Vlhkosť vzduchu v domácnosti: Vplyv na zdravie a tipy pre optimálne prostredie

Ľudia dnes trávia až 90 percent svojho času v interiéri. To pripisuje vzduchu, ktorý dýchame v bytoch a domoch, mimoriadne veľký význam. Priemerný človek môže denne spotrebovať až 20 kilogramov vzduchu a práve od jeho kvality sa odvíja nielen náš fyzický, ale aj psychický stav. Kvalite ovzdušia v interiéri je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť, keďže vlhkosť vzduchu v miestnosti ovplyvňuje našu pohodu a zdravie.

Poruchy spánku, nevysvetliteľná únava, bolesti hlavy či alergie - aj tieto zdravotné problémy môže spôsobiť znečistený vzduch vo vašej domácnosti. Výskumy ukazujú, že najviac znečistený vzduch je často v detskej izbe, kde deti trávia väčšinu svojho voľného času. Dnešná „indoor generation“ vykonáva takmer všetky svoje aktivity v interiéri, čo predstavuje denne 21 hodín strávených vo vnútri budov, či už v škole, práci, pri záujmoch alebo najmä v domácnostiach. Ako teda dosiahnuť, aby bola kvalita ovzdušia u vás doma vyhovujúca a neohrozovala vaše zdravie?

Čo je to vlhkosť vzduchu?

Keď hovoríme o vlhkosti, máme na mysli absolútny alebo relatívny obsah vodnej pary vo vzduchu. Vlhkosť je všeobecne definovaná ako obsah vodných pár vo vzduchu. Indikátormi kvality vzduchu sú najmä vlhkosť a koncentrácia oxidu uhličitého.

Absolútna a relatívna vlhkosť

• Absolútna vlhkosť - udáva, koľko gramov vody obsahuje daný objem vzduchu. Napríklad koľko gramov vody je v jednom metri kubickom vzduchu. V každodennom živote zohráva skôr podradnú úlohu.
• Relatívna vlhkosť - udáva, koľko percent vzduchu tvorí vodná para. Je to najdôležitejší ukazovateľ. Vlhkosť v byte alebo dome, ktorú meriame, je práve relatívna vlhkosť, pričom 100 percent je maximálne vlhký vzduch presýtený vodnými parami a 0 percent je suchý vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vlhkosť. Ak je hodnota napríklad 50 %, vzduch v miestnosti alebo v okolí dosiahol polovicu svojej absorpčnej kapacity.

Rosný bod

Rosný bod je teplota, pri ktorej už vzduch nedokáže vodu udržať a tá sa začne na povrchoch v interiéri zrážať v podobe vodných kvapiek. Napríklad v zimných mesiacoch na vnútorných rámoch okien. Kondenzácia pary a vlhkosť na povrchoch sú oveľa významnejšie pre rozvoj plesní ako relatívna vlhkosť vzduchu.

Optimálna vlhkosť vzduchu v domácnosti

Ideálna vlhkosť v interiéri je do 60 percent. Ideálna vlhkosť v byte alebo dome by sa mala pohybovať v rozmedzí 40 až 60 percent, čo odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. Optimálna vlhkosť závisí aj od teploty okolia; ak sa pohybuje v rozmedzí 18 až 22 °C, je ideálna relatívna vlhkosť 40 až 60 %.

Sezónne odporúčania

Záleží to však aj od ročného obdobia. Doporučená optimálna vlhkosť v zime je 45 až 60 percent. V letných mesiacoch je v poriadku vlhkosť 40 až 55 percent. Komplikácie s udržiavaním optimálnej vlhkosti v domácnosti sú najmä od neskorej sychravej jesene do skorších jarných mesiacov. Najvyššia doporučená vlhkosť v domácnosti je v tomto období 60 percent pri 20 stupňoch. Ak je táto hodnota vyššia, je potrebné nájsť spôsob, ako ju znížiť, inak môže ohroziť vaše zdravie.

Meranie vlhkosti vzduchu

Vlhkosť v byte alebo dome odmeriate jednoducho pomocou vlhkomera, ktorý si môžete kúpiť za pár eur. Vlhkomer často zobrazuje aktuálnu hodnotu spolu s teplotou a informuje vás o vnútornej klíme. Zistiť, akú úroveň vlhkosti vzduchu doma máme, je pomerne jednoduché; postačí na to vlhkomer, ktorý umožňuje sledovať teplotu, vlhkosť a často aj kvalitu vzduchu v interiéri. Na základe nameraných hodnôt následne vykonáme potrebné kroky na zlepšenie prostredia, v ktorom žijeme. To, či je vzduch doma príliš suchý alebo vlhký, však spozorujeme aj bez vlhkomera na základe iných ukazovateľov.

Príčiny zvýšenej vlhkosti v domácnosti

Vlhkosť v interiéri môžu zvyšovať aj bežné domáce práce. Možno sa vám to nezdá, ale všetky bežné aktivity, ktoré v domácnosti vykonávate, zvyšujú vlhkosť vzduchu a produkujú škodlivé látky. Patria sem: varenie, sprchovanie, žehlenie a najmä sušenie bielizne. Bežná štvorčlenná rodina vyprodukuje denne do vzduchu približne 10 litrov vodnej pary.

Okrem toho, v zime má podiel na nižšej kvalite vnútorného ovzdušia v domoch a bytoch aj počasie, keďže priemerná vlhkosť vonkajšieho vzduchu sa od novembra do februára pohybuje na úrovni 90 percent.

Príčinou zvýšenej vlhkosti v interiéri môže byť aj samotný vlhký dom. Sú to napríklad staré domy bez izolácie, ktoré majú zavlhnuté steny, alebo zle zrealizované novostavby, kde sa hneď po nasťahovaní začínajú tvoriť plesne. Presakovanie vlhkosti zo zeme je najčastejšou príčinou vysokej vlhkosti v dome a vlhnutia stien. Ide o proces, pri ktorom stavebné materiály absorbujú vlhkosť zo zeme v dôsledku porušenej či chýbajúcej izolácie proti vode a zemnej vlhkosti.

Dôsledky vysokej vlhkosti a plesne

Vysoká kondenzácia vlhkosti býva problémom mnohých bytov aj domov najmä v zimných mesiacoch. Prvým znakom, že máte doma vysokú vlhkosť vzduchu, sú zarosené okná. Následuje tvorba plesní na stenách, praskanie omietky a pocit zatuchnutého vzduchu v celej domácnosti. Vlhký vzduch sa zvykne prejavovať zrážaním pary na oknách alebo vznikom plesne na stenách.

Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú súčasťou nášho životného prostredia. Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení, pričom sa prejavujú povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Plesne v byte sú závažný problém pre zdravie ľudí, pretože môžu byť zdrojom toxických látok (mykotoxínov).

Okrem zničenia vašich vecí dokáže byť vdychovanie spór plesní aj mimoriadne nebezpečné pre zdravie. Spôsobuje kašeľ, bolesti hlavy, časté infekcie dýchacích ciest a v niektorých prípadoch dokonca rozvinutie astmy. Spóry plesní podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest. Pri svojom raste plesne produkujú prchavé organické látky (plesňový zápach), ktoré poškodzujú sliznice dýchacích ciest, spôsobujú dráždenie očí, nosa a dráždia v krku. Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože (ekzémy, plesne).

Ako predchádzať nadmernej vlhkosti?

Vždy je lepšie predchádzať vzniku plesní - a to najmä krátkym a intenzívnym vetraním - ako ich likvidovať. Keďže plesne sa objavujú v súvislosti s vlhkým bytom, musí sa v prvom rade odstrániť táto príčina. Hlavným spôsobom boja proti vlhkému vzduchu v interiéri je správne vetranie. Najjednoduchšie odstrániteľnou príčinou vysokej vlhkosti v dome je nedostatočné vetranie. Pravidelné vetranie niekoľkokrát za deň pomáha udržať optimálnu vlhkosť a udrží steny v dobrom stave bez plesní.

Praktické tipy na zníženie vlhkosti

• Pravidelne a nárazovo vetrajte: Vetračka otvorená počas celého dňa veľmi nepomôže. Navyše, takýmto vetraním počas zimných mesiacov dochádza k tepelným stratám a vonkajšia vlhkosť preniká aj do interiéru. Správne vetranie spočíva v tom, že párkrát denne otvoríte dokorán na niekoľko minút všetky okná. Nárazové vetranie totiž nahrádza vydýchaný a vlhký vzduch čerstvým a suchým vzduchom. V lete by ste mali vetrať hlavne v noci, ráno alebo večer, pretože teplý vzduch prináša do domu veľa vlhkosti. Je to dôležité najmä v chladných pivniciach, aby sa zabránilo vlhnutiu stien a vzniku plesní.
• Využívajte odsávanie a pokrievky: Počas sprchovania zavrite v kúpeľni dvere. Zapnite odsávač alebo otvorte okno, aby ste odstránili vysokú vlhkosť. Pri varení si zapnite digestor alebo otvorte v kuchyni okná a používajte pokrievky na hrnce.
• Sušenie bielizne: Bielizeň sušte vonku alebo v sušičke.
• Vyhnite sa vnútorným zdrojom vlhkosti: Nepáľte v interiéri sviečky a vonné tyčinky. Nefajčite vo vnútri.
• Pravidelné upratovanie: Pravidelne domácnosť upratujte, vysávajte, utierajte prach a umývajte podlahy.
• Starostlivosť o okná: V zime udržiavajte okná suché. Práve na tesnení dochádza ku zrážaniu vody a následnému rastu plesní.
• Správne umiestnenie nábytku: Nábytok neumiestňujte celkom ku stene. Ak je to možné, nechajte aspoň päť centimetrovú medzeru medzi stenou a nábytkom, aby ste umožnili prúdeniu vzduchu.
• Technické riešenia: Používajte odvlhčovače vzduchu alebo čističky vzduchu. V ideálnom prípade si zaobstarajte klimatizáciu, ktorá zabezpečí ideálnu vlhkosť v dome alebo byte, zbaví vzduch škodlivín a alergénov, a ešte si ňou môžete aj prikúriť. Klimatizácia už samotným používaním odvlhčuje vzduch v miestnosti prúdením teplého alebo chladného vzduchu. Dnešné moderné zariadenia disponujú aj funkciou, ktorá dokáže v interiéri udržiavať vami požadovanú vlhkosť. Klíma tak predstavuje niekoľko skvelých funkcií v jednom zariadení. Okrem toho majú prepracované vzduchové filtre, ktoré zabezpečujú nielen čistenie a ionizáciu vzduchu, ale vytvárajú aj príjemnú klímu na bývanie. Ak nič z uvedeného neprinesie želané výsledky, môžete použiť mechanické odvlhčovače.
• Prekrytie akvárií a rastliny: K zníženiu vlhkosti prispieva aj prekrytie akvárií alebo zníženie počtu izbových rastlín.
• Riešenie stavebných problémov: Vlhkosť zo zeme možno odstrániť drenážou, kedy sa okolo stien vykope jama až na úroveň základov domu. Odtiaľ sa voda následne odvedie do kanalizácie či do trativodu, čím by sa mal problém čiastočne vyriešiť. Na izolácii strechy sa neoplatí šetriť.
• Kontrolované vetranie: Ak plánujete inštalovať systém riadeného vetrania, môžete použiť zariadenia s rekuperáciou tepla a vlhkosti, ktoré zabezpečia optimálnu klímu v interiéri aj v zime.

Príliš suchý vzduch: Dôsledky a riešenia

Ani príliš suchý vzduch v interiéri nie je pre naše zdravie prospešný. Najčastejšie sa tento problém objavuje v zimných mesiacoch, kedy sa domácnosti vykurujú. Teplý vzduch absorbuje viac vlhkosti a dôsledkom je nízka vlhkosť vzduchu. Vlhkosť vzduchu v mnohých domácnostiach dosahuje sotva 20 %, pričom minimálna prípustná hodnota relatívnej vlhkosti je stanovená na 30 %. Taká nízka úroveň vlhkosti už môže spôsobovať rôzne zdravotné problémy.

Vplyv suchého vzduchu na zdravie

Suchý vzduch vysušuje sliznice očí, čo môže spôsobiť rezanie, štípanie očí a pocit suchého oka. Dochádza k vysušovaniu dýchacích ciest a narušeniu ich prirodzenej vlhkosti. To môže spôsobiť opuch slizníc so zvýšenou produkciou hlienov. Dôsledkom je zvýšená chorobnosť, opakované zápaly očných spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ, dokonca aj zhoršenie symptómov astmy a alergií. K celkovým prejavom patria únava, bolesti hlavy a hrdla. Suchý vzduch pocítime doslova na vlastnej koži. Naša pokožka sa vysušuje, čo vedie k svrbeniu, zápalu spojiviek alebo ekzému. Ak sa vysušia aj nosové sliznice, patogény ľahšie prenikajú do tela a zvyšuje sa riziko prechladnutia. Ak je príliš suchý, poškodzuje prirodzené obranné mechanizmy organizmu.

Riešenia pre suchý vzduch

Dobrou správou je, že riešenie suchého vzduchu je jednoduchšie než riešenie vysokej vlhkosti. Pri suchom vzduchu stačí vo väčšine prípadov pravidelné a dostatočné vetranie, prípadne zvlhčovač vzduchu. Ak je vzduch v miestnosti príliš suchý, môžete do domácnosti umiestniť zelené rastliny. Vytvárajú totiž vodnú paru, ktorá aspoň mierne zvlhčuje vzduch. Zmysluplné je aj využitie vodnej pary z kúpeľne a kuchyne. Môžete to urobiť jednoducho tak, že po sprchovaní alebo kúpaní necháte otvorené dvere kúpeľne. Vlhkosť sa potom rozvádza po celom dome alebo byte a zvyšuje relatívnu vlhkosť.

Vplyv teploty na vlhkosť a optimalizácia klímy

V interiéri sa vyvarujte kombinácii nízkej teploty a vysokej vlhkosti vzduchu. Ak chcete v miestnosti vytvoriť optimálnu klímu, je potrebné okrem teploty sledovať aj vlhkosť vzduchu - a to tak, aby nebol počas chladného obdobia rozdiel teplôt vo vnútorných priestoroch cez deň a v noci príliš veľký (malo by to byť maximálne 5 stupňov). Týmto sa zabráni kondenzácii pary na vychladených miestach. Teplota vzduchu v zime by nemala byť príliš vysoká, ani príliš nízka.

Dôležité je aj správne vykurovanie a vetranie. Mierne stlmte radiátory a nevetrajte viac ako trikrát denne, aby ste udržali vlhkosť v miestnosti alebo v dome. Klíma tak predstavuje niekoľko skvelých funkcií v jednom zariadení. Čističky vzduchu totiž nedokážu regulovať teplotu v miestnosti, čo je mimoriadne dôležité na dosiahnutie ideálnej vlhkosti v byte alebo dome, a tak predchádzaniu tvorbe nebezpečných plesní.

Odporúčané teploty pre jednotlivé miestnosti

Vlhkosť v jednotlivých miestnostiach v dome by sa mala líšiť, a to predovšetkým v závislosti od využitia izby. Samozrejme, s ohľadom na ročné obdobie:

• Obývacia izba - vo väčšine domácností ide o miestnosť, kde trávi rodina najviac času, preto by sa v nej teplota mala pohybovať okolo 20 až 21 °C.
• Kuchyňa a jedáleň - tu platí v podstate to, čo pri obývačke. Ideálna teplota sa pohybuje do 22 °C. Rizikovejšie časti domácnosti sú kúpeľňa a kuchyňa, pretože je tam vyššia vlhkosť. Ak sa vlhký vzduch nevymení za čerstvý, suchší, stúpa riziko, že sa vytvorí pleseň.
• Spálňa - mala by byť najchladnejšou miestnosťou v dome. Odporúča sa spať pri teplote od 18 do maximálne 20 °C.
• Kúpeľňa - táto miestnosť je naopak tou najteplejšou, teplota by však nemala presiahnuť 24 °C. Ak sú v domácnosti aj malé deti, môže byť teplota o čosi vyššia, ale je dobré ju zvýšiť iba dočasne.

tags: #vlhkost #vzduchu #v #domocnosti