Vinohradníctvo je umenie, ktoré sa opiera o hlboké pochopenie a rešpekt k prírode. Choroby viniča sú častou prekážkou pre vinárov po celom svete, pričom mnohé z nich majú potenciál výrazne znížiť kvalitu a množstvo úrody. Okrem zníženého množstva a kvality hrozna dokážu choroby výrazne oslabiť životaschopnosť jednotlivých viničových krov. Vinič hroznorodý je rastlina, ktorá žiaľ nie je odolná voči ochoreniam. Napádajú ju rôzne hubové, vírusové a bakteriálne choroby. V dnešnej dobe už ale vinohradník nie je bezbranný. Vie si svoju úrodu ochrániť. Či už je to ochrana mechanická, chemická alebo biologická. Najviac rozšírenými ochoreniami sú hubové ochorenia.
Pri základných chorobách viniča je cieľom zasiahnuť včas.
Najčastejšie hubové choroby viniča
Peronospóra viniča (Plasmopara viticola)
Hubová choroba peronospóra (Plasmopara viticola) patrí spolu s múčnatkou k najzávažnejším chorobám viniča. Jedná sa o hospodársky najvýznamnejšie ochorenie postihujúce vinič. Toto ochorenie spôsobuje huba Plasmopara viticola. Ako viacero chorôb, tak aj peronospóra bola do Európy zavlečená z amerického kontinentu. Prvé príznaky na európskom viniči boli zaznamenané v roku 1878 vo Francúzsku, v oblasti Bordeaux. V našich podmienkach je pamätný hlavne rok 2023. Klimatický priebeh ročníka doprial peronospóre priam ideálne podmienky na jej masívny rozvoj. Pleseň viniča, známa tiež ako peronospóra ( Plasmopara viticola ), je jednou z najzávažnejších chorôb viniča. Jedná sa o hubovú chorobu , Ktorá napáda listy, hrozno a ďalšie časti rastliny. Peronospóra sa šíri pomocou spór, ktoré sú prenášané vzduchom alebo vodou.
Peronospóra postihuje všetky zelené časti viničového kra - listy, letorasty, súkvetia a neskôr aj bobule. Na listoch viniča z lícovej strany sa prejavuje typickými žltkastými olejovými škvrnami. Infekcia zvyčajne začína na spodnej strane listov , Kde sa vytvárajú charakteristické škvrny. Tieto škvrny sú spočiatku žltozelené a neskôr sa rozširujú a menia sa na hnedočiernu farbu. Neskôr sa vyskytujú hnedé škvrny na listoch, pretože napadnuté miesta na listoch následne v dôsledku odumierania listových pletív hnednú, tzv. nekrotizujú.
Na plodoch a listoch sa vytvoria biele vlákna pripomínajúce rozsypanú múku. Napadnuté pletivá prestávajú rásť, sivejú a hnednú. Ak sa infekcia peronospóry šíri do hrozna, môže dôjsť k ich poškodeniu a rozvoju hniloby . Hrozno sa môže deformovať, strácať kvalitu a znižovať cukornatosť. Bobule - najcitlivejšie sú do fáze hráškovatenia, kedy sa bobuľa tvarovo podobá hrášku. Napadnuté bobule zosychajú, alebo hnednú. Vlákna huby môžu pokryť celé súkvetia.
Prevencia a kontrola peronospóry:
- Pestovanie tolerantných odrôd v suchších lokalitách a prevzdušňovanie viniča v okolí strapcov.
- Odstraňovanie zálistkov, zastrkávanie letorastov za drôtenku, odstránenie listov v mieste, kde je hrozno, dôkladná prebierka hrozna.
- Pohrabať a spáliť opadané listy, pretože huba prezimuje na opadaných listoch.
- Pri chemickej ochrane viniča je dôležité určiť správny čas začiatku aplikácie fungicídov s obsahom medi, zvoliť vhodné prípravky a dbať na kvalitu pokrytia zelenej plochy postrekom.
- Pri prvých známkach primárnej infekcie je nevyhnutné začať s ochrannými opatreniami. V našich podmienkach to obvykle nastáva koncom mája, keď majú letorasty dĺžku medzi 60 a 80 cm.
- Úvodné ošetrenie sa aplikuje krátko pred kvitnutím viniča pomocou systémového fungicídu, ktorý zaručí dlhodobú ochranu, aj ak sa obdobie kvitnutia nečakane predĺži. Zároveň aplikáciou systémového postreku sú chránené aj novo narastené časti letorastov.
- Počas kritického obdobia, ktoré nasleduje po kvitnutí a trvá až do vývoja bobúľ o veľkosti hrášku, je dôležité sústrediť sa na prevenciu peronospóry.
- Odporúčajú sa preventívne postreky prípravkami Discus a Quadris v bloku trikrát za sebou: tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí.
- Ďalšie ošetrenia sú potrebné v daždivom počasí.
- Ak je rastlina napadnutá, aplikujú sa prípravky napríklad Kuprikol, Vincare, Champion 50 WG, Polyram WG a iné.
- Pri postrekovaní používajte vždy ochranné pomôcky , ako sú ochranné rukavice alebo okuliare.
Múčnatka viniča (Oidium tuckeri / Erysiphe necator)
Múčnatka viniča je v našich podmienkach veľmi rozšírená hubová choroba. Spôsobuje ju Uncinula necator (starším názvom Erysiphe necator). Spolu s peronospórou patria k najškodlivejším parazitom. Na územie Európy sa taktiež dostala z Ameriky. V Európe sa rozšírila skôr ako peronospóra. Prvé príznaky napadnutia múčnatkou boli pozorované v roku 1845 v Anglicku, a to na viniči pestovanom v skleníku.
Múčnatka napáda všetky zelené časti viniča, kde sa prejavuje bielo-sivými škvrnami až povlakmi. Na listoch a nových výhonkoch viniča sa potom vytvorí bielosivý povlak. Spočiatku je ťažké povlak rozpoznať, ale koncom leta až začiatkom jesene, mení hubová vrstva svoju farbu na sivú. Táto vrstva spomaľuje rast výhonkov a listov. Ako prvé viditeľné príznaky môžeme pozorovať bielo-sivé povlaky na listoch a vrcholoch mladých letorastov v štádiu 3-6 listov. Tieto letorasty zvykneme označovať ako tzv. ukazovacie výhony, pretože vyrastajú z infikovaných púčikov a sú prvotným zdrojom infekcie. Následne pri vhodnej teplote (22-30 °C) a vzdušnej vlhkosti (90 - 98 %) sa rozvíja sekundárna infekcia: múčnatka ďalej napáda listy, pričom na vrchnej strane listu sú škvrny svetlejšie a na spodnej strane sú striebristo-lesklé. Okrem listov a letorastov múčnatka napáda aj súkvetia a bobule. Pokrýva ich bielo-sivým povlakom. Súkvetia pri silnom napadnutí po odkvitnutí usychajú a nekrotizujú. Predovšetkým na líci listov sa objavujú riedke biele pavučinové povlaky, ktoré pokryjú celú čepeľ a list kučeravie. Napáda aj mladé bobule hrozna, pokým ich cukornatosť nedosiahne 8%. Ak sú napadnuté bobule ešte nezrelé, ich šupka môže prasknúť a môžu sa vysušiť.
Čo pomáha proti múčnatke?
- Najlepšie je zabrániť vzniku múčnatky. Existujú odrody viniča, ktoré sú odolné voči hubovým chorobám.
- Udržiavanie priedušnosti listovej steny.
- Odstraňovanie listov, predovšetkým tam, kde rastie príliš husto.
- Chemická ochrana sa prevádza preventívne jedným alebo dvomi postrekmi s obsahom síry pred kvitnutím. Vhodné je zvoliť systémový prípravok, ktorý ochráni aj nové prírastky.
- Nasledujú dva postreky po odkvitnutí - jeden ihneď po odkvitnutí a druhý 10-14 dní po odkvitnutí.
- Ďalšie ošetrenia sa vykonávajú v závislosti od priebehu počasia vo vinici.
- Používa sa kombinovaný postrek na vinič, kedy sa spolu kombinujú systémové a kontaktné fungicídy s rôznymi účinnými látkami.
- Ak bol vinič napadnutý múčnatkou, najlepším opatrením je ošetrenie mokrou sírou.
- Po napadnutí použijeme Discus, Dynali, Kumulus WG, Cabrio top a iné.
- Výskyt múčnatky každoročne kolíše v závislosti od priebehu počasia. Rozšírenie múčnatky podporujú periódy sucha, ktoré zvyšujú vnímavosť viniča na hubu.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea)
Pleseň sivá (Botrytis cinerea) sa vyskytuje v období dozrievania strapcov a za daždivého počasia priamo na bobuliach ako sivý povlak. Medzi chorobami viniča sa rozšírila aj sivá pleseň (Botrytis). Nazýva sa aj sivá hniloba alebo sivá plesnivá hniloba. Patogén možno nájsť aj v malinách (Rubus idaeus) a jahodách (Fragaria). Pôvodcom šedej hniloby je známa a vinármi často spomínaná huba Botrytis cinerea. Termínom Botrytis cinerea označujeme jej nepohlavnú formu. Na druhej strane, pohlavnú formu označujeme termínom Botryotinia fuckeliana. Pri ušľachtilom prejave vznikajú cibéby. Cibéby sú sladké scvrknuté bobule hrozna napadnuté sivou ušľachtilou hnilobou, v ktorých sa odparením časti vody nakoncentroval obsah cukru. Nezvýšil sa len obsah prírodného cukru, ale došlo aj k zmenám aromatických a chuťových látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú kvalitu vína. Tvorba cibéb slúži na špeciálnu výrobu prírodne vysoko sladkých botrytických vín.
Hubové choroby hozna sa vyskytuje koncom leta a začiatkom jesene. Na hrozne sa vytvára sivá vrstva plesne. Čím vlhšie je počasie, tým vyššie je riziko napadnutia. Napadnuté bobule sa sfarbujú do oranžových až hnedých odtieňov. Na zelených častiach viniča sa na miestach poškodenia prejavuje zeleno-hnedým sfarbením a tvorbou sivých povlakov. Napadnuté súkvetia hnednú a usychajú, rovnaký prejav je možné sledovať aj na napadnutej strapine. Jednoročné drevo nepoškodzuje až tak často, ale pri napadnutí sa na jednoročnom dreve tvoria žlto-biele a čierne škvrny. Bobule zahnívajú, zmenšuje sa úroda. Napadnuté hrozno hnedne, bobule vráskavejú, vysychajú. Bobule nadobúdajú svetlokávové sfarbenie, strácajú vodu a schnú na strapine. Má dve formy - zhubnú (ak napadne hrozno skôr), a ušľachtilú (znižuje obsah vody, a zvyšuje koncentráciu sacharidov v mušte).
Čo pomáha proti plesni sivej?
- Dbajte na dostatočne veľkú vzájomnú vzdialenosť rastlín viniča. Ohrozené je najmä veľmi husté hrozno.
- Udržiavanie vyváženej výživy pre vinič.
- Dodržiavanie komplexnej ochrany proti múčnatke a obaľovačom. Tento krok pomáha zabrániť poškodeniu bobúľ, čo by inak mohlo vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj hniloby.
- Je možná aj aplikácia chemických prípravkov proti botrytíde, pričom dôležité je správne načasovanie. Vinice ošetrujeme najmä u náchylnejších odrôd a v lokalitách so sklonom k častému výskytu.
- Chemickú ochranu sa odporúča aplikovať po dokvitnutí a počas obdobia uzatvárania strapcov.
- Odporúčajú sa aplikácie prípravkov napríklad Cantus, Teldor 500 SC, Prolectus a iné.
- Ne závisle od počasia je dobré vykonávať 3 postreky. Prvý, skoro po kvitnutí, druhý tesne pred uzavretím strapcov a tretí pri mäknutí bobúľ.
Červená spála viniča (Pseudopezicula tracheiphila)
Ide o zriedkavú hubovú chorobu spôsobenú hubou Pseudopezicula tracheiphila. Vyskytuje sa najmä na jar pri vysokej vzdušnej vlhkosti a iba lokálne. Vyskytuje sa vo viacerých európskych vinárskych krajinách, avšak zatiaľ jej rozšírenie nie je celoplošné. Výskyt tejto choroby v pravidelne ošetrovaných vinohradoch je skôr raritou a neprináša významné hospodárske škody. Po správnosti by sme mali červenú spálu zaradiť medzi menej významné a menej časté choroby. Spôsobuje ju huba Pseudopezicula tracheiphila. Vyskytuje sa hlavne na modrých odrodách viniča. Ideálnejšie podmienky pre rozšírenie červenej spály viniča predstavujú suché zimy s malým množstvom snehu a s chladným jarným počasím, ktoré pretrváva až do doby začiatku pučania.
Napáda listy, výnimočne kvety. Na listoch bielych odrôd sa prejavuje žltozelenými až žltými škvrnami, na listoch modrých odrôd červenými škvrnami, ktoré môžu byť rôzne usporiadané. Choroba postihuje iba listy, na ktorých sa zo začiatku objavujú žlté, rýchlo hnednúce škvrny. Choroba sa objavuje najčastejšie na listoch v dolnej polovici krov, neskôr sa môžu škvrny vyskytnúť aj na hornejších listoch. Huba spôsobujúca chorobu červenej spály viniča má schopnosť prezimovať na opadaných listoch. V období zimy alebo skoro na jari, keď začína pučať vinič, sa na týchto listoch formujú apotécie (otvorené stopkaté plodnice vreckovýtrusných húb). Listy, ktoré sú infikované apotéciami, slúžia ako zdroj nákazy. Pri vhodných podmienkach sa z apotécií uvoľňujú askospóry, ktoré pristávajú na vlhkých listoch. Tu začnú klíčiť a spôsobujú infekciu. Huba útočí výlučne na listy. Tieto škvrny sa rýchlo rozširujú a môžu pokryť veľkú časť listu, pričom okraje škvŕn sa tiahnu popri výrazných listových žilách. Často sa okolo poškodeného tkaniva objavia aj svetlejšie pásy. Zvyčajne sú postihnuté staršie listy v spodnej polovici listovej steny a pri rozvíjajúcej sa infekcii môžu škvrny vzniknúť aj na mladších listoch vo vrchnej polovici steny. Postreky sa aplikujú iba pri silnom výskyte.
Prevencia proti červenej spále
- Keďže huba prezimuje na opadaných listoch, odporúča sa ich pohrabať a spáliť.
- Nepriame zásahy voči šíreniu červenej spály predstavujú preventívne opatrenia, ktorými znižujeme vzdušnú vlhkosť v listovej stene viniča. Defoliácia, alebo odlisťovanie, ako aj precízne vykonanie zelených prác výrazne znižuje riziko infekcie.
- Kde sa vyskytuje opakovane, používa sa aj preventívny postrek, prvýkrát pri dĺžke letorastov 15 - 20 cm (4. - 5. list), druhýkrát o dva týždne.
- Ako priamy zásah, ktorým predchádzame výskytu červenej spály vo vinohrade, sa odporúča aplikácia postreku prípravkom účinným voči peronospóre.
Ďalšie choroby viniča
Fusarium
Fusarium je hubové ochorenie cievneho systému viniča , pri ktorom sa upchávajú cievy rastliny, čo má za následok vysychanie rastlín a ich odumieranie v dôsledku nedostatku vody, živín a prítomnosti mykotoxínov. Rast viniča pri nákaze huby fusarium je spomalený a ak aj vyrastú letorasty, po krátkom čase schnú a vädnú. Pri nižšom stupni infekcie hubou fusarium oxysporum je rast viniča a bobúľ spočiatku normálny, no v lete vinič začne schnúť a vädnúť.
Prevencia proti fusariu:
- Proti tejto hubovej chorobe viniča nie je známa chemická ochrana, takže účinná je len prevencia vo forme odstránenia a spálenia celej rastliny aj s koreňmi, aby sa od nej nenakazili ďalšie kry.
Rhizopus
Je hubové ochorenie, ktoré sa vyskytuje na strapcoch hrozna po zbere. Na bobuliach sa objavujú vodnaté, svetlo-hnedé škvrny nepravidelného tvaru. Rozkladajúce sa hrozno vydáva následne typický plesňový pach. Za vlhkých a teplých podmienok sa rhizopus objavuje na obratých bobuliach hrozna a veľmi rýchlo sa šíri produkciou veľkého množstva spór.
Alternáriová škvrnitosť
Alternáriová škvrnitosť je hubová choroba napádajúca rôzne rastliny vrátane viniča. Spôsobuje ju huba alternaria alternate, ktorá na viniči napáda listy aj strapce hrozna. Najskôr sa objavujú žlté bodky popri okrajoch listov, ktoré sa postupne zväčšujú a hnednú a tak vytvárajú typické koncentrické škvrny. Listy pri intenzívnejšej nákaze odpadávajú. Huba alternaria prežíva prostredníctvom spór v odumretých častiach rastlín a v burine. Tie sa aktivizujú pri daždivom a vlhkom počasí.
Prevencia proti alternáriovej škvrnitosti:
- Zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu letným rezom viniča a odstraňovanie opadaných listov a odumretých častí rastlín.
Čierna škvrnitosť (Phomopsis viticola)
Túto chorobu viniča spôsobuje huba Phomopsis viticola a v minulosti bolo známe aj pod označením choroba mŕveho ramena (dead arm disease). Spúšťačom tohto ochorenia je chladnejšie, vlhké počasie, pričom čierna škvrnitosť dokáže podstatne znížiť množstvo a kvalitu úrody a spôsobiť oslabenie viniča. Čierna škvrnitosť môže napadnúť všetky časti viniča, no najviditeľnejšie sú na výhonkoch a listoch, kde vytvára tmavé bodky so svetlejšími okrajmi. V prípade vysokého stupňa nákazy listy opadávajú a výhonky vädnú. Čierna škvrnitosť napáda aj bobule hrozna, no prejaví sa až tesne pred dozretím hrozna formou hniloby plodov. V našich klimatických podmienkach je najčastejším prejavom čiernej škvrnitosti odumieranie ramien (kordónov) viniča alebo odumieranie celého kra. Huba phomopsis viticola prezimuje na infikovaných častiach viniča (najčastejšie v pukoch - očkách) a na jar sa s príchodom daždivého počasia začína rozširovať a pomocou spór napádať mladé výhonky.
Prevencia proti čiernej škvrnitosti:
- Odstraňovanie chorých častí viniča rezom, zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu v okolí rastliny a výberom suchšej lokality s priepustnou pôdou na výsadbu viniča.
- Proti čiernej škvrnitosti sú účinné aj preventívne chemické postreky fungicídnymi prípravkami.
Eutypióza
Hubové ochorenie eutypióza napáda drevnaté časti viniča a prejavuje sa najmä na starších (10 a viac ročných) kroch. Pôvodcom tejto choroby viniča je huba Eutypa lata, ktorá sa pozvoľne šíri v starom dreve a spôsobuje predčasné odumieranie ramien alebo celého kra. Eutypa lata prezimuje v odumretých častiach kmeňa viniča no aj iných rastlín. Napadnuté drevo postupne tmavne a odumiera. Symptómom je aj slabý rast púčikov a letorastov. Letorasty majú metlovitý tvar a malé, deformované listy. Strapce hrozna sú malé.
Prevencia proti eutypióze:
- Odstraňovanie napadnutých rastlín (celých krov viniča) a možných hostiteľských miest (poškodené kmene stromov s odumretými časťami) a následne ich spálenie.
Biela hniloba viniča
Biela hniloba viniča je menej častá choroba vyskytujúca sa na viniči. Výskyt bielej hniloby je len vo viniciach, ktoré boli poškodené ľadovcom. Spôsobuje ju vláknitá huba Metasphaeria diplodiella. Najviac postihnuté bývajú bobule, do ktorých huba preniká po mechanickom poškodení ľadovcom, alebo škodcami. Prejavuje sa ako mäknutie bobúľ hrozna, sfarbovanie na mliečno a u modrých odrôd na hnedo, ktoré sprevádza octová vôňa bobúľ.
Prevencia:
- Vzhľadom na veľkú nepravidelnosť a viac-menej neočakávanosť výskytu tejto huby sa neráta s pravidelnou chemickou ochranou.
Iné ochorenia a poškodenia viniča
Fyloxéra (Daktulosphaira vitifoliae)
Klasickým škodcom viniča je fyloxéra (Daktulosphaira vitifoliae). Pôvodne prišla do Francúzska spolu s divými viničmi zo Severnej Ameriky. Odtiaľ sa od polovice 19. storočia rozšírila po celom svete. Napadnutie fyloxérou sa musí hlásiť, pretože škodcu môže zničiť celé vinice.
Ako spoznáte fyloxéru?
- Fyloxéra spôsobuje červené hálky na spodnej strane listov. V nich sa nachádzajú vajíčka a larvy vší.
- Fyloxéru indikujú svetlé uzliny v koreňovej oblasti. Okrem toho sa červené hálky nachádzajú na spodnej strane listov napadnutého viniča.
- Následky napadnutia fyloxérou sú závažné: Rastlina bude rásť len slabo až napokon odumrie, ak sa neošetrí.
Čo pomáha proti fyloxére?
- K dispozícii sú štepené viniče, ktoré sú vďaka vrúbľovaniu odolné voči fyloxére. Sú zabezpečené pred napadnutím škodcom.
- Ak na svojom viniči uvidíte symptómy napadnutia fyloxérou, mali by ste okamžite informovať príslušný úrad ochrany rastlín.
Kučeravosť a plstnatosť listov viniča
Kučeravosť (akarinózu) a plstnatosť (erinózu) listov viniča vyvolávajú drobné, voľným okom neviditeľné roztoče z čeľade vlnovníkovitých. Plstnatosť je dielom vlnovníkovca viničového (Eriophyes vitis), ktorý cicia na spodnej strane listov. Podráždené pokožkové pletivá reagujú tvorbou obrovských buniek, ktoré vyzerajú ako chĺpky. Tieto sa do určitej miery podobajú na hubové povlaky, ktoré vytvára peronospóra na spodnej strane listov viniča. Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis) je pôvodcom kučeravosti listov. O prítomnosti škodcu svedčia drobné vpichy - miesta cicania škodcu, ktoré ľahko zistíme, ak listy pozorujeme v protisvetle. Ešte nápadnejšie sú však napadnuté kry v poraste, pretože v porovnaní so zdravými rastlinami mávajú silno zakrpatené výhonky a výrazne skučeravené listy (odtiaľ pomenovanie poškodenia).
Roncet viniča
Roncet viniča postihuje podpníkový i ušľachtilý vinič. Citlivé sú všetky ušľachtilé kultivary, americké druhy a hybridy. Príznaky sú veľmi ťažko spozorovateľné, diagnostika býva zložitá. List zvyčajne stráca svoj typický tvar, mení sa stopkový výkroj, uhol sa viac otvára, zúbky sú ostrejšie, žilnatina sa sťahuje. Roncet sa prenáša štepením a v prírode sú jeho vektormi háďatká z rodu Xiphinema. Úrodu znižuje o dve tretiny, hlavne v priaznivých rokoch a cukornatosť bobúľ o 1 až 2°NM.
Žltá mozaika viniča a lemovanie žíl
Žltá mozaika viniča sa prejavuje žltnutím pletív lemujúcich žily 1. a 2. stupňa. Tvar listu sa nemení. Lemovanie žíl viniča sa u nás vyskytuje takmer vo všetkých oblastiach a je vyvolané kmeňom roncetu. Okolo listových žíl sa tvoria žlté až zelenožlté pásiky. Bobule často hráškovatejú a opadávajú. Lemovanie žíl sa prenáša štepením, v prírode ho prenášajú háďatká žijúce voľne v pôde.
Škvrnitosť viniča
Škvrnitosť viniča sprevádza roncet. Choroba sa prejavuje jemnými priesvitnými škvrnami. Pri silnejšom napadnutí sa listy skrúcajú.
Nekróza viniča
Nekróza viniča sa dlho považovala za vírusové ochorenie, no dnes je známe, že ju spôsobujú kokovité a baciloformné mikroorganizmy, nazývajúce sa rickettsie, ktoré žijú a rozmnožujú sa v bunkovej protoplazme a poškodzujú ju svojimi toxínmi. Príznaky nekrózy sa objavujú začiatkom júla, a choroba má štyri štádiá: Prvé je listová asymetria, potom nasleduje tvorba drobných svetlozelených až žltkastých škvŕn medzi žilami 3. a 4. stupňa. Tretia štádium je nekrotizácia vyblednutých pletív s typickým trhaním listov. V poslednom štádiu nastáva čiastočné alebo úplné rodenie kra a jeho uhynutie. Častokrát sa choroba zamieňa s nedostatkom zinku a horčíka, alebo s roncetom (tiež vyvoláva deformáciu listov).
Bakteriálna nádorovitosť
Ochorenie je bakteriálna nádorovitosť. Je spôsobená baktériou Agrobacterium tumefaciens. Napadnutie sa prejavuje na nadzemných častiach slabším rastom a chlorózou listov najmä u mladého viniča. V prvotnom štádiu je nádor hladký, svetložltý, mäkký. Neskoršie hnedne a na povrchu sa vytvára nerovné kôrkové pletivo, ktoré neskôr stvrdne. Cez zimu nádor odumiera a rozpadá sa. Na jar následne vzniká na okraji nový nádor.