Slovenská ekonomika v účtovnom roku 2024 zaznamenala medziročný pokles tržieb analyzovaných odvetví o 1,5 percenta. Tento pokles bol primárne spôsobený dramatickým prepadom obratu v energetike. Napriek tomu sa čisté zisky znížili menej, a to takmer o štyri percentá. V dôsledku toho sa rentabilita tržieb nepatrne zmenšila o 0,1-percentného bodu, pričom z každého utŕženého eura sa premenilo na čistý zisk niečo vyše 4,5 centa.
V porovnaní s inými odvetviami, kde najviac stratové hutníctvo na každom zinkasovanom eure prerábalo 2,6 centa, elektroenergetika a plynárenstvo vyťažili viac ako 12 centov. V priemyselných odvetviach manažéri sledujú aj takzvanú maržu EBITDA, čo je pomer očisteného prevádzkového zisku k tržbám. Tá v minulom roku naopak o pol percentného bodu stúpla na 10,5 percenta, pričom najväčšia je v telekomunikačných službách (vyše 35%). V plynárenských podnikoch, ktoré ovláda Daniel Křetínský, prevyšuje marža EBITDA dvojnásobok.
Telekomunikácie a energetika: benchmarky ziskovosti
Do roku 2023 bol sektor telekomunikačných služieb etalónom ziskovosti, keď z každého utŕženého eura premenil na čistý profit vyše 11 centov. Aj v minulom roku sa rentabilita tohto sektora vylepšila, no jednému odvetviu sa darilo ešte viac - energetike.
Telekomunikácie tradične ťahajú najväčší mobilní operátori: Slovak Telekom a Orange. Trhová trojka O2 si zverejnenie čísel opäť nechala na začiatok jesene. Zverejnené čísla spoločnosti Cetin, ktorá prevádzkuje fyzickú telekomunikačnú infraštruktúru, ukazujú, že z každého zinkasovaného eura im zarobilo vyše 26 centov. Úhrnný profit vymenovaných troch hráčov predstavuje skoro 90% celkového hospodárskeho výsledku telekomunikácií po zdanení.
Najmenší domáci operátor Swan (sieť Štvorka) stále prerába, aj keď stratu medziročne skresal. Vylepšiť červené čísla sa podarilo aj britskému prevádzkovateľovi internetových služieb a káblovej televízie UPC Broadband, ktorý po piatich rokoch opäť dosiahol prevádzkový profit.
Najväčšie telekomunikačné firmy vlani zamestnávali vyše deväťtisíc ľudí s priemernou mesačnou mzdou 3 150 EUR, čo je o 7,1% viac ako predchádzajúci rok. Najnižšie mzdy posielal pracovnikom košický prevádzkovateľ internetu a káblovej televízie Antik, najštedrejší bol Cetin.
Ďalšie sektory ekonomiky
Laboratóriá a kúpele
Rentabilitu medzi deviatimi a desiatimi percentami dosiahli vlani štyri rozmanité odvetvia: IT, poisťovací agenti, ťažba a zdravotníctvo. Do čísel zdravotníckeho sektora nebola zahrnutá začínajúca Nemocnica Bory, ktorá prehĺbila stratu na bezmála 57 miliónov eur. Do mínusu padli aj laboratóriá, ktoré len s nostalgiou spomínajú na obdobie pandémie.
Dvadsiatka prevádzkovateľov kúpeľov, ktorí zamestnávajú bezmála štyri tisícky pracovníkov, premieňa na profit viac ako šesť centov z každého eura v tržbách. Kým stratovým Slovenské liečebné kúpele Piešťany a štátne Kúpele Sliač kazili obraz, privátne Kúpele Bojnice a Kúpele Nimnica dosiahli profit vyše 16 centov z eura.
Ťažba uhlia a poisťovníctvo
Slovenskej ťažbe už nedominujú Hornonitrianske bane, ktoré utlmujú ťažbu hnedého uhlia. Do jej čela sa dostal Zeocem. Profitabilitu biznisu ťahá domáca Slovenská banská a viacerí spracovatelia kameniva. Slovenské magnezitové závody by skončili v oveľa väčšej strate, nebyť zisku z predaja emisných kvót.
Desiatka najväčších podnikov v slovenskej ťažbe dáva prácu 2 500 zamestnancom, pričom mzdy v najväčšej ťažiarskej desiatke stúpli vlani v priemere o 18% nad 2 000 EUR. U poisťovacích maklérov nie sú počty zamestnancov dôležité, pretože pre nich pracujú individuálni poisťovací agenti na živnosť.
Nemeckú OVB Allfinanz vlani v rebríčku sprostredkovateľov poistiek podľa tržieb predstihol Finportal. Najvyšší absolútny profit a EBITDU však stále generuje Respect, ktorý sa špecializuje na poisťovanie priemyselných rizík.
IT sektor
Významné spoločnosti v IT sektore zamestnávajú vyše 17-tisíc ľudí. Súčasťou IT je aj nemalá časť pracovného kapitálu na kontrakt, ktorý firmy nezapočítavajú do osobných nákladov, ale do nákupu externých služieb.
S prehľadom najväčší zisk v IT generuje ESET, ktorý je svetovým lídrom v kybernetickej ochrane podnikov. Na zisk premieňa bezmála 11 centov z každého utŕženého eura. Slovenský Aliter vyťaží zo zinkasovaného eura skoro dvojnásobok. Fínmi ovládaná Alma Career, prevádzkujúca portál Profesia.sk, dosahuje viac ako trojnásobok.
Najhoršie výsledky z veľkých IT hráčov dosiahol americký Bloomreach, slovenská InterWay a francúzska Eviden.
Energetika a plynárenstvo: rastúca rentabilita
Tržby v elektroenergetike i plynárenstve sa vlani doslova zrútili o miliardy eur. Napriek tomu obom odvetviam vyskočila rentabilita tržieb nad 12 percent, čím sa energetika stala novým benchmarkom v zhodnocovaní obratu medzi slovenskými nefinančnými podnikmi.
SPP - Distribúcia, prevádzkujúca plynovodné rozvody, premieňa na čistý zisk bezmála 34 centov z každého utŕženého eura. Obdobnú ziskovosť vykázala aj rakúska Stefe SK. Najväčší absolútny profit v plynárenskom biznise reportuje štátny obchodník s plynom Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý zoštvornásobil prevádzkový zisk. Dividendy z SPP Infrastructure (SPPI), spoločného holdingu s Danielom Křetínským, boli o 40% nižšie.
Vlani profit výrazne prifúkol aj kľúčový prepravca plynu. Ešte viac však Křetínského teší profitabilita dua Nafta Gbely a Pozagas, ktoré uskladňujú zemný plyn v podzemných zásobníkoch. Z každého utŕženého eura premieňajú na zisk viac ako 50, resp. 77 centov. Všetky kľúčové firmy z plynárenského biznisu patria medzi 25 nefinančných podnikov s najvyšším absolútnym čistým profitom.
Elektroenergetika
V elektroenergetike najväčšie podniky zamestnávajú trikrát viac pracovníkov ako v plynárenstve. Vlani im platili v priemere 2 700 EUR mesačne, čo je o vyše deväť percent viac ako v predchádzajúcom roku. Suverénne najvyššie platy (4 200 EUR) poberali zamestnanci štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS).
Elektroenergetiku ťahajú hlavne dvaja výrobcovia elektriny: Slovenské elektrárne a Vodohospodárska výstavba. Napriek poklesu tržieb Vodohospodárska výstavba premieňa na zisk skoro 50 centov z každého eura v tržbách. Ziskovosť elektrární, ktoré štát spoluvlastní s talianskym Enelom a Danielom Křetínským, nedosahuje ani polovicu, no už druhý rok po sebe vygenerovali najväčší čistý profit zo všetkých nefinančných podnikov v SR.
ZSE Elektrárňam sa zisk síce prepadol, ale bol to dôsledok prestreleného zisku z roku 2023. Veolii sa nedarilo ani v teplárenstve. Slovenský biznis s dodávkami tepla naďalej ťahá štátny MH Teplárenský holding, no i tomu rentabilita vlani klesla o tretinu.
V elektroenergetike dlhé roky dominovali v ziskovosti krajské distribučné podniky. Tým vlani pre výpadok kompenzácií deficitov za sieťové straty zisky citeľne klesli. Kým Stredoslovenskej distribučnej sa podarilo udržať rentabilitu nad 20%, zvyšným dvom padla na tretinu.
Štátny SEPS zarobí bezmála 13 centov z každého eura. Vlani dramaticky posilnil prevádzkový profit, čím viac než vykompenzoval výpadok dividend od organizátora krátkodobého trhu s elektrinou OKTE.
Hutníctvo: hlboká kríza
Metalurgia sa na opačnom konci rebríčka odvetví zoradených podľa rentability tržieb trápi. Po rekordne úspešných rokoch 2021 a 2022 prišli dve nevydarené sezóny. Vlani na každom utŕženom eure prerábali hutníci skoro tri centy. Priemerná mzda v odvetví sa preto zvýšila iba o 4,3% na 2 150 EUR.
Najlepšie platí Slovalco. Najtučnejšiu absolútnu stratu v odvetví vygenerovali košické železiarne, dcéra amerického oceliarskeho koncernu US Steel. Obe železiarne sú na zozname najstratovejších nefinančných podnikov za rok 2024.
V metalurgii sú však aj úspešné príbehy, napríklad producenti hliníkových profilov. Rekordnú, viac ako 30-percentnú ziskovosť Ľupčianskeho výrobcu hliníkovej zliatiny Confal zaistili odpisy časti záväzkov, fabrika však napriek tomu definitívne skrachovala.
Automobilový priemysel: zmiešané výsledky
Automobilový priemysel, najväčšie odvetvie priemyselnej výroby, vlani utŕžil toľko peňazí, čo elektrotechnika, hutníctvo, strojárstvo a chémia dohromady. Na čistý zisk však premenil len tri centy z každého utŕženého eura.
Najväčšie podniky v automotive zamestnávajú vyše 50-tisíc ľudí. Priemerná hrubá mzda v kohorte stúpla takmer o sedem percent na skoro 2 400 EUR. Strojárstvo dosiahlo prakticky rovnakú rentabilitu tržieb, no mzdy sa zvýšili v priemere iba o päť percent.
Automotive má medzi najziskovejšími nefinančnými podnikmi všetky tri hlavné automobilky. Medzi najstratovejšími firmami je však až šesť subdodávateľov.
Samotné automobilky sa však sťažovať nemôžu. Najväčší Volkswagen sa v rebríčku najziskovejších nefinančných podnikov posunul nahor, no už predvlani ho stihla preskočiť kórejská Kia. Robustným prírastkom profitu si Kia upevnila pozíciu najziskovejšieho podniku v automotive a zároveň sa stala druhou najziskovejšou nefinančnou spoločnosťou za Slovenskými elektrárňami.