Požiadavky na vetranie v bytových domoch

Pohoda a zdravie ľudí, stav vecí a povrchové úpravy, ako aj životnosť samotnej budovy závisia od správnej výmeny vzduchu. Dobre navrhnuté vetranie v bytovom dome je nevyhnutným predpokladom pre udržanie zdravej mikroklímy v každej obytnej a technickej miestnosti.

Význam správneho vetrania

Každý túži po pekných nových oknách, no málokto vie, akým spôsobom ich má používať. Väčšina ľudí nebýva v nových domoch, ktoré majú dokonalú hydroizoláciu a dokážu skvele absorbovať nadbytočnú vlhkosť. Najmä staršie, dodatočne zateplené domy sa často stretávajú s problémami s vysokou vlhkosťou vo vnútri domu. Takáto nadmerná vlhkosť nám automaticky začne spôsobovať veľké nepríjemnosti. S takmer okamžitým vznikom plesní okolo okien a na stenách izby sa môže objaviť aj korózia na rôznych neošetrených kovoch.

Pravidelná výmena vzduchu nie je dôležitá len kvôli odvetrávaniu nadbytočnej vlhkosti, ale aj pre naše zdravie. Najmä počas nadchádzajúceho leta - cez najväčšie horúčavy, treba pravidelne vymieňať vzduch, a to ideálne počas noci, keď je vonku najchladnejšie. Nemusíte si tak horúci vzduch púšťať dnu aj počas dňa.

V zime je dôležité vetrať pomocou paralelného vetrania. Počas zimy by ste nárazovým vetraním maximalizovali tepelné straty. Špeciálne kovanie ich však dokáže minimalizovať tak, že sa okno odsadí po celom obvode 6 mm od rámu. V oknách INCON používame kovanie od popredného nemeckého výrobcu kovania WinkHaus, ktorý má okrem iného patentovaný systém 4 polohového mikrovetrania a jeho systém paralelného vetrania predstavuje špičku na trhu. Toto kovanie sa vyznačuje svojou kvalitou a najmä komfortným ovládaním.

Systémy vetrania v bytových domoch

Schéma vetrania vo viacpodlažnej budove je vyvinutá vo fáze projektovania budovy, berúc do úvahy jej usporiadanie a ďalšie vlastnosti. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento systém má jednoduchú a nekomplikovanú štruktúru. V skutočnosti ide o zložitú štruktúru pozostávajúcu z mnohých častí, z ktorých každá plní určitú funkciu.

Komponenty systému výmeny vzduchu

V závislosti od zložitosti usporiadania a materiálov na výrobu stien sa systém výmeny vzduchu skladá z nasledujúcich častí, zariadení a štruktúr:

• Bane: Vetracia šachta vo viacpodlažnej budove je zvislý vnútorný otvor, ktorý prechádza celou konštrukciou. Spravidla každým bytom prechádzajú 2 - 3 bane. Prierez priechodov je priamo úmerný počtu podlaží v dome. Navyše je vytvorená malá rezerva pre možné znečistenie vnútorných stien. Spodná časť hriadeľov je umiestnená v suteréne, vzduch je k nim privádzaný cez otvory v sokle. Horná časť potrubia je vyvedená do samostatného boxu na streche.
• Horizontálne kanály: Sú uložené z priestorov do baní. Týmito štruktúrami sú bezpochyby vybavené kuchyne, kúpeľne a toalety. V bytoch s veľkou plochou sa urobí záver vo vzdialenej slepej miestnosti.
• Sacie ventily: Inštalované v moderných apartmánoch s plastovými oknami a kovovými dverami s gumovým tesnením. Takéto miestnosti sú úplne utesnené; inštalácia ventilu je jediný spôsob prívodu čerstvého vzduchu do domu.
• Rekuperátory: Tieto zariadenia uskutočňujú výmenu tepla medzi vzduchom vstupujúcim do budovy a opúšťajúcim budovu. Takže sa v zime zahrieva a v lete ochladzuje. To vám umožní ušetriť energiu, ktorá sa vynaloží na udržanie požadovanej teploty v priestoroch.

Návrh ventilačného systému viacpodlažných budov vykonávajú iba skúsení odborníci na základe požiadaviek GOST a s prihliadnutím na sprievodné nuansy.

Princíp fungovania vetracích kanálov

Vetracie kanály v bytovom dome fungujú na princípe pohybu vzduchu od vysokého tlaku po nízky tlak. To sa dosiahne rozdielom v úrovniach suterénu a strechy, kde na každých 10 m tlak zospodu klesá o 1 mm Hg.

Výpočet sa robí na základe skutočnosti, že svieža atmosféra vstupuje do priestorov cez pootvorené okná, ventilačné otvory, kľúčové otvory, cez drevené rámy. Potom je vzduch vtiahnutý do baní a nesie so sebou masy z obytných priestorov, ktoré zhromažďujú prach, vlhkosť, pachy a oxid uhličitý von.

Schémy vetrania v bytových domoch

V stavebníctve sa používajú nasledujúce schémy vetrania:

• Individuálne pre každý apartmán: Používa sa pri stavbe nízkopodlažných budov. Schéma vetrania v 5-podlažnej budove je dosť komplikovaná. Na miestach, kde sú inštalované plynové ohrievače vody, sa vytvárajú samostatné bane. Je to z bezpečnostných dôvodov.
• Zberateľ: V takýchto štruktúrach šachty prechádzajú cez všetky poschodia v prievane a v podkroví sú spojené do spoločného zberača pri vstupe. Potom sa cez jeden alebo viac otvorov vypustí znečistený vzduch do ulice.
• Zdieľané so satelitnými kanálmi: Používa sa v tehlových domoch. Z každého bytu je do šachty položený horizontálny kanál. Vetracie kanály s prirodzeným vetraním sú umiestnené v kúpeľni a v kuchyni.

Výber vzoru a usporiadania závisí od výšky a usporiadania budovy.

Typy ventilačných systémov

Existujú také typy ventilačných systémov:

• Prirodzené: Nachádza sa v domoch v starom štýle. Odstránenie kontaminantov z priestorov nastáva v dôsledku výskytu trakcie vo zvislých šachtách prechádzajúcich cez kuchyne a kúpeľne. V tehlových budovách je samostatné murivo tvorené zo steny toalety. Takéto konštrukcie budú fungovať za podmienok veterného počasia, neustále pootvorených okien alebo pri výrobe prívodu vzduchu pod oknom vzdialenej miestnosti.
• Mechanické: Jedná sa o zložitú viackanálovú štruktúru, ktorá sa vytvára pri stavbe budovy. Cez niektoré kanály vstupuje vzduch do miestností a cez iné sa odvádza. V suteréne je nainštalované lopatkové dúchadlo, v ktorom je atmosféra sušená alebo zvlhčovaná, ohrievaná alebo chladená. Na výfukovom hriadeli je inštalovaný výfukový systém, ktorého kapacita zodpovedá dúchadlu. Vďaka tomuto plánu neustále prúdi vzduch vo všetkých miestnostiach.
• Kombinované: Je to zjednodušený analóg mechanického riešenia. Rozdiel je v tom, že v spodnej časti je inštalovaný bežný prívod vzduchu s filtrom a ťah zaisťuje výfukový ventilátor inštalovaný v rozdeľovači. Zariadenia sú dosť efektívne a lacné. Ich obsluha je jednoduchá, môžete si ich urobiť sami alebo sa obrátiť na špecializované služby.

Moderné domy sú spočiatku vybavené drahými, ale účinnými mechanickými alebo kombinovanými systémami. Prirodzené vetranie v budovách vybavených plastovými oknami a oceľovými dverami prakticky nefunguje.

Požiadavky na usporiadanie vetrania v bytovom dome

Pri výbere parametrov ventilačného systému sa berie do úvahy znečistenie atmosféry, počet podlaží, špecifiká blízkych budov a úroveň hluku ulice.

Konštrukčné požiadavky

• Tesnosť
• Dodržiavanie sanitárnych noriem
• Požiarna bezpečnosť
• Dostatočná veľkosť kanála
• Jednoduchosť obsluhy
• Trvanlivosť

Vetranie sa vykonáva tak, aby jeho umiestnenie poskytovalo najväčšiu účinnosť výmeny vzduchu.

Vetranie ohriateho vzduchu

Ak je v dome nainštalovaný mechanický alebo kombinovaný systém, je už premyslená cirkulácia vzduchu v byte a nie je potrebné robiť nič iné. Zostáva len ponechať prístup k ventilačným otvorom.

Ak sú v kuchyni, musia byť dvere otvorené alebo v nich musia byť otvory, ktoré majú plochu najmenej 200 cm².

Spôsoby zabezpečenia prúdenia vzduchu z ulice pri prirodzenej cirkulácii

• Okná s funkciou vetrania: Medzera medzi obložením a krídlom je dostatočná na zabezpečenie dostatočného vetrania. Ale táto možnosť nebude fungovať, ak je blízko okna posteľ, na ktorej odpočívajú ľudia.
• Ventil na vonkajšej stene: Pre jeho inštaláciu budete musieť prilákať diamantovú vrtnú súpravu. Na výrobku by mala byť navyše nainštalovaná sieť proti komárom. Ak má byt veľkú plochu a hriadeľ má dobrý ťah, môže byť namiesto ventilu nainštalované vnútorné dúchadlo.
• Otvor medzi parapetom a batériou: Môžete ho vyraziť akýmkoľvek spôsobom, pretože táto časť steny nie je nosná. Výhodou tohto riešenia je, že pri prechode vedľa radiátora sa studený vzduch zahreje.

Mriežky v rámoch sú vopred vyrobené z jedného alebo viacerých otvorov, ktoré sú z oboch strán uzavreté ozdobnými presahmi so sieťkami.

Umiestnenie sacích otvorov a dúchadiel

Ak je sací otvor vyrobený pre prirodzené prúdenie vzduchu, mal by byť urobený čo najvyššie, minimálne 200 cm od podlahy. Takže studené hmoty pod stropom sa budú miešať s teplým vzduchom a ohrievať sa, keď sa budú pohybovať cez kanály bane.

Ak je dúchadlo vybavené vykurovacím telesom, malo by byť inštalované bližšie k podlahe. Zaistíte tak rovnomerné rozloženie tepla v miestnosti a úplnejšie pokrytie z hľadiska objemu.

Kanalizačné vetranie

Odsávač pár je zabudovaný do ventilačného systému v kuchyni.

Vo väčšine prípadov je samotná stúpačka ventilačným kanálom pre kanalizáciu. Po celej dĺžke od výstupu k spoločnej sieti k potrubiu ventilátora je konštrukcia prakticky vzduchotesná, pretože výstupy z toalety sú blokované vodnými uzávermi. Zvýšenie tlaku v stúpačke a vytláčanie z brán je vylúčené, pretože horný koniec potrubia je otvorený, vychádzajú z neho zápachy a odvádza sa prebytočný vzduch.

Ďalšou možnosťou je vybavenie paralelného systému, kde je vedľa stúpačky namontovaná vetracia šachta.

Vykurovanie a vetranie v zateplenom dome

Počiatočná vlhkosť v zateplenom dome je logickým dôsledkom ostatných stavebných úprav, ktoré sa odohrávajú v interiéri. „Pri výmene okien ide o vlhké procesy, nehovoriac o nových omietkach v interiéri. A samozrejme, výmena okien či dverí predstavuje úplne nový rozmer v tesnení - ak ste predtým mali staré okná, cez ktoré ťahalo, pri nových oknách toto nežiaduce vetranie odpadá,“ vysvetľuje Alexander Prizemin, marketingový riaditeľ spoločnosti Isover.

Na druhej strane, vlhkosť netreba podceňovať, ak nechceme znášať jej negatívne následky. Nahromadená vlhkosť predstavuje dokonalé prostredie pre vznik plesní, ktoré sú nebezpečné pre zdravie a okrem toho dokáže napáchať škody na samotnej stavbe. „Vlhkosť sa stáva problémom len vtedy, ak sa nerieši. Ak je dom zateplený kvalitne a po ukončení rekonštrukcie sa správne vykuruje a vetrá, vnútorné prostredie stavby sa dostane veľmi rýchlo do rovnováhy.“ Vetranie v zateplenom dome má svoje pravidlá.

Kľúčom k úspechu je čerstvý vzduch

Vetranie v obnovenom dome je iné ako v starej stavbe aj kvôli spomínaným oknám s lepším tesnením. „Musíme si uvedomiť, že vlhkosť vzniká aj našou činnosťou v domácnosti. Či už je to teplá sprcha, otvorenie práčky alebo umývačky, žehlenie, alebo samotné dýchanie. Štatistiky hovoria, že rodina za deň pri bežných činnostiach vyprodukuje až 12 litrov vodnej pary. Ak si to prirátame k vlhkosti z čerstvo omietnutých stien, to číslo bude naozaj hrozivé.“

Recept na zdravé a komfortné bývanie je jednoduchý - treba sa naučiť manažovať teplo a čerstvý vzduch tak, aby ste zamedzili zbytočným tepelným stratám a zároveň sa vyhli hromadeniu vlhkosti v zateplenom dome.

Efektívne vetranie v zateplenom dome

Nie je to nič nové - počas teplých dní môžete vetrať takmer neprestajne. Počas chladnejších - intenzívne a často. Ak ste celý deň v práci a nemáte čas okná otvárať viac krát za deň, doprajte celému priestoru dôkladné aspoň 15 minútové vetranie ráno pred odchodom do práce a večer pri návrate.

„Určite nenechávajte na oknách otvorenú „vetračku“. Neustále otvorené okno síce poskytne nejakú výmenu vzduchu, no má to viac negatívnych, ako pozitívnych efektov. Cez vetračku uniká von teplo a do vnútra vniká chladný vzduch, ktorý sa koncentruje v okolí okenného otvoru a pri styku s teplejším vnútorným prostredím kondenzuje na vodnú paru. Opäť hrozí vznik plesní,“ vysvetľuje odborník. Okrem toho sa ochladzuje aj konštrukcia okolo okna a v podstate sa predlžuje a komplikuje samotný proces schnutia.

Ako na vetranie v zateplenom dome:

• Intenzívne (všetky okná v byte)
• Niekoľkokrát denne na cca 10 - 15 minút
• V zime nevetrať „vetračkou“

Správne vetranie ako základ zdravého bývania

Správne vetranie je jedným z najdôležitejších faktorov zdravého bývania. Ovplyvňuje kvalitu vzduchu, vlhkosť v interiéri, vznik plesní aj rosenie okien. Mnohí ľudia vetrajú pravidelne, no nesprávnym spôsobom, čím si problémy s vlhkosťou nevedomky zhoršujú.

Prečo je správne vetranie také dôležité

V moderných domoch a bytoch sú okná a dvere mimoriadne tesné.

Optimálna vlhkosť a teplota v byte

Pre zdravé bývanie platia tieto odporúčané hodnoty:

• Vlhkosť vzduchu: 40 - 60 %
• Teplota v obytných miestnostiach: 20 - 22 °C
• Spálne: 18 - 20 °C

Odporúčame používať vlhkomer (hygrometer), aby ste mali reálny prehľad o stave vzduchu v domácnosti.

Najčastejšie chyby pri vetraní

1. Dlhé vetranie na vetračku: Otvorené okno na „vetračku“ aj niekoľko hodín:
   • Ochladzuje steny a ostenia,
   • Zvyšuje riziko kondenzácie,
   • Zvyšuje spotrebu energie.
   Ide o najmenej vhodný spôsob vetrania.
2. Nedostatočné vetranie v zime: Mnohí ľudia sa v zime boja vetrať kvôli únikom tepla. Pravdou však je, že:
   • Studený vonkajší vzduch obsahuje menej vlhkosti,
   • Krátke intenzívne vetranie je najúčinnejšie.
3. Súvislosť vetrania a rosenia okien: Nesprávne vetranie vedie k vysokej vlhkosti a zvýšenému rosnému bodu. Ak teplota povrchu okna klesne pod rosný bod, vzniká kondenzácia.

Správnym vetraním:

• Znížite vlhkosť,
• Znížite rosný bod,
• Odstránite rosenie okien,
• Predídete plesniam.

Rosenie okien teda nie je chyba okna, ale signál nesprávnych vnútorných podmienok.

Obnova bytových domov a vetranie

Pri obnove bytových domov je potrebné myslieť nielen na znižovanie energetickej náročnosti budov, ale aj na opatrenia, ktoré zo zvoleného spôsobu obnovy vyplynú. Príkladom je zateplenie bytových domov, keď treba navrhnúť vhodné vetranie budovy.

Obnova bytových domov prináša už celé desaťročia trvale zásadné zlepšenie ich tepelnotechnických vlastností. Obnova obvodového a strešného plášťa domu v podobe jeho zateplenia a výmena otvorových stavebných konštrukcií (okná, svetlíky, vchodové a balkónové dvere) bezpochyby pomáhajú k značnému zníženiu prevádzkových nákladov na vykurovanie v zimnom období.

V byte, kde boli kedysi netesné okná, ide až o desať aj viacnásobné zníženie prirodzeného vetrania oproti pôvodnému stavu.

Zvyšujúca sa vlhkosť v nevetranom priestore sa začne v prvej fáze prejavovať nadmernou kondenzáciou vodnej pary na chladných zasklených povrchoch.

Dlhodobá prítomnosť plesní vo vnútornom prostredí má na človeka fatálne následky.

Vlhkosť ovplyvňuje aj pocit tepelnovlhkostnej pohody. Keď je vysoká, vedie k pocitom dusna, sťažuje odparovanie potu a znižuje ochladzovanie tela. Nevetraný priestor má ďalej za následok aj zvyšujúcu sa koncentrácia oxidu uhličitého CO2 vplyvom dýchania človeka. Dôkazom tohto tvrdenia je experimentálne meranie vykonané v bytovom dome, v priestore spálne pre dve dospelé osoby. Koncentrácia CO2 už po uplynutí približne štvrť hodiny prekročila maximálnu prípustnú koncentráciu 1 500 ppm. Absencia kyslíka v ovzduší má pre človeka za následok pocit únavy, ospalosť až častú bolesť hlavy. Tieto vplyvy sa, žiaľ, prejavia až o niekoľko rokov. Je teda nevyhnutné im predchádzať včas, už pri obnove budovy, a nie až za niekoľko rokov.

Veľmi často býva v technickej správe v projektovej dokumentácii pre obnovu budovy, v profesii vzduchotechnika, kde je naplánované zateplenie obvodového plášťa a strechy bytovej budovy vrátane výmeny dverných a okenných konštrukcií, uvedená veta: „Vetranie bude zabezpečené prirodzeným spôsobom“.

Okno v zimnom ročnom období pri nízkej teplote vonkajšieho vzduchu predstavuje stratu tepelnej energie. V letnom období zas, naopak, netienené okno spôsobuje v dôsledku prenikania krátkovlnného žiarenia zhoršovanie vnútorných podmienok a dlhovlnné žiarenie povrchov, na ktoré dopadlo slnečné žiarenie, zas zvyšovanie vnútornej teploty.

Použitie tzv. ventilačných turbín bolo pôvodne vyvinuté a dodnes sú stále konštruované iba na odvetrávanie podstrešných priestorov, teda bez nároku na prekonanie tlakových strát v potrubí použitých v bytových domoch.

Pri bytových domoch po obnove sa nemožno spoliehať iba na prirodzené vetranie. Tento spôsob vetrania je v čase po obnove už úplne nedostatočný. Jediným technickým riešením je vybudovanie systému riadeného núteného vetrania.

Legislatívny rámec

V oblasti vetrania a vnútorného prostredia budov sú relevantné:

• Vyhláška MZ SR č. 124/2017 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení vyhlášky MZ SR č. 210/2016 Z.
• Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorá je platná v znení vyhlášky MDVRR SR č. 324/2012 Z. z. a v znení vyhlášky MDV SR č. 35/2020 Z.
• STN EN 16798-1: 2019 Energetická hospodárnosť budov. Vetranie budov. Časť 1: Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov - kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika.

V každom z uvedených dokumentov možno nájsť zmienku o tom, prečo, ako a kedy vetrať. V spomínanej technickej norme STN EN 16798-1: 2019 je presne definované, akým spôsobom sa majú bytové priestory vetrať.

Centrálne systémy vetrania

Systém centrálneho vetrania je založený na centrálnej vzduchotechnickej jednotke s rekuperáciou tepla, ktorá je umiestnená na streche alebo v suteréne bytového domu. Na vstupe a výstupe do každého bytu je osadený regulátor objemového prietoku vzduchu, ktorý zabezpečuje reguláciu výdatnosti vetrania v byte. Na riadenie možno použiť manuálne alebo automatické ovládače v kombinácii so snímačmi kvality vzduchu alebo snímačmi CO2.

Významnou prednosťou tohto systému je, že zabezpečuje riadené vetranie s aplikáciou rekuperácie, t. j. s využitím tepla z odvádzaného vzduchu, ktoré v zimnom období slúži na predohrev chladného vonkajšieho vzduchu. Vďaka rekuperácii možno ušetriť až 7 GJ/rok na vykurovanie jedného bytu s dispozíciou 3 + 1 kk, ktorý je obsadený štyrmi užívateľmi.

Decentrálne systémy vetrania

Táto vzduchotechnická sústava je založená na princípe malej vetracej jednotky umiestnenej v každom byte, ktorá zabezpečuje riadené vetranie bytu s rekuperáciou tepla. Odvádzanie vzduchu je z hygienických miestností a kuchyne.

Prívod a odvod vonkajšieho vzduchu sa môže riešiť dvomi spôsobmi:

• Centrálny: Spoločný prívod vonkajšieho vzduchu (ODA) a odvod odpadového vzduchu (EHA) do vonkajšieho prostredia pre všetky byty situované nad sebou spoločne. Tieto dve vzduchotechnické potrubia sú vedené spoločnou inštalačnou šachtou s vyústením nad strechu bytového domu.
• Decentrálny: Nasávanie (ODA) a vyfukovanie (EHA) v rámci obvodovej steny príslušného bytu.

Požiarna bezpečnosť a vetranie

Kmeňovým záväzným právnym predpisom je zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi s poslednou novelizáciou v podobe zákona č. 129/2015 Z. z. Jeho vykonávacím predpisom je vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, na účely projektovania konkrétnych vzduchotechnických sústav je však dôležitá vyhláška MV SR č. 94/2004 Z.

V zmysle tejto vyhlášky sa byt pokladá za samostatný požiarny úsek, ako aj inštalačná šachta, do ktorej sú vyvedené vzduchotechnické potrubia pre prívod a odvod vonkajšieho vzduchu. Existuje však výnimka, ktorá umožňuje prechádzať vzduchotechnickým potrubiam cez hranicu požiarneho úseku bez požiarnej klapky, no len v prípade, že maximálna prierezová plocha potrubia je 0,04 m².

Ďalším dôležitým aspektom vyplývajúcim z vyhlášky je skutočnosť, že vzduchotechnická jednotka, ktorá nie je inštalovaná v strojovni vzduchotechniky, t. j. v byte, musí spĺňať špecifické požiadavky. Z toho vyplýva, že je neprípustné, aby na jednu vzduchotechnickú jednotku boli napojené dva, prípadne viacero bytov situovaných v rámci jedného podlažia, prípadne situovaných nad sebou.

Technickú normu STN 73 0872: 1978 a jej následné zmeny (STN 73 0872/Z3: 2003) Požiarna bezpečnosť stavieb. Ochrana stavieb proti šíreniu požiaru vzduchotechnickým zariadením možno považovať pre návrh týchto výrobkov v niektorých oblastiach za prekonanú.

V bytových domoch sa v minulosti navrhovalo len odsávanie znehodnoteného vzduchu z hygienických miestností a kuchyne. Na týchto rozvodoch v inštalačných šachtách bytových jadier sa nenavrhovali požiarne klapky, ale navrhovalo sa požiarne izolované oceľové potrubie s príslušnou požiarnou odolnosťou, ktoré bolo vyvedené až nad plochú strechu bytového domu.

Pri výmene rozvodov a inštalácií však dochádzalo k porušeniu upchávok a k použitiu nových stavebných výrobkov, ktoré nemajú pôvodné požiarne technické vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani požiarne klapky podľa STN 73 0834: 2010 Požiarna bezpečnosť stavieb.

Vzduchotechnické rozvody v niektorých budovách sa dopĺňajú novými požiarnymi klapkami už od priemeru 100 mm, ktoré sú umiestnené bližšie k sebe podľa skúšobných podmienok ako požaduje STN 73 0872: 1978.

Výber požiarnej klapky ovplyvňuje konštrukcia, cez ktorú sa klapka navrhuje. Pre výber klapky je tiež rozhodujúce, či je klapka osadená na potrubí, či pri požiari rozťažnosť potrubia nespôsobí porušenie klapky a či vôbec musí byť potrubie nadväzujúce na klapku.

V centrálnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutné navrhovať požiarne potrubia alebo požiarne šachty, prípadne ich kombináciu s požiarnou celistvosťou vzduchotechnických rozvodov. Súčasťou by mali byť aj dilatačné prvky s požiarnou odolnosťou.

Moderné systémy vetrania a rekuperácia

Vzduchotechnické sústavy na vetranie, lepšie povedané na riadené vetranie s čiastočnou úpravou vzduchu vrátane využitia niektorej z možností spätného zisku tepla z odpadového vzduchu, nie sú vo svete ničím novým. Ich ponuka, variabilita a efektivita rastie v niektorých bodoch, predovšetkým čo sa týka účinnosti rekuperácie či regenerácie, kde dosahujú vysoké hodnoty.

Splnenie požiadaviek bytovej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 výrazne ovplyvní voľbu vzduchotechnickej sústavy.

tags: #poziadavky #na #vetranie #v #bytovom #dome