

Keď ich však pokrájame, alebo si kúpime rovno nakrájané údeniny, ich ochranná vrstva bude porušená a tu by sa k slovu malo znova dostať vákuovanie. Pomôžu vákuovacie dózy a boxy alebo špeciálne vákuovacie vrecká, v ktorých vydržia salámy a údeniny v chladničke až desať dní. Ďalšou výhodou je aj to, že nenasajú pachy z chladničky a zároveň k ostatným potravinám nepustia svoju typickú vôňu.

Čerstvé syry

Podobná situácia je aj pri čerstvých syroch typu mozzarella, gorgonzola alebo feta, ktoré po rozbalení často inklinujú k tomu, že sa na ich povrchu vytvorí nežiaduca pleseň. Preto by ste im mali vytvoriť zodpovedajúce prostredie, ktoré predĺži ich životnosť, napríklad využitím vákuovacích boxov.

Uvarené jedlo a nedojedené zvyšky

Ak si chcete navariť jedlo na pár dní dopredu, opäť sa vám budú hodiť vákuovacie dózy a boxy, ktoré predĺžia jeho čerstvosť a chuť 3 až 5-krát. Boxy si navyše môžete vziať so sebou do práce či na piknik. Uvarené jedlo si vďaka nim uchová plnú chuť, vôňu a zároveň sa k nemu nedostanú nezvaní návštevníci, ktorí by sa za bežných okolností postarali o jeho rýchle skazenie. Vo finále tak ušetríte nielen čas, ale predovšetkým finančné prostriedky.

Tipy na skladovanie potravín v lete a prevenciu kazenia

Horúce počasie môže v priebehu niekoľkých hodín znehodnotiť dobré, chutné jedlo a urobiť ho vhodným akurát na vyhodenie. Ak chuťové a čuchové senzory nepracujú dobre a nevarujú vás, môžete si uhnať zdravotné komplikácie v podobe hnačky a zvracania. Prinášame niekoľko tipov, ako tomu v lete zabrániť:

1. Termostat na maximum: Termostat chladničky nastavte v lete na maximum, teda 5 stupňov Celzia a menej. V chladničke uchovávajte všetku zeleninu a mäso v zónach, ktoré sú na to určené. Oddeľte surové potraviny od varených a skladujte ich v oddelených častiach chladničky, najlepšie v samostatných uzavretých nádobách, pretože baktérie na surových potravinách môžu pokaziť uvarené jedlá.
2. Chladiaca taška: Ak sa chystáte na nákup mäsa či chladených potravín, využite chladiacu tašku aj s chladiacimi vložkami. Keď je horúco, nakupujte najlepšie v ranných hodinách, aby sa nestalo, že kým prídete domov, potraviny sa vám v bežnej taške pokazia.
3. Problém už po dvoch hodinách: Ak chcete uskladniť uvarené jedlo, nečakajte, kým úplne vychladne. V lete sa uvarené jedlo začne kaziť už po dvoch hodinách. Najlepšie je uvarené jedlo schladiť hneď po dovarení a uložiť do chladničky. Jedlo môžete schladiť vložením do nádoby so studenou vodou alebo využiť ľad.
4. Rozmrazovanie: Ak varíte s potravinami, ktoré boli zmrazené, uistite sa, že boli správne rozmrazené. Na prípravu jedla myslite v predstihu a potraviny rozmrazujte v chladničke, nie pri izbovej teplote.
5. Tri dni!: Ak skladujete zvyšky jedla v chladničke, je dôležité ich skonzumovať do troch dní. Ak viete, že ho nebudete jesť v najbližšej dobe a dá sa zmraziť, dajte ho radšej do mrazničky.
6. Nesmrdí?: V lete viac ako inokedy sa poriadne uistite, že vaše jedlo nezapácha alebo nechutí zvláštne. V ideálnom prípade by ste nemali jesť nič, čo bolo mimo chladničku dlhšie ako 5 hodín, najmä ak ide o kuracie mäso, cestoviny či ryby.
7. Sú čerstvé?: V lete kupujte obmedzené množstvo potravín a najlepšie čo najčerstvejšie. Potraviny sa v teple kazia skôr ako v zime.
8. Nádoby: Tovar ako ryža, obilniny a strukoviny skladujte vo vzduchotesných nádobách, aby sa dovnútra nedostala vlhkosť.
9. Tepelná úprava: Pri varení sa treba uistiť, že jedlo prešlo dostatočnou tepelnou úpravou, hlavne v prípade mäsa. Šťava z mäsa nesmie byť na tanieri ružová. Pri prihrievaní jedla by malo dosiahnuť teplotu aspoň 60 stupňov Celzia.
10. Hygiena: Pri manipulácii s jedlom treba mať čisté a umyté ruky. Rovnako čistá by mala byť aj utierka, hubka na riad, či pracovná doska. Zvlášť treba používať riad na surové mäso a zvlášť pre uvarené jedlo.

Alternatívne metódy skladovania a prežitie bez chladničky

Mnohí ľudia dnes žijú v chudobných krajinách a žijú bez chladničky celé roky. Sú tu aj špeciálne typy osôb, ktoré sa tak rozhodnú žiť cielene. Dá sa to a dôkazy máme všade okolo seba.

Keď sa pozrieme na aktuálnu svetovú situáciu, je zrejmé, že svet speje k veľkému kolapsu. Keď dôjde k pádu meny a ekonomiky, štátne služby a energetický systém sa nezlepšia. Často dochádza k black-outom. Závislosť na elektrine je čoraz väčšia - položte si otázku, ako dlho by ste bez nej vydržali? Máte doma vôbec nejaké neelektrické nástroje?

Moderný svet si zvykol na to, že keď príde na dlhodobé uloženie jedla, tak sa veci mrazia. Ľudia alternatívy ani neuvažujú, ak s nimi nie sú konfrontovaní. Čím závislejší budete na mrazenom jedle, tým väčší dopad na vás bude mať dlhší výpadok.

Je dobrý nápad tento problém minimálne zvážiť a pripraviť sa naň teraz, nech o tom v prípade problémov ani nerozmýšľate a len aplikujete záložné programy. Vedieť, ako žiť bez chladničky, neznamená, že ju už nemôžete používať v živote. Ak táto moderná vymoženosť bude k dispozícii, je ideálna. Pointa je, že keď dôjde k výpadku prúdu, nezosypete sa a nebude to pre vás a rodinu rozsudok smrti.

Zásoby, ktoré nevyžadujú chladenie

Jednou z najjednoduchších vecí, ako žiť bez chladničky, je mať len zásoby, čo to nevyžadujú. Niektoré z nich sú:

• Múka
• Cukor
• Soľ
• Mlieko v prášku
• Instantné rezance
• Ovsné vločky
• Krupica
• Ryža
• Sušienky
• Beef jerky alebo pemmican
• Sušené bylinky a koreniny
• Hrozienka
• Fazuľa
• Šošovica
• Buchty, koláče a torty v prášku
• Cestoviny
• Cereálie
• Energetické tyčinky
• Kakaový prášok
• Orechy a semienka

Zaváranie a tradičné metódy konzervácie

Dobrá cesta, ako začať s hromadením jedla, je začať zavárať vaše veci alebo čo vám dá rodina/susedia, alebo čo zaobstaráte na trhu. Bude si to žiadať nejakú investíciu do pohárov a zaváracieho hrnca. Dajte si pozor, nech to robíte bezpečne - hlavne čo sa týka teploty, trvania a tesnosti.

• Med
• Sirupy a polevy prírodné
• Melasa
• Maslo - stačí ho držať v chlade, aby sa neroztopilo
• Koreňová zelenina všetkých foriem (mrkvy, ...)
• Bujónové kocky kuracie a hovädzie
• Zelenina
• Oleje
• MRE (Meal, Ready-to-Eat)
• Čerstvá zelenina a ovocie
• Orechy a semená

Ovocie a zelenina s dlhou trvanlivosťou bez chladenia

Verte tomu alebo nie, ale existuje mnoho druhov ovocia a zeleniny, ktoré majú slušnú výdrž aj bez toho, aby ste ich mrazili, pokiaľ neboli predtým mrazené.

• Papája
• Melóny
• Všetko bobuľovité
• Brokolica, šalát a karfiol - keď ich ponoríte do vody, predĺžite životnosť
• Baklažán
• Banány - zavesenie pomáha (typicky 6 až 10 dní)
• Hrušky, mangá, ananásy, avokáda - 10 až 14 dní
• Hrozno - 2 týždne a dlhšie, keď sa stonky posypú vlhkým pieskom
• Zelené papriky, mrkvy (odstráňte kožu lúpaním a ponorte) a cukety
• Citrusy všetkých foriem aj cez mesiac
• Paradajky (kúpte zelené a nechajte individuálne dozrieť v papierovom obrúsku)
• Repa
• Zimná tekvica
• Kapusta
• Cesnak
• Zemiaky (keď často odstraňujete očká)
• Cibuľa - skladujte mimo zemiakov

Dehydratácia, údenie, nakladanie a fermentácia

Keď vaša záhrada produkuje viac, než vaša rodina v sezóne spotrebuje, budete musieť začať s dlhodobým uschovávaním jedla. Najjednoduchšia je dehydratácia/sušenie. Sušiť sa dá ovocie, zelenina, rastliny, bylinky a tiež mlieko. Ďalšie metódy, ktoré sa vám pri dlhodobom výpadku energie zídu, sú: údenie, nakladanie a fermentácia/dozrievanie.

Chov a spracovanie živočíšnych produktov

Zrejme najlepší tvor, s ktorým začať, sú sliepky. Sliepky začínajú niesť vo veku 20-30 týždňov. Sliepka je všežravec, takže vyžaduje aj zelené kŕmenie. Potrebujú tiež dvakrát viac vody ako krmiva (100-30 g denne).

Ďalšia sada zručností, ktoré sa môžete naučiť, je fakt, že si môžete chovať kurčatá a dobytok. Kurčatá sú najľahší štart - budete ich môcť nechať, nech si jedlo sčasti nájdu sami, niečo im dáte zo svojich zvyškov a na oplátku sa dočkáte vajíčok a mäsa.

Čerstvo položené neumyté (!) vajíčka vydržia pri izbovej teplote aj mesiac. Je najlepšie ich držať mimo slnka. V rámci rozšírenia životnosti čerstvých vajec ich môžete potrieť minerálnym olejom a uschovať na najchladnejšom mieste doma. Tu vydržia až 9 mesiacov.

Kurčatá sú tiež dobrá voľba ako mäso. Zjete vždy najslabší/najstarší kus. Ďalší dobytok, ktorý prichádza do úvahy pre mäso, sú:

• Králiky
• Kravy
• Ošípané
• Kozy
• Ovce

Mäso z čohokoľvek bude potrebné zavariť alebo nasoliť a vyúdiť.

Alternatívne chladiace metódy

Existuje niekoľko alternatívnych chladiacich metód, ktoré môžete skúsiť využiť na udržanie vecí čo najchladnejšími.

Tradične naši predkovia stavali pivnice so studničkami. Je tu potreba dostatočná vlhkosť, ale tiež dostatočná ventilácia. Keď sú ale dnes vonku teploty príliš šialené, tak moc nefungujú.

Dá sa prerobiť prakticky akákoľvek tradičná chladnička na cirkulujúci potočný/vodný prameň, takže sa podľa teplôt vonku dá vnútri všetko udržať aj na 5-16 °C. V chladničke je teda medená špirála, skrz ktorú sa ženie voda.

Správne skladovanie potravín v chladničke

Niektoré potraviny dobre znášajú izbovú teplotu, ale pri iných je po noci strávenej mimo chladničky vysoké riziko vzniku baktérií. Je dôležité dodržiavať pravidlá skladovania v chladničke:

• Mlieko a mliečne výrobky: Jogurt a všetky druhy čerstvého mlieka patria do chladničky, najmä ak už boli otvorené. To platí aj pre výrobky z trvanlivého mlieka. Neotvorenú majonézu nie je potrebné uchovávať v chladničke. Po otvorení patrí do chladničky. Priemyselne vyrábaná majonéza sa však môže skladovať pri izbovej teplote niekoľko hodín aj po otvorení. Domáca majonéza by sa nikdy nemala skladovať mimo chladničky.
• Uvarené cestoviny a ryža: Uvarené cestoviny môžete skladovať v chladničke tri až štyri dni. Cestoviny s omáčkou sú obzvlášť náchylné na baktérie, ak nie sú chladené. Zvyšky ryže je najlepšie skladovať v chladničke namiesto na sporáku. Ak ju však necháte pri izbovej teplote, mali by ste ju zjesť do dvanástich hodín. Baktérie sa v nechladenej ryži rýchlo šíria.
• Mäso, hydina a ryby: Jedlá z mäsa, rýb a morských plodov sú obzvlášť náchylné na baktérie. Mäso sa môže uchovávať pri izbovej teplote maximálne o hodinu dlhšie. Vaše zvyšky môžu vo všeobecnosti vydržať v chladničke 3 až 4 dni, kým sa zvýši riziko otravy jedlom.

Ovocie a zelenina

Produkty by sa mali čistiť pod tečúcou vodou a skladovať v čistej chladničke. Varené zemiaky a inú zeleninu možno bezpečne uchovávať 3 až 4 dni. Niektoré druhy ovocia uvoľňujú etylénový plyn, ktorý môže spôsobiť, že iné produkty sa rýchlejšie pokazia. Odporúča sa preto.

Mlieko a vajcia

Surové vajcia sa môžu bezpečne uchovávať 3 až 5 týždňov od ich vloženia do chladničky. Vajcia uvarené natvrdo možno skladovať týždeň. Vajcia a mliečne výrobky by ste mali skladovať pri teplote o niečo nižšej ako je štandard.

• Jogurt možno skladovať 1 až 2 týždne.
• Mäkké syry, ako je ricotta a tvaroh, sa môžu skladovať jeden týždeň.
• Tvrdé syry, ako je čedar a parmezán, je možné po otvorení balenia skladovať 3 až 4 týždne.
• Mlieko sa môže skladovať jeden týždeň.

Pečené jedlá

Pečené jedlá, ktoré obsahujú vajcia, môžu v chladničke vydržať 3 až 5 dní.

Mäso, hydina a ryby

Mäso, ktoré je zabalené a nakrájané na plátky a otvorené, vydrží 3 až 5 dní. Šunka, ktorá je uvarená a zabalená vcelku, vydrží týždeň alebo 3 až 5 dní, ak je nakrájaná. Varené ryby vydržia 3 až 4 dni a údené ryby až 14 dní.

Chlieb

Upečený chlieb a rožky možno skladovať v chladničke 1 až 2 týždne. Nejedzte chlieb, ktorý vyzerá, že má pleseň.

Lahôdkové šaláty

Lahôdkové šaláty (ako sú vaječné, kuracie, šunkové, tuniakové) možno bezpečne skladovať v chladničke 3 až 4 dni.

Varená ryža

Ohrievanú varenú ryžu si môžete vychutnať 3 až 5 dní.

Polievky a dusené jedlá

Polievky a dusené mäso alebo zeleninu je vhodné uskladniť na 3 až 4 dni v chladničke.

Dezerty

Životnosť chladených dezertov je rôzna. Záleží na type.

Zvyšky by ste mali skladovať v krytých, vzduchotesných obaloch alebo zapečatených v skladovacích nádobách, aby ste zabránili baktériám, zadržiavali vlhkosť a zabránili im zachytávať pachy z iných potravín vo vašej chladničke.

Potenciálne riziká otravy jedlom

Otravu jedlom je ochorenie spôsobené konzumáciou kontaminovaného jedla. Nemali by ste jesť viditeľne pokazené jedlo, ale ak vaše týždne staré zvyšky vyzerajú a voňajú v poriadku, nemusí to nutne znamenať, že sú bezpečné. Typy baktérií, ktoré spôsobujú ochorenie, neovplyvňujú chuť, vôňu ani vzhľad jedla.

Ohrozené skupiny otravou jedlom sú:

• Dospelí vo veku 65 rokov a starší
• Deti do 5 rokov
• Tehotné osoby
• Ľudia s oslabenou imunitou

Info: Ak chcete predĺžiť životnosť vašich jedál, vložte ich do mrazničky, kde vydržia najdlhšie. Aj uskladnenie potravín je malá veda. Ak to neovládate, prinajmenšom sa vám pokazia, no môže sa stať, že sa omylom aj priotrávite.

Ďalšie tipy na skladovanie potravín

Chladnička nie je pre všetky potraviny prospešná a tie, pre ktoré je, musia v nej mať špeciálne miesto.

• Najvyššia polička a dvierka: Teplota je tu najvyššia. Ukladajte sem jedlá určené na priamu konzumáciu (dezerty alebo uvarené jedlo).
• Stredná polička: Je určená na mliečne výrobky.
• Spodná polička: Ideálna pre mäso. Výrobky z mäsa by nemali prichádzať do kontaktu s inými potravinami.
• Najdlhšie v chladničke: Tri dni a dobre uzavreté.
• Rozmrazovanie: V chlade ho udržujte až do procesu samotnej tepelnej úpravy. Z dôvodu množenia baktérií by sa malo rozmrazovať postupne, v chladničke, nie pri izbovej teplote.
• Vajíčka: Neumývajú sa - narušila by sa ich ochranná vrstva, čím by sa zvýšila náchylnosť voči mikroorganizmom. Dobré je ich nechať v kartóne a nevyberať do dvierok.
• Mraznička: Rozmrazené opäť nezmrazujte. Všetko si radšej naporcujte podľa toho, koľko toho budete pri ďalšom varení potrebovať.
• Uhorky: Zeleninu a ovocie s vysokým podielom vody určite do chladničky nevkladajte.
• Cibuľa: Do chladničky ani náhodou. Rýchlo zmäkne a splesnivie.
• Zemiaky: Rovnako ako cibuľa, na suché chladné miesto.
• Chlieb: Do chladničky neodporúčame.

Praktické tipy na skladovanie potravín

1. Nedávajte mlieko do dverí v chladničke: Kartón mlieka pasuje do dverí na chladničke, aj napriek tomu je to to posledné miesto, kde by ste ho mali skladovať. Teplota vo dverách sa totiž často mení. Tieto časté teplotné zmeny spôsobia, že sa mlieko pokazí rýchlejšie. Ak sa tomu chcete vyhnúť, skladujte ho spolu s ostatnými mliečnymi výrobkami vzadu, kde je najchladnejšie.
2. Zeleninu a ovocie umývajte až vtedy, keď ich ideš jesť: Umyté ovocie ostane vlhké a vlhké prostredie je na tvorbu plesní a baktérií priam ideálne.
3. Pokvapkajte avokádo citrónovou šťavou: Kyselina citrónová funguje ako prírodný konzervant a avokádo bude vďaka nemu žiarivo zelené aj na druhý deň.
4. Mliečne produkty uložte do chladničky viečkom dole: V tégliku sa vytvorí vákuový efekt, vďaka ktorému sa spomalí množenie baktérií.
5. Nedávajte paradajky do chladničky (ani uhorku): Paradajka je jedna z tých potravín, ktorých chuť sa aj po odtrhnutí stále vyvíja. Platí to však len v prípade, že má na to ideálne podmienky, z ktorých základnou je izbová teplota.
6. Cibuľu skladujte v silonkách: Vďaka priedušnému materiálu môže cibuľa dýchať, a keďže sa navzájom nedotýkajú, nestane sa, že jedna splesnivie od druhej. V takomto stave vydržia celé mesiace.
7. Z mrkvy odstráňte všetko zelené: Vňať vysáva z koreňovej zeleniny všetky živiny, a tá rýchlo mäkne a vädne. Ak plánujete variť až na druhý deň, určite ju vopred odstráňte a skladujte v chladničke separátne.
8. Zázvor dajte rovno do mrazáka: Zamrazený zázvor ľahšie sa strúha a ani ho netreba šúpať.
9. Červené koreniny šupnite do chladu: Koreniny sú citlivé na teplo a po opätovnom vystavovaní strácajú na chuti. Najhoršie sú na tom červené koreniny, ako paprika, tie by mali byť vyslovene v chladničke.
10. Bobuľové ovocie namočte do octu: Zmes vody a octu (jedna k jednej) vyhubí všetky baktérie, vďaka ktorým by začali hniť.
11. Bonus: Umývajte si pravidelne chladničku: Čistá chladnička je základ, nielen z hľadiska hygieny a vlastného zdravia, ale aj čo sa trvácnosti potravín týka.

Základné zásady skladovania potravín

Nevhodné skladovanie potravín je jednou z najčastejších príčin plytvania jedlom a tiež dôvodom, prečo sa potraviny zbytočne kazia a sú zdraviu škodlivé. Pri skladovaní potravín vonku platí zlaté pravidlo dvoch hodín. Veľmi vysoké (pri varení či pečení), prípadne veľmi nízke teploty (pod 10 °C) pomáhajú uchovávať potraviny jedlé a zdravotne nezávadné najdlhší možný čas. Teploty od 10 do 60 °C, naopak, vytvárajú prostredie, ktoré je pre patogény ako stvorené.

Maximálny čas uskladnenia čerstvého jedla v chladničke sa líši v závislosti od druhu suroviny. Všeobecné odporúčania pri hotových pokrmoch však hovoria približne o troch až štyroch dňoch skladovania. Špecifickým obdobím, keď čerstvé potraviny, ako aj čerstvá zelenina a ovocie podliehajú veľmi rýchlej skaze, je leto a horúčavy.

Vhodné obaly: Voľte uzatvárateľné nádoby zo skla, kvalitného plastu alebo nerezovej ocele, ktoré zabránia absorbovaniu pachov a predchádzajú kontaminácii jedla.

Polievka: Po dovarení časť skonzumujete a zvyšok necháte pokojne aj celé popoludnie na sporáku. Je dôležité preložiť polievku do menších nádob a najneskôr do dvoch hodín (v lete ideálne do jednej hodiny od varenia) vložiť do chladničky.

Pizza: Ak nejaké jedlo zostalo mimo chladničky príliš dlhý čas, pre istotu ho vyhoďte.

Rozmrazovanie: Mäsa, rýb, ale aj iných potravín by malo v ideálnom prípade prebiehať v chladničke, prípadne v studenej vode. Určite nie je bezpečné, aby sa napríklad mrazené kurča rozmrazovalo v mikrovlnnej rúre alebo v horúcej vode.

Zdravá strava v krabičkách: Teplota v priestore so stravou musí byť neustále udržiavaná na hodnote približne 4 °C, čo garantuje minimalizáciu rizika vzniku a množenia baktérií.

Skladovanie v lete

V letných mesiacoch musíme byť obzvlášť opatrní, inak nám hrozia žalúdočné problémy či choroby. Potraviny počas tepla rýchlejšie podliehajú skaze. Teplo praje napríklad aj šíreniu salmonelózy. Jedlo konzumované v surovom stave treba preto dokonale umyť, potraviny zase poriadne prevariť alebo inak tepelne upraviť v pitnej vode. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, jedlo sa však musí variť minimálne 20 minút pri teplote 70 stupňov. Uvarené ho treba ihneď zjesť, ak sa opäť ohrieva, tak opäť pri minimálnej teplote 70 stupňov.

Zostatky z majonéz, dresingov a studených omáčok: Treba skladovať pri teplote nula až štyri stupne Celzia maximálne 48 hodín.

Pečené, varené, dusené a vyprážané mäso vcelku: Pri spomínanej teplote zase najviac 24 hodín.

Chladené krájané mäso: Môže byť v chladničke pri teplote 0 až 4°C 24 hodín, rovnako tak možno postupovať s vákuovo baleným mäsom po otvorení obalu. Naložené mäso by malo vydržať približne 48 hodín.

Šaláty: Zeleninové, strukovinové, cestovinové, rybacie a ovocné šaláty vydržia pri teplote nula až štyri stupne pol dňa, pri teplote päť až osem stupňov iba 6 hodín.

Nespotrebované konzervy: S ovocím, zeleninou, hubami či rybami v oleji treba skladovať pri teplote nula až štyri stupne najviac jeden deň.

Očistená či nakrájaná zelenina: Vydrží pri rovnakej teplote 12 hodín.

tags: #ako #rychlo #sa #pokazia #potraviny #bez