Spotreba tepla na vykurovanie a jej výpočet

Vykurovanie domácnosti je významnou položkou v rozpočte mnohých domácností, a preto je dôležité pochopiť faktory, ktoré ovplyvňujú jeho spotrebu a náklady. V tomto článku sa zameriame na spotrebu tepla na vykurovanie, s osobitným dôrazom na tepelné čerpadlá ako jeden z najefektívnejších spôsobov vykurovania.

Tepelné čerpadlá: Efektivita a princíp fungovania

Tepelné čerpadlá predstavujú technicky najefektívnejší spôsob vykurovania súčasnosti. Hoci primárnym zdrojom energie je okolité prostredie (vzduch, voda alebo zem), kľúčovým prvkom pre chod systému je elektrická energia. Na rozdiel od elektrického kotla, ktorý premieňa 1 kWh elektriny na 1 kWh tepla, tepelné čerpadlo energiu nevyrába, ale presúva. Na pohon kompresora, obehových čerpadiel a ventilátora spotrebúva elektrinu, no väčšinu tepelnej energie získava z obnoviteľného zdroja. V priemere tak tvorí 75 % energie teplo z okolia a len 25 % dodaná elektrická energia. Vyrobené teplo v kWh sa delí spotrebovanou elektrinou v kWh.

Kľúčový ukazovateľ: COP a SCOP

Pri výpočte celkovej ročnej spotreby vykurovania pomocou tepelného čerpadla je dôležité pochopiť význam skratky COP (Coefficient of Performance). Tento koeficient jednoducho ukazuje, koľko kW tepla dokáže zariadenie vyrobiť na jednu spotrebovanú kWh elektrickej energie. Hodnoty COP sa v závislosti od spôsobu vykurovania a vonkajšej teploty pohybujú v rozmedzí približne od 1,97 až po 5,10. Pre jednoduchosť výpočtu môžeme COP stanoviť na priemernej hodnote 4.

Ďalším dôležitým ukazovateľom je SCOP (Seasonal Coefficient of Performance), ktorý udáva priemernú ročnú účinnosť zariadenia. Je to pomer medzi vyprodukovaným teplom a spotrebovanou elektrinou za celú vykurovaciu sezónu. Hodnota SCOP 4 znamená, že za 1 kWh zaplatenej elektriny dostanete 4 kWh tepla.

Grafické znázornenie princípu fungovania tepelného čerpadla s vyznačením COP

Príklad výpočtu nákladov na vykurovanie

Predstavte si, že váš dom potrebuje ročne napríklad 4 000 kWh tepla. Pri priemernej hodnote COP 4 to znamená, že tepelné čerpadlo spotrebuje iba 1 000 kWh elektrickej energie. V súčasnosti sú ceny elektriny pre domácnosti s dvojtarifnou sadzbou (denná a nočná) približne 0,172 eura pri vysokej tarife a 0,134 eura pri nízkej tarife. Priemerná cena za kWh elektriny (vrátane distribúcie) je približne 0,140 eura. Keď vynásobíme túto cenu počtom 1 000 kWh, dostaneme náklady 140,33 eura na vykurovanie celého domu na rok.

Náklady na kúrenie pomocou tepelného čerpadla môžeme porovnať s klasickým elektrickým kotlom v tom istom dome. Ten spotrebuje na výrobu 4 000 kWh tepla až 4 000 kWh elektrickej energie. Cena sa v tomto prípade môže vyšplhať až na 561 eur za zimu, čo je oproti tepelnému čerpadlu štvornásobok. Pri potrebe 10 000 kWh tepla za sezónu sa náklady na kúrenie elektrickým kotlom vyšplahajú na 1 403 eur, pričom pri tepelnom čerpadle len na 350 eur.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu tepla

Spotreba energie na vykurovanie nie je ovplyvnená len výkonom vykurovacieho zariadenia. Na celkovú spotrebu majú vplyv aj ďalšie faktory:

  • Správne zateplenie domu
  • Rozumné vetranie
  • Prítomnosť rekuperácie energie a tepla
  • Váš tepelný komfort
  • Veľkosť okien a ich orientácia na svetové strany
  • Tienenie domu (stromami, inými budovami)
  • Údržba tepelného čerpadla
  • Nadmorská výška, v ktorej bývate

Tepelné čerpadlo však vždy bude na popredných priečkach ekonomických riešení vykurovania, keďže energiu priamo nevyrába, ale len prenáša okolité teplo do vášho domu.

Jak funguje tepelné čerpadlo? Vysvětlíme jednoduše a jasně!

Ročné vyúčtovanie nákladov na teplo a vodu

V čase, keď domácnosti dostávajú ročné vyúčtovanie, môže byť orientácia v ňom náročná. Ročné vyúčtovanie nákladov na teplo za predchádzajúci rok musí byť podľa zákona predložené vlastníkom bytov najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Rozúčtovanie nákladov a vyúčtovanie záloh sa vykonáva za zúčtovacie obdobie, ktorým je spravidla kalendárny rok.

Rozúčtovanie nákladov v bytových domoch

V bytových domoch s centrálnym vykurovaním sa náklady na teplo rozúčtovávajú na základe odčítaných údajov nameraných na vodomeroch, pomerových rozdeľovačoch tepla alebo meračoch tepla. Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdeľujú medzi konečných užívateľov na dve zložky - základnú a spotrebnú. Pomer jednotlivých zložiek je určený vyhláškou. Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a pravidlá rozpočítavania tepla v bytových domoch upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Odporúčaný pomer zložiek

Vo všeobecnosti sa odporúča nastavenie pomeru základnej a spotrebnej zložky pri vykurovaní 60 % základná - 40 % spotrebná, tak ako ho definuje legislatíva. Ideálne je však postupovať na základe odborného posudku tepelnoizolačných vlastností a konštrukcie objektu, a zohľadniť aj spotrebiteľské správanie užívateľov bytov. Ak sa vlastníci dohodnú na inom pomere, je potrebné, aby si zmenu odsúhlasili v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Ak konečný spotrebiteľ neumožnil vykonať odčítanie z pomerových rozdeľovačov tepla alebo meračov tepla alebo ich nemá zapojené, určí sa spotrebná zložka ako 1,5-násobok priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový. Spotrebná zložka u teplej úžitkovej vody sa určí ako 1,5-násobok priemeru na byt v objekte rozpočítavania tepla. Ak konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo, určí sa spotrebná zložka ako 3-násobok priemeru na byt v objekte rozpočítavania.

Diaľkový odpočet zbernicou dát je plne automatizovaný a údaje o spotrebe sú elektronicky prenášané do softvéru rozúčtovania tepla v bytovom dome. Spracovanie ročného vyúčtovania je digitalizované, funkčnosť meračov je priebežne monitorovaná a správca aj vlastníci majú jednoduchý online prístup k denným informáciám o spotrebe.

Energetická certifikácia budov a pasívne domy

Stanovenie energetickej triedy stavby sa riadi tzv. globálnym ukazovateľom. Metodika PHPP (Passivhaus Projektierungspaket), ktorá vznikla v Nemecku, je koncipovaná na hodnotenie pasívnych stavieb. Pasívny dom je charakterizovaný nízkou spotrebou energie na vykurovanie (najviac 15 kWh/m²/rok) a celkovou spotrebou domu do 120 kWh/m²/rok.

Legislatíva a porovnanie

Slovenská legislatíva v oblasti energetickej hospodárnosti budov definuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov. Pre nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Z tohto vyplýva, že stavba môže byť zaradená do kategórie A0 iba vtedy, ak je v nej použité technické zariadenie pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Globálny ukazovateľ je merná hodnota celkovej spotreby energie od jej výroby v národnom hospodárstve až po jej premenu na teplo, svetlo a iné v domácnostiach. Na výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie sa používa technická norma STN 73 0540:2012 Tepelná ochrana budov.

Na Slovensku je často problémom dosiahnuť požadovanú vzduchotesnosť stavby, ktorá je kľúčová pre nízku spotrebu energie. Predpis síce meranie tesnosti nevyžaduje, čím sa stavby často dostávajú do tesností okolo 2 až 4/h. Ak však výpočtom dosiahnu hodnoty A1 a A0, norma prikazuje, aby stavba mala tzv. rekuperáciu, čo môže viesť k zvýšeniu strát tepla namiesto ich zníženia.

Znižovanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu

Ceny energie neustále stúpajú. Existuje celý rad možností, ako znížiť náklady na vykurovanie a teplú vodu, ktoré do veľkej miery zaťažujú domáci rozpočet. Sú medzi nimi jednoduché riešenia za málo peňazí aj finančne náročnejšie opatrenia.

Vykurovanie v bytových domoch

Priemerná ročná spotreba tepla v bežnej domácnosti v bytovom dome je približne 12 500 kWh. V našich klimatických podmienkach je potrebné vykurovať domy najmenej štyri až päť mesiacov v roku. Výraznejšie zníženie nákladov na teplo možno dosiahnuť až po rekonštrukcii budov a vykurovacích systémov.

Množstvo tepla potrebné na vykúrenie budovy závisí aj od toho, koľko tepla unikne vonkajšími obvodovými stenami, oknami, dverami, strechou a podlahou. Ak je údaj o orientačnej energetickej náročnosti na vykurovanie domu väčší ako 150 kWh/(m².rok), mali by ste sa zamyslieť nad opatreniami, ktoré znižujú spotrebu energie.

Modernizácia vykurovacích systémov

V bytových domoch využíva dodávku tepla z centrálnych zdrojov necelá polovica domácností. Za posledných 15 rokov sa potreba tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom znížila o 40 %. Dôvodom bolo ukončenie odberu tepla priemyselnými odberateľmi a najmä zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody. Výrazné úspory sa dosiahli po hydraulickom vyregulovaní a inštalácii termoregulačných ventilov.

V prípade individuálnych kotolní je dôležité zvážiť nielen náklady na palivo, ale aj prevádzkové náklady, ako sú povinné kontroly, servis, opravy kotla, elektrina na prevádzku kotla a vykurovacej sústavy, náklady na dopravu paliva, čistenie komína a podobne.

Infografika porovnávajúca náklady na vykurovanie rôznymi spôsobmi

Úspory pri príprave teplej vody

Priemerná ročná spotreba teplej vody v domácnosti na Slovensku je približne 16 m³ na osobu. Denne spotrebuje jedna osoba v priemere 40 až 75 litrov teplej vody. Požadovaná teplota teplej vody je v rozpätí 45 až 55 °C.

Dodávka teplej vody patrí medzi najdrahšie služby spojené s bývaním. V niektorých domácnostiach môžu byť náklady na teplú vodu vyššie ako na vykurovanie, napríklad po zateplení domu. Merná spotreba tepla na ohrev vody sa pohybuje v rozpätí od 70 do 140 kWh/m³ v závislosti od miesta jej prípravy a spotrebovaného množstva.

Tipy na úsporu teplej vody

  • Používanie pákových batérií, ktoré skracujú čas potrebný na nastavenie požadovanej teploty vody.
  • Inštalácia perlátorov, ktoré premiešavajú vodu so vzduchom a znižujú prietokové množstvo vody.
  • Použitie termostatických batérií, ktoré automaticky miešajú teplú a studenú vodu podľa nastavenej požadovanej teploty.
  • Sprchovacie hlavice s nastaviteľným prietokom.

Pri centrálnej dodávke teplej vody v bytových domoch sa veľká časť tepla spotrebuje na pokrytie „cirkulačných strát“. Zaizolovaním rozvodov možno tieto straty znížiť.

Inštalácia tepelného čerpadla krok za krokom

Proces inštalácie tepelného čerpadla zahŕňa niekoľko krokov:

  1. Kontakt a konzultácia: Zavolajte alebo zanechajte kontaktné údaje, aby sa s vami spojili a prediskutovali vaše predstavy a potreby.
  2. Obhliadka a návrh: Na mieste montáže preberú všetky možnosti a spoločne vytvoria návrh ideálneho riešenia.
  3. Výpočet a výber: Vypočítajú tepelné straty vášho domu a vyberú najvhodnejší typ a výkon tepelného čerpadla.
  4. Cenová ponuka: Podrobne vysvetlia navrhnutú cenovú ponuku a význam každej položky.
  5. Montáž: V dohodnutý deň odborne nainštalujú tepelné čerpadlo spolu s príslušenstvom a uvedú systém do plnej prevádzky.
  6. Preberací a odovzdávací protokol: Hlavný technik skontroluje celé dielo a spolu s vami skontroluje kompletnú dokumentáciu.
  7. Záruka a servis: Spoločnosť poskytuje päťročnú záruku na celé dielo a bezplatný servis počas celého tohto obdobia.
Ilustrácia procesu inštalácie tepelného čerpadla

tags: #rocna #spotreba #tepla #na #vykurovanie #2015kwh