Pôvodný plán na výšľap na Kráľovu hoľu bol zmenený z dôvodu nepriaznivého počasia a choroby jedného z účastníkov. Keďže sedieť doma sa nikomu nechcelo, skupina sa rozhodla pre alternatívny plán na sobotu. Ráno sa vyrazilo do Prievidze, kde sa k dvojici pridala ďalšia osoba. Pomocou dvoch áut sa dostali najskôr smerom na Banky, kde jedno auto nechali, a druhým zašli do Nitrianskych Sučian. Odtiaľto pokračovali po svojich po Náučnom chodníku Fraňa Madvu.
Po stopách Náučného chodníka Fraňa Madvu
Nitrianske Sučany skupina opúšťa po náučnom chodníku, ktorý sa za dedinou stáča vpravo. Náladu spočiatku kazilo ponuré počasie, hmla zahaľovala celé okolie a pôsobila melancholicky. Chodník bol zaliaty vodou a zamrznutý, hoci ľad bol vďaka miernemu otepleniu v posledných dňoch podstatne krehkejší. Pri turistickej tabuli Mankova dolina pokračovali ďalej po lesnej ceste.
Onedlho sa začal prvý náročnejší úsek - pomerne strmé stúpanie, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, nebolo na tomto náučnom chodníku zďaleka najstrmšie. Počas tohto stúpania ustali debaty a počuť bolo najmä funenie. Pri jednej odpočívačke sa debatovalo o aktuálnom počasí a jeden z účastníkov predpovedal, že hore bude pekne. Tento výrok sa potvrdil, pretože po ďalších výškových metroch hmla skutočne redla a postupne sa dostali nad hmlou zatopenú dolinu.
Objavovanie jaskyne Brložná diera
Počas výstupu vyšli na lúčku, nad ktorou sa nachádzal senník s obytnou búdkou. Od senníka pokračovali úzkym traverzom, ktorý ich priviedol k peknej studničke s posedením. Po osviežení preskúmali ďalšie pokračovanie trasy, ktoré viedlo doprava. Tu už okrem funenia bolo počuť aj nejaké to nadávanie, pretože nasledoval skutočne dosť strmý úsek, s akým sa na náučnom chodníku ešte nestretli.
Výstup sa však oplatil, pretože pred nimi stál masívny vstupný portál jaskyne Brložná diera. Skupina vytiahla baterky a pustila sa do prieskumu. Šplhali sa nahor blokoviskom a dostali sa do pomerne rozmernej siene, ktorá mala niekoľko pokračovaní. Najzaujímavejšie bolo vľavo, kde sa bolo treba skloniť a kolenačky dostať dnu do menšej sienky, dlhej asi sedem a širokej do dvoch metrov. Výška stropu bola približne jeden a pol metra, a nad hlavami im pišťal malý podkovár. V závere sienky sa okrem sintrových nátekov nachádzal aj menší stalagnát. Ďalšieho podkovára našli aj v centrálnej sienke a objavili aj alternatívny vstup do jaskyne, použiteľný len plazením. Táto nečakaná vsuvka skupinu veľmi potešila, hoci vstup do jaskyne bol bohužiaľ pokreslený odkazmi iných turistov.
Pokračovanie od jaskyne bolo opäť akčné, popri skale viedla „miniferrata“ zaistená reťazami. Nad jaskyňou sa zo skaly naskytal nádherný výhľad do okolia a hlavne na dolinu zaliatu hmlou, z ktorej trčal len komín elektrárne.
Výstup na vrchol Rokoša
Stúpanie pokračovalo, hoci ho trochu zmierňovali serpentíny, a napokon sa skupina dostala na hrebeň. Na rúbanisku sa pripojili na modrú značku a prišli na Pinkovie Viechy. Tu opustili náučný chodník a pokračovali po modrej. Počasie sa znova zhoršilo, opäť sa ponorili do hustej hmly. Po ľavej strane minuli Malý Rokoš a na križovatke v sedle Rokoš odbočili na červenú značku.
Onedlho stáli na vrchole Rokoša vo výške 1010 metrov nad morom, obklopení hmlou. Počas odpočinku sa posilnili na ďalšiu cestu a zanechali odkaz vo vrcholovej knihe. Následne odbehli k pamätníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, ktorý sa nachádza niekoľko sto metrov od vrcholu. Po návrate na vrchol sa potvrdila predpoveď o počasí - hmla sa skutočne posunula a nad nimi sa roztiahla belasá obloha so silným slnkom. Otvorili sa výhľady do okolia, čo vyvolalo ľútosť, že na vrchole nezostali dlhšie. Naspäť sa však už nechcelo, keďže strmým klesaním už značne stratili nadmorskú výšku.
Prekvapenie v Strážovských vrchoch - Rokoš (Strážovské vrchy)- Turistika- VaGa
Záhadný Čertov kotol
Ďalšia časť trasy viedla po červenej značke po krásnom, rozoklanom a bralnatom hrebeni na Košútovu skalu. Pred ňou, netradične na strome, objavili značky vedúce k jaskyni. Po šmykľavých zasnežených skalných stupňoch riskantne zišli ku vstupu do jaskyne. Cedulka na strome informovala, že sa nazýva Čertov kotol. Jaskyňa je dlhá asi desať metrov a na konci má pekné sintrové náteky. Pri vstupe v rožku dokonca našli knižku s odkazmi v mohutnej drevenej skrinke.
Záver túry a odporúčania
Za Košútovou skalou pokračovali po hrebeni a neskôr sa napojili na strmo klesajúci žltý chodník. Na jednom mieste sa nechali zlákať pohodlnou lesnou cestou v domnienke, že sa obkrúti okolo kopčeka a opäť ich privedie na značku. To sa však nestalo, pretože hrebeň sa rozdvojil a na značku sa pracne vrátili náročným traverzom v šmykľavom, strmom teréne po prekonaní menšej dolinky. Táto situácia nastala na mieste, kde zmizli listnaté stromy a klzké lístie na zemi, a dostali sa na skalnatý hrebienok porastený borovicami, s mäkučkým trávnatým kobercom. Hoci chodník chcel z hrebienka zísť, skupina sa rozhodla "strihnúť" si cestu, čo tentokrát úspešne zvládli.
Túra sa skončila návratom z Nitrianskeho Rudna do Baniek. Napriek počiatočným chybám a prekážkam sa všetci zhodli, že to bola krásna túra v nádhernom prostredí, ktorú vrelo odporúčajú. Do tejto časti Strážovských vrchov sa určite vrátia, aby prešli celú trasu Náučného chodníka Fraňa Madvu a zistili, či pribudol nejaký nový náučný panel.