Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoka Radomka, ktorý tečie cez celú dedinu tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoka Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí aj osada Hradisko.
Správa a kronikárstvo v obci
Dňa 20. decembra 1954 bola na základe uznesenia Miestneho národného výboru (MNV) v Radome č. 345/55 za kronikárku určená učiteľka Silvia Kršáková. Vedením obecnej kroniky bola od roku 1955 predtým poverená riaditeľka národnej školy Elena Petrigallová. Vedúcu úlohu vo verejnom živote obce zohrávala KSS, ktorá usmerňovala verejnú prácu a chod miestneho národného výboru.
Vojnové udalosti a oslobodenie
Dejiny obce boli výrazne poznačené udalosťami druhej svetovej vojny. V období od 7. do 20. apríla 1944 prechádzalo dedinou motorizované nemecké vojsko. Občania zažívali strach a hrôzu z neustáleho pohybu tankov a hluku. Situácia sa vyostrila po 1. septembri 1944, kedy slovenskí vojaci v dobe Slovenského národného povstania chceli prejsť k Červenej armáde. Po zrade boli títo vojaci odzbrojovaní, pričom mnohí našli úkryt u miestnych občanov.
Partizánske jednotky, ktoré v tom čase pôsobili v okolí, napadli nemecké kolóny na štiavnickej hore, kde zničili 8 nákladných áut so strelivom. Oslobodenie obce nastalo 18. januára 1945, kedy cez dedinu prešla fronta Červenej armády a Československej armády.
1945: Oslobodenie Prahy - Nevidené zábery z triumfu v druhej svetovej vojne
Povojnová obnova a školstvo
Po prechode frontu bolo školské zariadenie zničené a vyučovacie pomôcky rozkradnuté. Nariadením Slovenskej národnej rady z roku 1945 bolo cirkevné školstvo poštátnené. Škola v Radome prešla viacerými personálnymi zmenami v učiteľskom zbore, pričom v rôznych obdobiach tu pôsobili pedagógovia ako A. Dzurko, E. Komlošiová či M. Švéda. Školský rok 1945/46 sa začal so 108 žiakmi.
Poľnohospodárstvo a hospodárske podmienky
Poľnohospodárstvo tvorilo hlavnú obživu obyvateľov. Povojnové obdobie bolo poznačené nedostatkom ťažnej sily a neobrobenými poľami. Situáciu komplikovali aj nepriaznivé prírodné podmienky:
- Rok 1947: Extrémne sucho, ktoré zničilo úrodu.
- Rok 1953: Silné povodne v máji a júni, ktoré poškodili cesty a mosty.
Štát sa snažil poľnohospodárom pomáhať formou výpomoci, neskôr sa obec zapojila do plnenia kontingentov a dodávok obilia. V roku 1952 začali vychádzať okresné roľnícke noviny Za nový život roľníctva, ktoré prinášali metodické pokyny pre modernizáciu hospodárenia.
| Rok | Významná udalosť |
|---|---|
| 1946 | Pridelenie výpomoci na vojnové škody, zavedenie odberných lístkov na obuv. |
| 1950 | Ľudové hlasovanie za svetový mier a uzavretie mierového paktu. |
| 1953 | Menová reforma v pomere 1:5, 1:50. |
Spoločenský a kultúrny život
Obecný život bol aktívny aj po kultúrnej stránke. Mládež nacvičovala divadelné hry, ako napríklad Slepý pastier alebo Gašparko. Obecná knižnica sa pravidelne rozrastala o nové tituly, ktoré darovalo Povereníctvo vnútra alebo PŠO z Bratislavy. Pravidelne sa konali oslavy štátnopolitického charakteru, vrátane Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva a osláv MDŽ.