Moderné prevádzkovanie športových objektov, najmä zimných štadiónov, si vyžaduje premyslené riešenia, ktoré znižujú energetickú náročnosť a prevádzkové náklady. Pri návrhu technológie pre zimný štadión je nevyhnutné stanovenie čo najpresnejších prevádzkových podmienok, aby zariadenie pracovalo efektívne pri všetkých záťažiach.
Technologické princípy výroby ľadu
Technologická voda na výrobu a úpravu ľadu musí spĺňať požiadavky na kvalitu hracej plochy bez prítomnosti pevných častíc a solí. Súčasne je potrebné počítať s potrebou tepla na kúrenie či ohrev teplej úžitkovej vody. Na základe prepočtu potrieb sa stanovuje maximálny a minimálny chladiaci výkon a volí sa najvhodnejšie tepelné čerpadlo.
- Rozloženie výkonu: Využitie väčšieho počtu menších kompresorov umožňuje efektívnejšie pokrytie momentálnych výkonových potrieb v porovnaní s jedným veľkým kompresorom, čo zároveň poskytuje zálohu počas servisu.
- Výkonová škála: Maximálna potreba chladu je určená výrobou ľadu na začiatku sezóny a je niekoľkonásobne vyššia než potreba chladu pre následnú bežnú prevádzku.

Evolúcia chladív: Od freónov po prírodné alternatívy
V minulosti sa v chladiarenstve bežne používali systémy na báze CFC a HCFC (freóny), ktoré však negatívne vplývali na ozónovú vrstvu a prispievali ku globálnemu otepľovaniu. Následné HFC chladivá boli taktiež vyradené z používania, čo viedlo k príklonu k prírodným chladivám.
Amoniak (R717) - Tradičná voľba
Amoniak je dlhodobo dominantným chladivom v priemyselných systémoch vďaka svojej vysokej účinnosti a nízkej cene. Jeho nevýhodou je však toxicita a horľavosť. Preto sa na zimných štadiónoch často využívajú nepriame systémy chladenia, kde amoniak zostáva uzavretý v strojovni a chlad je prenášaný inou zmesou do potrubia pod ľadovou plochou.
Oxid uhličitý (CO2 / R744) - Moderný štandard
Oxid uhličitý predstavuje ekologickú alternatívu s nulovým potenciálom poškodzovania ozónovej vrstvy a ultranízkym potenciálom globálneho otepľovania (GWP=1). V porovnaní s amoniakom je netoxický a nehorľavý.
| Vlastnosť | Amoniak (NH3) | Oxid uhličitý (CO2) |
|---|---|---|
| Toxicita | Vysoká | Nízka |
| Energetická efektivita | Vysoká | Veľmi vysoká (pri rekuperácii) |
| Možnosť spätného využitia tepla | Obmedzená (do 20 %) | Vysoká (až do 60 %) |
Energetická úspora a spätné využitie tepla
Prechod na CO2 technológie umožňuje výrazne znížiť prevádzkové náklady vďaka rekuperácii odpadového tepla. Zatiaľ čo staršie systémy strácali energiu, moderné CO2 systémy dokážu vzniknuté teplo využiť na vykurovanie tribún, šatní, ohrev vody v sprchách či prevádzku bazénov.
Aký vplyv má rekuperácia na vlhkosť vzduchu v dome. Je možné ňou aj odvlhčovať?
Z hľadiska inštalácie rozlišujeme dva typy CO2 systémov:
- Priamy systém: Distribuuje vysokotlakovú kvapalinu CO2 priamo do potrubia pod ľadovou plochou. Je o niečo efektívnejší, ale vyžaduje vyššie počiatočné investície.
- Nepriamy systém: Využíva CO2 na výrobu chladu, ktorý sa následne distribuuje pomocou glykolu alebo soľného roztoku. Je ideálny pre rekonštrukcie existujúcich štadiónov, kde je možné využiť už inštalované potrubie.
Udržateľnosť a budúcnosť športovej infraštruktúry
Moderné technológie, ako sú bio-solárne strechy a fotovoltické systémy v kombinácii s efektívnym chladením, umožňujú štadiónom dosahovať úspory energií až na úrovni 50 - 60 %. Budovanie infraštruktúry, ktorá kombinuje energetickú efektívnosť s udržateľným dizajnom, sa stáva nevyhnutnosťou v environmentálne orientovanom svete a kľúčovým príspevkom k dekarbonizačným cieľom EÚ.