Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) pravidelne monitoruje a analyzuje klimatické podmienky na území Slovenska, pričom vlhkosť vzduchu predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich počasie. Analýzy z posledných rokov poukazujú na viaceré zaujímavé javy súvisiace s vlhkosťou, jej extrémne nízkymi hodnotami a následnými dopadmi na dennú amplitúdu teploty.
Zhodnotenie klimatických podmienok v zime 2025/2026
Zima 2025/2026 sa od predchádzajúcich odlišovala obdobiami s výraznejšími zimnými podmienkami. V nižších polohách, najmä v prvej tretine zimy, boli časté hmly alebo nízka inverzná oblačnosť. Toto obdobie bolo charakteristické nepríjemným vlhkým počasím v nižších polohách, avšak s nízkym množstvom atmosférických zrážok.
Priemerná priestorová teplota vzduchu v zime 2025/2026 dosiahla na Slovensku hodnotu 0,0 °C, čo ju zaraďuje ako 16. najteplejšiu zimu od roku 1931. V porovnaní s normálovým obdobím 1991 - 2020 bola zaznamenaná kladná odchýlka až 1,4 °C.
Mimoriadne suchý vzduch a jeho dôsledky
V období stabilného anticyklonálneho počasia, najmä v marci 2022, boli zaznamenané viaceré výnimočné poveternostné javy. Okrem vysokých hodnôt tlaku vzduchu bola výraznejšou črtou mimoriadne až extrémne suchý vzduch, ktorý sa prejavil aj v najnižších vrstvách atmosféry. To viedlo k zaznamenaniu nevídane nízkych hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu a rekordne vysokých denných amplitúd teploty vzduchu, a to dokonca v absolútnom historickom kontexte.
V marci 2022 prevažovalo suché, chladnejšie anticyklonálne počasie, prerušované len krátkymi zrážkovými epizódami. Dňa 16. marca sa vyskytla zrážková epizóda, ktorá síce zasiahla celé územie, no nemala zásadný vplyv na silnejúce sucho.
Od 17. marca zasahovala do oblasti tlaková výš, ktorej stred sa presúval zo severozápadného Ruska nad Bielorusko. Po jej prednej strane prenikal do juhovýchodnej Európy veľmi studený arktický vzduch, čo prispelo k jej zmohutneniu. Po transformácii studeného vzduchu v nižších zemepisných šírkach začala tlaková výš 18. a 19. marca slabnúť. Zároveň sa nad oblasťou Biskajského zálivu a západnej Európy začala mohutnieť ďalšia tlaková výš, ktorá vplyvom teplej advekcie rýchlo rástla aj vo vyšších hladinách.
Dňa 20. marca sa obe tlakové výše spojili do mohutnej a rozsiahlej tlakovej výše pokrývajúcej značnú časť Európy. Po jej južnom okraji sa nad Slovensko prechodne od východu dostala ešte chladnejšia vzduchová hmota, čo spôsobilo pretrvávanie chladnejšieho počasia 19. a 20. marca. Preniknutie chladnejšieho vzduchu malo za následok ďalší vzostup tlaku vzduchu, pričom 20. marca bol zaznamenaný najvyšší tlak vzduchu na hladine mora, napríklad na stanici Tisinec s hodnotou 1046,8 hPa.
V jarnom období studený arktický vzduch v našich zemepisných šírkach zvyčajne nemá dlhú existenciu. Vplyvom silnejúceho slnečného žiarenia dochádza k jeho transformácii radiačným ohrevom, čo podporuje pokles tlaku vzduchu. Studená advekcia slabne, a tým aj jej príspevok k anticyklogenéze. Výš začala slabnúť už 20. marca, avšak predná strana výškového hrebeňa slabla pomalšie. Pozorovali sme obtáčanie prízemného a výškového stredu výše až s ich postupným stotožnením.
Príčiny extrémne nízkej vlhkosti vzduchu a vysokých denných amplitúd teploty
V jarnom období sa bežne stáva, že studený arktický vzduch prenikne do nižších zemepisných šírok, často v dôsledku rozpadu polárneho vortexu. Vzhľadom na silnejúce slnečné žiarenie sa tento studený vzduch postupne zohrieva (transformácia vzduchovej hmoty), pričom absolútna vlhkosť sa výrazne nemení. Z tohto dôvodu dochádza k výraznému poklesu relatívnej vlhkosti vzduchu, najmä v popoludňajších hodinách.
V suchom vzduchu zároveň dochádza k výrazným denným amplitúdam teploty vzduchu. Suchý vzduch sa rýchlejšie vychladzuje ako vlhký, čo platí aj pre ohrev počas dňa. Najvyššie hodnoty denných amplitúd sú typicky pozorované práve na jar.
Ďalším procesom, ktorý vzduch ohrieva a vysúša, sú zostupné pohyby v tlakovej výši. Tieto pohyby môžu viesť k veľmi nízkemu obsahu vodnej pary, najmä vo vyšších polohách. Vertikálne premiešavanie vzduchu v priebehu dňa (turbulencia) však môže postupne dostať suchý vzduch aj do nižších vrstiev atmosféry.
Zhodou okolností sa oba tieto procesy - transformácia studeného vzduchu a zostupné pohyby v tlakovej výši - v marci 2022 vyskytli súčasne. Najvýraznejšie sa prejavili 22. a 23. marca, navyše v situácii s prehlbujúcim sa deficitom zrážok, čoho následkom bolo silnejúce sucho.
Extrémne hodnoty relatívnej vlhkosti a teplotných amplitúd
V marci 2022 boli zaznamenané mimoriadne až extrémne nízke hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu, často pod 10 %. Na mnohých miestach boli namerané vysoké hodnoty deficitu teploty rosného bodu, dosahujúce 30-40 °C. Obsah vodnej pary v celej hrúbke atmosféry bol extrémne nízky, ekvivalentný len 1,4 mm zrážkovej vody.
Aerologická sondáž z Gánoviec z 23. marca 2022 o 12:00 UTC zaznamenala mimoriadne vysoké hodnoty deficitu teploty rosného bodu v celej troposfére, s maximom v hladine 850 hPa (1615 m n.m.) až 43 °C.
Najnižšie hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu boli zaznamenané 23. marca 2022 na viacerých meteorologických staniciach. Na staniciach Tisinec, Skalnaté Pleso, Liptovská Osada a Plaveč bola nameraná vlhkosť 4 %, zatiaľ čo v Poprade a na Chopku dosiahla dokonca len 3 %.
Napriek absencii obsiahlejšej historickej evidencie týchto charakteristík, možno s istotou tvrdiť, že v nižšie položených lokalitách (nížiny, pahorkatiny, kotliny) išlo lokálne o extrémne hodnoty.
Vďaka extrémne suchému vzduchu bola súčasná situácia výnimočná aj z pohľadu dennej amplitúdy teploty vzduchu. Tento rozdiel medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou dosiahol na mnohých miestach extrémne, rekordne vysoké hodnoty.
Najvyššia denná teplotná amplitúda na klimatologických staniciach bola zaznamenaná 23. marca 2022 v Spišských Vlachoch, a to 29,5 °C (vzostup teploty z -7,4 °C na 22,1 °C). V klimatologickej staničnej sieti bola takto vysoká hodnota zaznamenaná naposledy 19. marca 1990. Na mnohých iných miestach, vrátane Hurbanova, boli dosiahnuté absolútne (za celé obdobie meraní) staničné rekordy tejto charakteristiky, pričom najvýznamnejšie z nich, aspoň 60-ročné, boli zaznamenané 22. alebo 23. marca.
Na zrážkomerných staniciach s doplnkovým meraním teploty vzduchu boli 23. marca 2022 zaregistrované najvyššie hodnoty amplitúdy teploty vzduchu v Hajnáčke (29,5 °C) a v Klenovej (až 30,1 °C).
