Drevo je prírodný materiál, ktorý si vždy úzko spája svoje vlastnosti - tvar, farbu a hmotnosť - s okolitým prostredím. Pre zabezpečenie dokonalého spracovania a zachovanie jeho kvalít je nevyhnutné udržiavať stálu a optimálnu vlhkosť. Nedostatok vlhkosti môže viesť k nežiaducemu praskaniu dreva, zatiaľ čo príliš vysoká vlhkosť spôsobuje jeho napučanie. Konštantná vlhkosť chráni štruktúru dreva pred poškodením, čo sa dá efektívne zabezpečiť pomocou vhodného zvlhčovacieho zariadenia.
Zmeny rozmerov dreva v závislosti od vlhkosti nie sú uniformné. Drevo sa zväčšuje alebo zmenšuje výraznejšie v tangenciálnom smere ako v radiálnom.
V prípade, ak drevo nie je priamo vystavené vlhkosti (napr. dažďu), jeho obsah vlhkosti zodpovedá vlhkosti okolitého vzduchu. Na účely obrábania je ideálna vlhkosť dreva v rozmedzí 9 až 12 %.
Znižovanie prašnosti je jedným z hlavných dôvodov, prečo zvlhčovanie získava na popularite v drevárskom priemysle.
Dôležité informácie o zvlhčovaní dreva
V drevárskom a stolárskom priemysle často prevládajú klimatické podmienky, ktoré sa výrazne líšia od prirodzeného prostredia lesa. Ak je vzduch príliš suchý, drevo sa môže skrútiť, podobne ako v prípade nepravidelného pridávania vlhkosti. Nedostatočné skladovacie podmienky môžu viesť k narušeniu alebo dokonca zlomeniu dyhy.
Pre zachovanie pozitívnych vlastností dreva, jeho tvarovej stálosti a ľahkej spracovateľnosti je kľúčové udržiavať konštantnú vlhkosť v rozmedzí 50 až 60 % RH (relatívnej vlhkosti). Profesionálne nainštalované zvlhčovacie zariadenia dokážu účinne predchádzať praskaniu a deformáciám dreva. Tým sa znižujú zbytočné straty materiálu a uľahčujú sa procesy spracovania. Aktívnou úpravou vlhkosti môžu firmy zlepšovať svoju výrobu, znižovať náklady a zvyšovať svoju konkurencieschopnosť.
Vplyv vlhkosti dreva na spaľovanie
Obsah vlhkosti dreva je rozhodujúci pre optimálne spaľovanie v krbe. Príliš vlhké palivové drevo spôsobuje tvorbu dymu a sadzí, pretože značná časť energie sa spotrebuje na odparenie vody z dreva. Poleno začne horieť až po úplnom odparení vody. Používanie vlhkého palivového dreva zvyšuje jeho spotrebu a negatívne vplýva na životné prostredie.
18 % a menej: Táto hodnota je kľúčová pre efektívne spaľovanie. Merač vlhkosti dreva je cenovo dostupný a užitočný nástroj na rýchle stanovenie zvyškovej vlhkosti dreva. Pre získanie spoľahlivej hodnoty je dôležité merať vlhkosť na rôznych miestach, ideálne na čerstvo odrezanej strane rozštiepeného kmeňa.
Pri spaľovaní dreva v kachliach, krboch či sporákoch je cieľom získať maximálne množstvo energie. Ak palivové drevo obsahuje veľa vody, vznikajúce teplo sa najprv spotrebuje na jeho vysušenie. Voda sa odparí a až potom drevo začne horieť. Len na tento proces spotreby vody je potrebných značné množstvo dreva.
Približne po jednom až dvoch rokoch, v závislosti od spôsobu skladovania a druhu dreva, dosiahne vlhkosť dreva približne 20 %. Čím je drevo suchšie, tým čistejšie a efektívnejšie horí, pričom sa uvoľňuje menej jemného prachu a výrazne sa zvyšuje účinnosť spaľovania. Aj niekoľko percent vlhkosti môže znamenať veľký rozdiel.
Ak sa objavia príznaky ako neefektívne spaľovanie a zvýšené emisie jemného prachu, je už často neskoro na nápravu.
Čerstvé drevo, krátko po odpílení, obsahuje zvyčajne 50 až 80 % vody a nie je vhodné na ďalšie spracovanie bez predchádzajúceho sušenia.
Čas sušenia závisí od typu dreva (ihličnaté dreviny schnú rýchlejšie) a podmienok skladovania. Za ideálnych domácich podmienok môže drevo dosiahnuť vlhkosť okolo 20 % za 6 až 9 mesiacov, zatiaľ čo vo vonkajšom prostredí to môže trvať 18 až 24 mesiacov. V prípade palivového dreva by vlhkosť nemala prekročiť 20 %.
V stavebnom dreve je dôležitá správna vlhkosť na zabezpečenie jeho stability a zabránenie "pracovaniu" dreva. Vlhkosť stavebného dreva by nemala prekročiť 20 %.
Čím vyššia je vlhkosť palivového dreva, tým nižšia je jeho výhrevnosť, pretože energia sa spotrebúva na odparovanie vody. Meranie vlhkosti na pracovisku je neoddeliteľnou súčasťou udržiavania optimálnych pracovných podmienok.
Typy vlhkosti vzduchu
Hoci sa môžeme stretnúť s rôznymi typmi vlhkosti, základným pojmom je vlhkosť vzduchu, ktorá predstavuje množstvo vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu v danom okamihu. Je to jedna z najdôležitejších vlastností atmosféry, ovplyvňujúca počasie, a aj keď ju nevidíme ako kvapôčky vody, je prítomná vo forme priehľadnej odparenej pary.
Vlhkosť vzduchu má vplyv nielen na počasie, ale aj na naše zdravie a stavebné materiály. Nadmerná alebo príliš nízka vlhkosť môže spôsobovať celý rad problémov, od plesní a roztočov až po alergie a dýchacie ťažkosti. Preto je dôležité udržiavať optimálnu vlhkosť vzduchu v interiéri, čo možno dosiahnuť pomocou odvlhčovačov alebo sledovaním relatívnej vlhkosti pomocou vlhkomeru.
Absolútna vlhkosť
Absolútna vlhkosť, nazývaná aj vlhkostný pomer, predstavuje celkový obsah vodnej pary v atmosfére. Je to najdôležitejší ukazovateľ, ktorý poskytuje informáciu o stave a vlastnostiach vzdušných hmôt. Absolútna vlhkosť zobrazuje skutočné množstvo vodnej pary, ktorým môže byť vzduch nasýtený pri danej teplote a tlaku. Odvodzuje sa od mernej vlhkosti a hustoty vzduchu.
Relatívna vlhkosť
Relatívna vlhkosť je percentuálny pomer medzi aktuálnym množstvom vodnej pary vo vzduchu a maximálnym množstvom vodnej pary, ktoré môže vzduch pri danej teplote pojať (nasýtený stav). Tento pomer sa udáva v percentách a je úzko spojený s teplotou vzduchu - pri zvýšení teploty relatívna vlhkosť klesá a naopak.
Optimálna hodnota relatívnej vlhkosti pre príjemnú klímu v domácnosti sa pohybuje medzi 40 až 60 %. Vyššia alebo nižšia vlhkosť môže negatívne ovplyvniť kvalitu obytného prostredia.
Kľúčovým pojmom súvisiacim s relatívnou vlhkosťou je rosný bod - teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (dosiahne 100 % relatívnej vlhkosti). Pri tejto teplote dochádza ku kondenzácii prebytočnej vlhkosti vo forme hmly, oblačnosti alebo zrážania vody na povrchoch.
Špecifická vlhkosť
Špecifická vlhkosť je pomer hmotnosti vodnej pary k celkovej hmotnosti vlhkého vzduchu. Na rozdiel od relatívnej vlhkosti, špecifická vlhkosť zostáva spravidla konštantná a nemenná bez ohľadu na zmeny tlaku či teploty.
Vplyv vlhkosti dreva na jeho energetický obsah a spaľovanie
Drevo má výhodu v uchovávaní svojho energetického obsahu. Po spílení a kvalitnom uskladnení sa množstvo spáliteľnej energie v prvých dvoch až troch rokoch zvyšuje vďaka procesu sušenia. Vlhkosť v dreve sa uvoľňuje aj počas horenia, čo je na úkor jeho výhrevnosti. Súčasne pri spaľovaní vlhkého dreva klesá aj teplota spaľovania, čo vedie k nesprávnemu zoxidovaniu horľavých zložiek, zvýšenej tvorbe sadzí a zanášaniu komína, čím sa znižuje životnosť kotla.
Pri nízkej vlhkosti drevo horí prakticky bez dymu, ľahko sa zapaľuje a produkuje menej popola (približne 1 % až 1,5 % pôvodnej hmotnosti). Popol z dreva, na rozdiel od popola z uhlia, je nesúdržný a vhodný na hnojenie.
Tvrdé dreviny ako dub alebo buk horia najdlhšie, zatiaľ čo ihličnaté dreviny s obsahom živice horia ľahšie. Dobre však horí každé drevo s nízkym obsahom vlhkosti pod 15 %, dosiahnutým prirodzeným alebo núteným sušením. Z ekonomického hľadiska je najvýhodnejšie prirodzené sušenie prostredníctvom vhodného skladovania.
Surové drevo môže mať vlhkosť až 50 %. Znížením vlhkosti na minimum (približne 10 - 15 %) sa dosiahne efektívne spaľovanie s minimom dymu, ľahkým zapálením a výrazne menším množstvom popola.
