Vlhkosť v domoch je častá téma, ktorá ovplyvňuje naše zdravie a pohodu. Správna vlhkosť v dome je niečo, čomu venujeme pozornosť až vtedy, keď pocítime problémy spojené s nie práve optimálnou vlhkosťou v domácnosti. Staré či zle izolované domy vedia potrápiť zvýšenou vlhkosťou, ktorá sa prejavuje vlhnutím stien a plesňou.
Čo je vlhkosť vzduchu a prečo je dôležitá?
Keď hovoríme o vlhkosti, máme na mysli absolútny alebo relatívny obsah vodnej pary vo vzduchu.
Absolútna a relatívna vlhkosť
- Absolútna vlhkosť opisuje, koľko vodnej pary sa nachádza v určitom množstve vzduchu. Možno ju vyjadriť v gramoch vody na gram vzduchu a v každodennom živote zohráva skôr podradnú úlohu.
- Relatívna vlhkosť je najdôležitejšia. Tá prezrádza, ako veľmi je vzduch nasýtený vodnou parou. Ak je hodnota napríklad 50 %, vzduch v miestnosti alebo v okolí dosiahol polovicu svojej absorpčnej kapacity.
Optimálne hodnoty vlhkosti a teploty
Optimálna vlhkosť závisí od teploty okolia. Uvádza sa, že optimálna vlhkosť vzduchu je na úrovni 40 až 60 %. Niekedy sa dokonca stretávame s rozdielnymi hodnotami v zime a v lete. V zime by vlhkosť nemala klesnúť pod 45 %, v lete by mala byť v rozpätí od 40 do 55 %.
Ak sa teplota pohybuje v rozmedzí 18 až 22 °C, je ideálna relatívna vlhkosť 40 až 60 %.
Relatívna vlhkosť nie je taká, ako si myslíte
Dôsledky nesprávnej vlhkosti vzduchu
Nízka vlhkosť (suchý vzduch)
V mnohých domácnostiach dosahuje vlhkosť vzduchu sotva 20 %. Taká nízka úroveň vlhkosti už môže spôsobovať rôzne zdravotné problémy. Riešenie suchého vzduchu je jednoduchšie než riešenie vysokej vlhkosti. Pri suchom vzduchu stačí vo väčšine prípadov pravidelné a dostatočné vetranie, prípadne zvlhčovač vzduchu.
Ak je vlhkosť príliš nízka, v miestnosti sa pohybuje viac prachu. Naša pokožka sa vysušuje, čo vedie k svrbeniu, zápalu spojiviek alebo ekzému. Ak sa vysušia aj nosové sliznice, patogény ľahšie prenikajú do tela a zvyšuje sa riziko prechladnutia. Ľudí žijúcich v priestoroch so suchým vzduchom môžu trápiť časté zápaly nosohltanu či ochorenia horných i dolných dýchacích ciest.
Vysoká vlhkosť (vlhký vzduch)
Ak je relatívna vlhkosť vzduchu príliš vysoká, začneme sa rýchlejšie potiť. Viac sa darí roztočom a existuje riziko kondenzácie vody na chladných povrchoch. Pri teplote vzduchu 20°C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. To znamená, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na miestach stropu a stien, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím.
Problémy spojené s vysokou vlhkosťou sa prejavujú vlhnutím stien a plesňou. Vlhký vzduch sa zvykne prejavovať zrážaním pary na oknách alebo vznikom plesne na stenách.
Faktory ovplyvňujúce vlhkosť v domácnosti
Vlhkosť v domácnosti ovplyvňuje viacero faktorov. Zásadnou chybou je neuvedomovanie si, že i bežné domáce činnosti ako varenie, sprchovanie či sušenie bielizne vplývajú na faktor vlhkosti vzduchu. Priemerná 3-členná domácnosť vyprodukuje v priebehu dňa 7 až 15 litrov vody, ktorá sa rozptýli do vzduchu v miestnostiach. Táto voda vzniká pri sprchovaní, umývaní alebo varení, a tiež pri dýchaní. Vlhkosť vzduchu zvyšuje aj sušenie bielizne v interiéri alebo prevádzka akvária.
Nedostatočné vetranie
Najjednoduchšie odstrániteľnou príčinou vysokej vlhkosti v dome je nedostatočné vetranie. Pravidelné vetranie niekoľkokrát za deň pomáha udržať optimálnu vlhkosť a udrží steny v dobrom stave bez plesní. Ak na oknách zbadáme kvapky vody, prípadne máme doma zarosené zrkadlá, ide o problém s kondenzáciou pary, ktorý sa objavuje najmä v zime v dôsledku nedostatočného vetrania. Dôvodom kondenzácie pary môže byť aj spojenie vysokej vlhkosti vzduchu s nízkou teplotou povrchu stien či okien.
Izolácia a stavebné chyby
Presakovanie vlhkosti zo zeme je najčastejšou príčinou vysokej vlhkosti v dome a vlhnutia stien. Ide o proces, pri ktorom stavebné materiály absorbujú vlhkosť zo zeme v dôsledku porušenej či chýbajúcej izolácie proti vode a zemnej vlhkosti. Na izolácii strechy sa neoplatí šetriť.
V dnešných, veľmi dobre tepelne izolovaných domoch a bytoch to začína byť problém, pretože tepelná izolácia bráni prirodzenej výmene vzduchu. V zime sa vďaka tomu síce dosahuje úspora nákladov na kúrenie, zároveň to však spôsobuje zníženie kvality vzduchu v interiéroch. V lete sa k tomu navyše pridáva problém zvýšenej vlhkosti vzduchu. Tá môže v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte viesť v byte k vzniku plesní.
Ak je byt nepriedušný, staré steny (panel alebo aj tehla) „dýchali“ - brali - sali vlhkosť zo vzduchu v miestnosti, vlhkosť vsiakla do stien a vietor ju potom odfúkal z povrchu vonku - za cenu tepelných strát, staré drevené okná prefukovalo, vzduch sa vymieňal.
Meranie vlhkosti vzduchu
Zistiť, akú úroveň vlhkosti vzduchu doma máme, je pomerne jednoduché. Postačí na to vlhkomer, ktorý umožňuje sledovať teplotu, vlhkosť a často aj kvalitu vzduchu v interiéri. Na základe nameraných hodnôt následne vykonáme potrebné kroky na zlepšenie prostredia, v ktorom žijeme.
To, či je vzduch doma príliš suchý alebo vlhký, však spozorujeme aj bez vlhkomeru na základe iných ukazovateľov. Vlhký vzduch sa zvykne prejavovať zrážaním pary na oknách alebo vznikom plesne na stenách, suchý vzduch pocítime doslova na vlastnej koži.
Riešenie za 20-30 EUR: Kúpte si teplomer s vlhkomerom, ktorý vám ukáže vlastnosti vzduchu. Niektoré sú so zobrazením pohody, dá sa kúpiť aj taký čo pípaním upozorní, že vzduch je vlhší ako by mal byť. Ak vlhkomer ukáže vyššiu vlhkosť, vyvetrajte. Vlhkosť by mala byť medzi 45 až 55 percent.
Správne vetranie a regulácia vlhkosti v lete
Správne vetranie je rovnako dôležité v lete, ako aj v zime. Ak v zime ide o to, aby pri vetraní neunikalo príliš veľa tepla, v lete nesmie do obydlia vniknúť príliš veľa horúceho vzduchu. Vlhkosť v miestnostiach by sa mala vždy udržiavať na príjemnej úrovni bez ohľadu na dané ročné obdobie. Okrem toho sa do domácnosti musí dostať čerstvý vzduch z vonkajšieho prostredia, aby sa znížil obsah CO2 vo vzduchu.
Rosný bod a kondenzácia
Vlhkosť vzduchu v miestnosti priamo súvisí s ideálnou vlhkosťou vzduchu, samozrejme s ohľadom na ročné obdobie. Čím je teplejší, tým viac. Meter kubický vzduchu teplého 30°C vypije vyše 30 gramov vody, ten istý kubík pri teplote 1°C šesťkrát menej - asi 5 gramov vody. Jednoducho povedané, je to pomer toho množstva vody, čo vzduch už vypil, k tomu, čo dokáže maximálne vypiť - pri rovnakej teplote.
Ak je vzduch ochladzovaný (pri jednej, stálej absolútnej vlhkosti), tak relatívna vlhkosť časom dosiahne svoje maximum 100%. Ak sa vzduch ochladzuje naďalej, tak vodná para nahromadená vo vzduchu začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40%, tak rosný bod má hodnotu len 6°C, ale pri 70%tnej vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14°C.
Rosný bod je teplota vzduchu, pri ktorej je najviac nasýtený - napitý vodnou parou. Vlhnú a potom plesnejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod. Čo s tým? - Znížiť vlhkosť a/alebo zvýšiť teplotu.
Strategické vetranie v lete
Vetranie v lete slúži predovšetkým na zníženie vlhkosti vzduchu a teploty v interiéri. Vetrať je vhodné vtedy, keď je vonkajšia teplota a vlhkosť nižšia ako v byte. V lete je to zvyčajne iba v skorých ranných hodinách a potom znova večer alebo v noci. Po rannom nárazovom vyvetraní by ste mali zatiahnuť závesy a spustiť nadol rolety. Čím menej slnečného tepla prenikne do miestnosti, tým lepšie. Vypnite všetky elektrické spotrebiče, ktoré momentálne nepotrebujete.
Pravidelné vetranie - tri až štyrikrát denne ráno, napoludnie, popoludní a pred spaním. Samozrejme, ak nie ste doma, nemusíte bežať z roboty domov napoludnie vyvetrať. V lete môžete vetrať podľa ľúbosti. Ak v zime vyvetráme, odstránime z miestnosti vlhkosť.
Požiadavky na vetranie v rôznych miestnostiach
Obývacia izba a pracovňa
V obývačke a pracovni je ideálna vlhkosť vzduchu od 40 do 60 %. V lete sa hodnota zvyčajne pohybuje okolo 60 % alebo viac. Preto je dôležité správne vetrať ráno a večer. Na tento účel otvorte okná dokorán - na približne 20 minút. Vhodné je aj tzv. priečne vetranie, ktoré urýchli výmenu vzduchu. Na tento účel dokorán otvorte aspoň dve okná nachádzajúce sa oproti sebe, aby pritom vznikol prievan. Pootvorenie okien iba na „vetračku“ nie je dostatočne účinné.
Spálňa
V spálni by sa vlhkosť mala pohybovať v rozsahu od 40 do 60 %. Keďže sa v tejto miestnosti zdržiavate niekoľko hodín, uvoľňujete v nej do vzduchu aj veľa vlhkosti. Vetranie v spálni je preto mimoriadne dôležité - najlepšie vždy večer pred spaním a potom ráno, akonáhle vstanete. Odporúča sa spať pri teplote od 18 do maximálne 20 °C.
Kuchyňa a kúpeľňa
V kúpeľni môže byť vlhkosť vzduchu vyššia - od 50 do 70 %. Vlhkosť sa v nej rýchlo zvýši najmä pri sprchovaní, kúpaní alebo umývaní. Pre kuchyňu sa za ideálnu hodnotu považuje vlhkosť v rozsahu 50 až 60 %. Aj tu sa pomerne rýchlo zvyšuje pri varení. Preto by ste mali častejšie nárazovo vetrať aj v kuchyni. Vlhkosť vzduchu je možné udržiavať v prijateľných medziach častým nárazovým vetraním.
Hlavným spôsobom boja proti vlhkému vzduchu v interiéri je správne vetranie. Nárazové vetranie totiž nahrádza vydýchaný a vlhký vzduch čerstvým a suchým vzduchom. Preto by ste mali vetrať kúpeľne a kuchyňu ihneď po použití, aby sa zabránilo šíreniu vodných pár do zvyšných miestností v interiéri.
Teplota v kúpeľni by však nemala presiahnuť 24 °C. Ak sú v domácnosti aj malé deti, môže byť teplota o čosi vyššia, ale je dobré ju zvýšiť iba dočasne.
Miestnosti v podkroví
Podkrovia sú povestné tým, že sa v nich hromadí teplo. Otvárať okná cez deň by však nebolo správne. Do obydlia by tým preniklo ešte viac tepla. Okná by ste preto mali počas dňa nechať zatvorené a podľa možností ešte navyše zatiahnuť závesy alebo spustiť rolety. Podkrovia je vhodné vetrať iba ráno a večer, respektíve v noci.
Pivničné priestory
Pivnica je zvyčajne najchladnejšou miestnosťou v dome. V nej sa vlhkosť môže pohybovať až do hodnoty 65 %. Ak pri vetraní cez deň preniká zvonka do chladnej pivnice teplý letný vzduch, rýchlo sa ochladí a skondenzuje. Takto kondenzovaná voda sa vyzráža na stenách a spôsobí vznik plesní. V lete by ste mali vetrať pivnice hlavne v noci, ráno alebo večer, pretože teplý vzduch prináša do domu veľa vlhkosti.
Zriedkavo využívané miestnosti
Podľa možností je vhodné vetrať aj menej často využívané miestnosti, ako je napríklad hosťovská izba či chodba. Pretože aj do nich preniká vlhkosť z ostatných miestností a môže následne spôsobiť vznik plesní. Ak chodba nemá vlastné okno, pomôže priečne vetranie cez chodbu.
Ďalšie tipy na reguláciu vlhkosti
- K zníženiu vlhkosti prispieva aj prekrytie akvárií alebo zníženie počtu izbových rastlín. Ak je vzduch v miestnosti príliš suchý, môžete do domácnosti umiestniť zelené rastliny. Vytvárajú totiž vodnú paru, ktorá aspoň mierne zvlhčuje vzduch.
- Zmysluplné je aj využitie vodnej pary z kúpeľne a kuchyne. Môžete to urobiť jednoducho tak, že po sprchovaní alebo kúpaní necháte otvorené dvere kúpeľne. Vlhkosť sa potom rozvádza po celom dome alebo byte a zvyšuje relatívnu vlhkosť.
- Dôležité je aj správne vykurovanie a vetranie. Mierne stlmte radiátory a nevetrajte viac ako trikrát denne, aby ste udržali vlhkosť v miestnosti alebo v dome.
- Ak nič z toho neprinesie želané výsledky, môžete použiť mechanické odvlhčovače.
Moderné technológie pre optimálnu vlhkosť
Inteligentnou alternatívou bežného vetrania sú moderné domáce technológie. Táto moderná technológia sa v súčasnosti používa najmä v novostavbách. Centrálne vetracie jednotky rady CWL-2 pracujú, vďaka najnovšej technológii, mimoriadne ticho a veľmi nenápadne privádzajú do vášho domova čerstvý, filtrovaný vzduch.
Rada CWL-2 je mimoriadne účinná. Aktívny bypass zaisťuje príjemný chlad počas teplých letných nocí pre zdravý a kvalitný spánok. K dispozícii sú tri vetracie jednotky s rôznymi výkonmi: CWL-2-225, CWL-2-325 a CWL-2-400. Sú ideálnym riešením pre rodinné domy. Spĺňajú požiadavky na pasívne domy a šetria až 20 % nákladov na energiu. Ich inštalácia a údržba je rýchla a jednoduchá.
Kombináciou účinného vykurovania a riadeného vetrania možno v každej budove dosiahnuť zdravé vnútorné prostredie s výnimočným komfortom. Zariadenia WOLF medzi sebou efektívne komunikujú a vďaka aplikácii WOLF SmartSet ich možno ovládať alebo regulovať na diaľku prostredníctvom smartfónu, tabletu alebo počítača. Ak plánujete inštalovať systém riadeného vetrania, môžete použiť zariadenia s rekuperáciou tepla a vlhkosti, ktoré zabezpečia optimálnu klímu v interiéri aj v zime.
Vlhkosť vzduchu v letnom počasí na Slovensku
Vysokú nasýtenosť vzduchu vodnou parou pociťujeme aj ako dusno. Na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v sobotu 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent a tlak vodnej pary vyše 24 hektopascalov (hPa), v Kamenici nad Cirochou popoludní krátkodobo až vyše 33 hPa.
Počasie so zrážkami a prechodným ochladením, ktoré priniesol prvý augustový týždeň, nie je v našej oblasti ničím mimoriadnym. Počas leta môžu občasné tlakové níže priniesť veľmi intenzívne zrážky, keďže vzduch pri vyššej teplote obsahuje v stave nasýtenia viac vodnej pary. Všeobecne platí, že vzduch teplejší o jeden stupeň Celzia môže obsahovať o šesť percent viac vodnej pary.
Tlaková níž, ktorá prechádzala v minulých dňoch cez Slovensko zo Stredomoria na sever, priniesla na asi desiatich staniciach na našom území denné úhrny zrážok 100 milimetrov a viac. Podobné cyklonálne situácie (situácie, keď počasie ovplyvňuje tlaková níž) sa vyskytli napríklad počas leta v roku 2010 alebo v roku 2002, keď boli záplavy v Českej republike a konkrétne aj v Prahe, kde bolo zatopené metro. Pod vodou sa ocitla aj časť Devína v Bratislave.
Ľudia podľa Lapina hodnotia počasie najmä na základe jeho prejavov v mieste svojho bydliska a skôr na základe krátkodobej pamäti. Napríklad v porovnaní s minulým extrémne suchým letom je v tomto roku viac zrážok. V Hurbanove mal predbežne priemer teploty vzduchu 23,6 stupňa Celzia, čo je o 3,3 stupňa viac ako dlhodobý priemer z rokov 1901 až 2000 alebo tiež o 3,4 stupňa viac než priemer obdobia 1961 až 1990 a len o 1,6 stupňa viac ako dlhodobý priemer 1991 až 2020.
Po súčasnom prechodnom ochladení by sa mali vrátiť dni s dennými maximami nad 25 stupňov Celzia, prípadne aj tropické dni s teplotou vzduchu 30 stupňov Celzia a viac. V dlhšom časovom horizonte ako desať dní sa počasie nedá presne predpovedať. Dá sa však predpokladať, že tohtoročné leto ako celok sa skončí teplotne nad dlhodobým priemerom.