Prezidentská vila na Slavíne: História, súčasný stav a budúcnosť nevyužívanej rezidencie

Prezidentská vila na Slavíne, kedysi určená na reprezentačné účely a bývanie hlavy štátu, sa už dlhé roky nachádza v zanedbanom a dezolátnom stave. Jej história siaha až do roku 2000, kedy bola zakúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera. Napriek tomu, že vila sa nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít Bratislavy, pozemok má rozlohu 4 300 štvorcových metrov, stala sa symbolom neriešenej otázky oficiálneho bývania slovenských prezidentov.

Príbeh začiatkov: Schusterovo sídlo a nešťastný výbuch kotla

Vila na Pažického ulici bola zakúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera v roku 2000 za 36 miliónov slovenských korún (približne 1,2 milióna eur) od spoločnosti VSŽ Košice. Schuster bol jediným prezidentom, ktorý v tejto vile aj býval. Odsťahoval sa však v roku 2004, keď v budove vybuchol kotol ústredného kúrenia. Odvtedy vila chátrala a stala sa neobývateľnou.

Podľa svedectiev, interiér vily bol nevhodne dispozične riešený. Chodby boli väčšie než izby, v spálni bol obmedzený priestor okolo postele a chýbala skriňa. Kuchyňa slúžila zároveň ako fitnescentrum a pracovňa aj jedáleň boli miniatúrne. Návštevy sa dali ubytovať v podkroví, no prístup tam bol sťažený kvôli nízkemu stropu.

Pozemok vily, ktorý má rozlohu 4 300 štvorcových metrov, bol kedysi zložený z viacerých parciel so záhradkami a základmi domov. V čase Schusterovho odchodu sa v záhradnej chatke nachádzali záhradnícke nástroje a fľaša vína. Dnes sa vedľa vily nachádza záhradný gril, ktorý pravdepodobne slúžil ochrankárom. Pod budovou sa ukrýva aj latrína, čo svedčí o zanedbanosti.

Následovníci a nevyužité príležitosti: Gašparovič, Kiska a Čaputová

Po Schusterovi sa stal prezidentom Ivan Gašparovič, ktorý vilu na Slavíne videl len raz a vyhlásil, že tam bývať nebude. Svoje bývanie si zabezpečil vo vlastnom dome v Limbachu. Problém s nevyužitou rezidenciou tak zdedil aj jeho nástupca Andrej Kiska. Kancelária prezidenta pred tromi rokmi dostala 664-tisíc eur na prístavbu vily, no táto príležitosť zostala nevyužitá.

V roku 2006 sa uvažovalo o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach, ktorý by slúžil aj pre vládu a parlament. Gašparovič navrhol, že pre prezidenta by tam mohli urobiť služobný byt a predajom vily na Slavíne by pomohol financovať rekonštrukciu Rusoviec. Peniaze na prístavbu vily preto vrátil do štátneho rozpočtu. Kaštieľ v Rusovciach sa však dodnes nerekonštruoval, prednosť dostala obnova Bratislavského hradu.

Andrej Kiska sa tiež pokúsil riešiť otázku prezidentskej rezidencie. Jeho kancelária počítala so sumou približne 600-tisíc eur na rekonštrukciu, no cenové ponuky sa šplhali k miliónu eur. Kiska sa rozhodol, že rezidencia sa počas jeho funkčného obdobia rekonštruovať nebude a býval v prenajatom byte v Čmelovci.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová tiež bývala vo svojom dome v Pezinku a jej kancelária sa k rekonštrukcii vily na Slavíne nedostala. Hovorca prezidentky Martin Strižinec uviedol, že o budúcnosti vily sa ešte nerozhodlo. "Pani prezidentke záleží najmä na tom, aby štátny majetok ďalej nechátral a na tom, aby problém, ktorý zdedila po predchodcoch, nepreniesla na svojich nástupcov."

Problémy s reprezentáciou a porovnanie so zahraničím

Odborník na protokol Jarolím Antal poukazuje na to, že spôsob ubytovania prezidentov sa líši od krajiny ku krajine. V USA prezident býva v Bielom dome, rovnako ruský prezident v Kremli. V Prahe sú pracovisko aj rezidencia na jednom mieste. Antal dodáva, že Slovensko by už malo mať reprezentatívne priestory pre prezidenta, v ktorých by býval a ktoré by slúžili aj pre neoficiálne návštevy. "Nie sme Island s 300-tisíc obyvateľmi, kde všetci hlavní predstavitelia bývajú doma. Päťmiliónový štát predsa má na to, aby zariadil poriadnu rezidenciu."

Hovorca prezidenta Marek Trubač tvrdí, že Ivan Gašparovič je stále presvedčený o potrebe "komplexného štátneho reprezentačného zariadenia", čiže kaštieľa v Rusovciach. "Ak sa po hospodárskej kríze podarí nájsť zdroje a začne sa s rekonštrukciou kaštieľa, Kancelária prezidenta SR predá rezidenciu na Slavíne."

Vila na Slavíne je po uprataní obývateľná, ak by bol ďalší prezident napríklad z východu, mohol by ju zatiaľ využívať na prespávanie. Priestory rezidencie však nezodpovedajú štandardom ubytovania hlavy štátu a už vonkoncom nie požiadavkám na reprezentáciu štátu.

Budúcnosť vily a alternatívne riešenia

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozornil na problémy okolo nevyužívanej vily. Kontrolóri preverovali hospodárenie v Prezidentskom paláci počas mandátu Andreja Kisku a upozornili na dlhodobo zaťažujúce problémy, vrátane nedoriešeného bývania prezidentky.

V súčasnosti sa zvažujú rôzne možnosti riešenia situácie. Jednou z nich je aj zámer urobiť z prezidentskej vily komunitný priestor, no na to je potrebné nájsť partnera, napríklad samosprávu. V minulosti sa uvažovalo aj o predaji, no vila a pozemok sú majetkom Kancelárie prezidenta a v momente predaja by peniaze skončili v štátnom rozpočte.

Jednou z možností, ktorá sa ukazuje ako najschodnejšia, je výmena pozemkov. Odhadovaná cena pozemku v tesnej blízkosti pietneho miesta je pritom asi šesť miliónov eur. Komunikácia medzi štátnymi organizáciami a samosprávou ohľadom možnej výmeny pozemkov už prebiehala.

Napriek tomu, že vila je v súčasnosti neobývateľná a nevhodná na bývanie, náklady na jej základnú údržbu, vrátane kosenia, sú približne tisíc eur mesačne. "Robí sa tu len to, čo sa musí, aby sa sem dalo prísť," uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Budúci prezident Peter Pellegrini taktiež bude čeliť otázke, čo s nevyužitou vilou. Plány na jej rekonštrukciu či využitie stroskotali už pri predchádzajúcich hlavách štátu kvôli vysokým nákladom, krízam a iným prioritám.

tags: #prezidentska #vila #vybuchol #kotol