Spotreba zemného plynu na Slovensku zaznamenala medziročný nárast o viac ako 11 %. Napriek snahám o diverzifikáciu energetických zdrojov a rastúcej popularite alternatívnych riešení, zemný plyn ostáva základným spôsobom vykurovania slovenských domácností.
Plynové vykurovanie odoláva trendom
V posledných rokoch sme svedkami rôznych trendov v oblasti vykurovania. Predaj tepelných čerpadiel zaznamenal pokles o 30 %, zatiaľ čo plynové kotly si posilnili svoju pozíciu na trhu. Tento vývoj potvrdzuje, že plynové vykurovanie si aj napriek rastúcim cenám energií a snahám o ekologickejšie riešenia udržiava svoju dominantnú úlohu.
Podzemné zásobníky plynu pokrývajú tri štvrtiny ročnej spotreby krajiny, čo naznačuje strategickú dôležitosť zemného plynu pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Podľa údajov Zväzu obyvateľov SR, ľudia naďalej dôverujú zemnému plynu, čo by mali potvrdzovať aj dáta o vývoji počtu plynových zákazníkov.
História a vývoj cien energií
Vykurovanie elektrinou bolo v minulosti umelo podporované zvýhodnenou cenou. Táto politika však viedla k tomu, že odberatelia elektriny s inými spotrebami doplácali na vyššie ceny v "nevykurovacích" sadzbách. Hoci sa môže zdať, že porovnanie nárastu ceny iba v jednej z dvoch cien nie je presné, objektívny obraz poskytuje porovnanie celkovej priemernej ceny.
Prvé výrazné zvýšenie ceny elektrickej energie na vykurovanie prišlo v januári 2007. Odvtedy jej cena počas silnej prevádzky podľa cenníkov stúpla o osemdesiat percent a v slabej až o deväťdesiat percent. K nárastu prispelo aj znovuzavedenie kategorizácie na malú a veľkú domácnosť. Domy, ktoré minú ročne viac než 20-tisíc kilowatthodín, sa stali tzv. veľkými domácnosťami, ktoré musia platiť viac, často aj o tridsať percent, než minulý rok.
Miro zo Šamorína poukazuje na ďalšie problémy: „Neviem, prečo je odberateľ elektriny na kúrenie znevýhodnený aj tým, že štyri hodiny denne nemôže kúriť. Prečo majú odberatelia plynu limit na vyššiu sadzbu až pri sedemdesiatich tisícoch kilowatthodín a my už pri dvadsiatich tisícoch kilowatthodín? V Rakúsku a Nemecku platia za elektromer pri väčšom odbere len päť eur mesačne. Ja za podobné zariadenie platím až dvadsaťdva eur. V zahraničí sa to volá poplatok za údržbu verejnej siete, u nás je to poplatok za elektromer. Tí, čo kúria plynom, zaplatia za hodiny mesačne len sedem eur. Elektrárne za každý elektromer po desiatich rokoch zinkasujú skoro tritisíc eur! Nejaké drahé hodiny, však? Vykurovanie elektrinou je už teraz pre mňa približne o dvestosedemdesiatpäť percent drahšie než vykurovanie plynom. Žiaľ, inú možnosť nemám, ak nechcem kúriť uhlím alebo drevom. Ešte by som si mohol v záhrade postaviť jadrový reaktor,“ dodáva žartom.
„Vláda pred tým, ako regulačný úrad vydal rozhodnutie, veľmi intenzívne pracovala s monopolmi, aby tie ceny boli také, aké boli,“ vyhlásil premiér Fico pre médiá. Dodal, že sa ceny elektriny pre väčšinu ľudí prakticky nezmenia. Dodávatelia elektriny však už poslali svojim klientom, ktorí kúria elektrinou, návrhy na zvýšenie zálohových platieb.
Zvýhodnenie odberateľov plynu a alternatívy
Zvýhodnenie odberateľov plynu regulačnými opatreniami leží v žalúdku tým, ktorí za kúrenie platia natvrdo. Napriek tomu, že tých, ktorí kúria plynom, je čoraz viac, chránené zatiaľ zostávajú domácnosti, ktoré vykurujú svoje obytné priestory plynom.
V súčasnosti má možnosť pripojenia na plyn až deväťdesiat percent obyvateľov Slovenska. Plynofikovaných je 63 percent obcí a Slovensko má hneď po Holandsku druhú najhustejšiu sieť plynovodov v Európe. Podľa odhadov by v roku 2010 malo byť plynofikovaných približne 2 000 obcí.
Pre mnohé domácnosti, ktoré nemajú prístup k plynu, je alternatívou vykurovanie tuhým palivom. Táto oblasť prešla v posledných rokoch závratným vývojom. Súčasný trh ponúka nielen spotrebiče vyvinuté pre tento druh vykurovania, ale aj špeciálne palivá, napr. peletky, ktoré sú zárukou užívateľského komfortu. Budúcnosť sa aj vďaka plynovej kríze ponesie v znamení vykurovania tuhými palivami.
Ako funguje kotol na drevo s ohrievačom vody a radiátormi 1.1
Environmentálne aspekty a socializmus
Jedným z dôsledkov socializmu na Slovensku je aj zdevastované životné prostredie a prenesené veľké environmentálne dlhy. Enormnú záťaž na životné prostredie kládol extenzívny hospodársky rast a rozvoj ťažkého priemyslu, ktorý sa vyznačoval neefektívnosťou, plytvaním a veľkou náročnosťou na vstupy. Komunistická vláda pristupovala k vymáhaniu práva v oblasti ochrany životného prostredia laxne. Príkladom toho bolo značne znečistené ovzdušie a alarmujúca situácia vo vodách.
Nezodpovedný prístup k životnému prostrediu ilustrujú aj priemyselné a iné havárie. Bezohľadný prístup režimu k životnému prostrediu dokladuje aj množstvo environmentálnych záťaží z obdobia socializmu. Režim informácie o rozsahu znečistenia životného prostredia a bezpečnosti potravín pred verejnosťou tajil, čím vystavoval zdravie občanov permanentnému ohrozeniu.
Budúcnosť vykurovania
Nová smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov neznamená zákaz vykurovania plynovými kotlami po roku 2040. Táto smernica kladie dôraz na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií, pričom ponecháva priestor aj pre plynné nosiče energie. Nové rodinné domy v energetickej triede A0 môžu byť stále vykurované zemným plynom.
Podľa prieskumu spoločnosti SPP-distribúcia, 91 % slovenských domácností by sa opäť rozhodlo pre zemný plyn, ak by si mali vybrať spôsob vykurovania, a rovnaké percento zákazníkov by ho odporúčilo aj svojim známym. Prevládajúcim motívom pripojenia nehnuteľnosti na zemný plyn bola jeho cena (29 %), komfort (21 %) a dostupnosť (18 % zákazníkov).
Tieto výsledky naznačujú vysokú spokojnosť slovenských domácností so zemným plynom ako hlavným zdrojom vykurovania. Cena, komfort a dostupnosť sú hlavné dôvody, prečo si domácnosti volia tento spôsob vykurovania.
tags: #vykurovanie #plynom #socializmus