Pri montáži podláh často rozhodujú detaily, ktoré na prvý pohľad vôbec nevidno. Kvalitná krytina alebo dizajnový návrh interiéru môžu stratiť význam, ak sa položia na nesprávne pripravený podklad. Dokonalá a precízna príprava podkladu je základom dobre fungujúcej podlahovej konštrukcie.
Normatívne požiadavky a kontrola podkladu
Základné požiadavky na podklady upravuje norma STN 74 4505 Podlahy. Podľa STN 74 4505 sa rovinnosť posudzuje pomocou klinového meradla a 2-metrovej laty. Norma povoľuje odchýlku len 2 mm už pri samotnej výrobe poterov. Pri ich realizácii sa to však často nedodržiava, čo v praxi znamená zbytočne zvýšené náklady na niveláciu.
Rovinnosť podkladných vrstiev sa meria klinovým meradlom na odmernej late dĺžky 2m. Odchýlka rovinnosti 2 mm platí podľa normy už pre kladenie poterov. Na tento fakt sa takmer vždy zabúda pri ich realizácii a následnom preberaní. Kvôli tomu sa investorovi podstatne zvyšujú náklady na vyrovnanie podlahy pred kladením podlahových krytín (keďže nivelizačné stierky sú niekoľkokrát drahšie ako cement na výrobu poteru).
Pevnosť povrchovej vrstvy je ďalším kritickým faktorom. Veľmi často sa stáva, že podlahár kontroluje povrch podkladnej vrstvy len opticky a nie pomocou doporučených skúšok. To vedie často k dodatočným problémom, keď dochádza po položení krytiny k jej odtrhnutiu spolu s vyrovnávacou stierkou a vrchnou vrstvou podkladového poteru.
Jednoduchým spôsobom je kontrola povrchu pomocou vrypovej skúšky, pri ktorej sa do podkladu vyryjú rovnobežné čiary pod uhlom 40 - 60°. Ak v miestach, kde sa vrypy spájajú, dochádza vo väčšej miere k vylamovaniu poteru, je nutné povrchovú vrstvu odstrániť. Vrypový prístroj so šablónou, oceľová kefa a kladivo sú bežné pomôcky na posúdenie stavu povrchu.
Duté miesta v potere je tiež možné zistiť preklepaním povrchu tvrdým predmetom, napr. kladivom. Preklepanie ťažším kovovým predmetom (kladivom) väčšinou odhalí duté miesta a následné prebrúsenie ukáže skutočnú kvalitu podkladu.
Optimálna teplota prostredia pri kladení podláh je približne 15 - 20 °C. Dlhodobo by teplota nemala klesnúť pod 10 °C. Meranie sa prevádza rôznymi typmi teplomerov, najčastejšie sú súčasťou iných prístrojov.
Vlhkosť podkladu: Podceňovaný problém
Vlhkosť podkladu má zásadný význam a je veľmi často realizátormi aj investorom podceňovaná. Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok v prvom rade nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami, neskôr sa prejavuje napríklad bublinami, deformáciou drevených krytín, nadzdvihnutím podlahových lamiel (tzv. korýtkovanie) a podobne.
Správna vlhkosť podkladu pred pokládkou podlahových krytín je jednou z najdôležitejších podmienok pre úspešné položenie novej podlahy. Neprikladanie dostatočnej pozornosti tejto fáze prípravy môže viesť k trvalému poškodeniu novej podlahovej krytiny.
Pred položením akejkoľvek podlahy, či už laminátovej, drevenej alebo kompozitnej, musí byť podklad úplne suchý. Vlhkosť poteru sa overuje profesionálnym prístrojovým meraním alebo rozborom v rámci sondy. Odporúčame uchovať si doklad o vykonanom meraní vlhkosti od odborníka, od profesionálnej firmy.
Metódy merania vlhkosti
Gravimetrická analýza je najpresnejšou skúškou. Je založená na vážení hmotnosti odobratej vzorky z podkladu, ktorá sa porovnáva s hmotnosťou po sušení pri 105 °C. Stanoví sa tak množstvo fyzikálne viazanej vody, ktoré sa udáva v tzv. hmotnostných percentách. Pre podlahára na stavbe však táto metóda nie je dostatočne pohotová.
Preto sa najčastejšie používa karbidová metóda zisťovania zvyškovej vlhkosti pomocou CM prístroja. Najbežnejšou preukaznou metódou merania vlhkosti je meranie pomocou CM prístroja - nazýva sa karbidová metóda a je založená na chemickej reakcii odobratej vzorky s karbidom vápnika. Výsledkom sú tzv. percentá CM. Tieto metódy umožňujú zistiť vlhkosť v rozmedzí od 0 % do 6 %.
Okrem CM prístroja sa vlhkosť často meria rôznymi príložnými vlhkomermi, ktoré pracujú na báze elektrického odporu. Tieto prístroje sú vhodné na rýchlu orientačnú kontrolu a na vyhľadanie najvlhších miest.
Existuje aj orientačné meranie vlhkosti bez špeciálnych prístrojov, tzv. fóliový test. Pri tomto teste sa vymedzí výsek podkladu o rozmeroch 45 cm x 45 cm, prekryje sa čistou plastovou fóliou a tá sa po všetkých štyroch stranách prilepí k podkladu, ideálne po celom obvode parotesnou hliníkovou lepiacou páskou. Výsledok sa dozvie po 16 hodinách. Ak sa na spodnej strane fólie nájde nepatrný kondenzát alebo ak povrch betónu stmavne, podklad nie je pripravený na pokládku.
Povolené hodnoty vlhkosti
Každý typ podlahovej krytiny má presne predpísanú hodnotu vlhkosti podkladu, na ktorú môže byť položená. Tieto hodnoty sa líšia v závislosti od typu poteru a prítomnosti podlahového vykurovania.
- Cementový poter:
- Bez podlahového vykurovania: maximálna povolená vlhkosť 2 % CM
- S podlahovým vykurovaním: maximálna povolená vlhkosť 1,8 % CM
- Anhydritový poter:
- Bez podlahového vykurovania: maximálna povolená vlhkosť 0,5 % CM
- S podlahovým vykurovaním: maximálna povolená vlhkosť 0,3 % CM
Pri nábehu podlahového vykurovania je dôležité vetranie v každej miestnosti, aby mala kam unikať uvoľnená vlhkosť z poteru.
Typy poterov a ich charakteristiky
Pri realizácii podlahových konštrukcií sa stretávame s rôznymi typmi poterov, každý s vlastnými špecifickými vlastnosťami a požiadavkami na spracovanie a vyschnutie.
Cementový poter
Základné komponenty cementového poteru sú štrk/piesok podľa normovej krivky a cement, prevažne portlandský. Cementový poter sa vytrvrdzuje hydraulicky, t.j. pomocou vody ako väznej sily. Minimálna hrúbka cementového poteru by nemala byť menšia ako 50 mm, v tejto hrúbke vytvrdzuje v bežných podmienkach cca 28 dní.
Vykurovacie trubky teplovodného podlahového vykurovania môžu byť zaliate cementovým poterom. Cementový poter sa však postupne od trubiek oddeľuje, čím sa vytvárajú vzduchové medzery a tepelné straty. Cement má vyššiu tepelnú rozťažnosť, čo má za následok postupný nárast nákladov na vykurovanie. Od zohriatia podlahy po zohriatie vzduchu v miestnosti to v tomto prípade môže trvať až 2-3 hodiny.
Anhydritový tekutý poter
Ako väzný prostriedok sa používa syntetické anhydritové pojivo, ktoré je vedľajším produktom pri výrobe kyseliny fluorovodíkovej. Anhydritové pojivo je vyslovene rýchlym väzným prostriedkom, čo však platí len pri optimálnych klimatických podmienkach. K vytvrdzovaniu dochádza kryštalizáciou.
Pokiaľ je vzdušná vlhkosť príliš vysoká, nemôžu sa kryštály vytvoriť a poter zostane mäkký. K dosiahnutiu dobrej tekutosti a k zníženiu nárokov na množstvo vody sa primiešavajú rôzne špeciálne prísady.
Anhydritový poter je liata zmes na báze síranu vápenatého, ktorá je jednoduchá na spracovanie. Používa sa ako podkladová vrstva pri anhydritových podlahách a využíva sa aj na vyrovnávanie podlahy. Anhydritový poter je drahší, ale investícia do neho sa časom vráti, pretože vlastnosti anhydritu umožňujú kratšiu odozvu a lepšiu tepelnú vodivosť. V anhydritovom potere je minimum bubliniek - vzduchových medzier, ktoré pôsobia ako tepelný izolant. Anhydrit po zaliatí vykurovacích trubiek priľnie dokonalejšie než cementový poter.
Na našu liatu podlahu sa nám ako podklad viac osvedčil anhydridový (sadrovcový) poter z dôvodu, že má samonivelačné vlastnosti a ako taký sám vytvorí potrebnú rovinatosť, čím sa môžu eliminovať chyby pracovníkov pri manuálnom hladení.
Liaty asfaltový poter
Pri jeho výrobe sa používa asfalt ako pojivo a piesok a štrk ako plnivo. Zloženie sa volí podľa receptúry, predpísanej pre konkrétne požiadavky. Asfalt sa pripraví za horúca a leje sa na stavbe pri teplote 220 - 250°C. Kladie sa obvykle ručne.
Ostatné typy poterov
- Horecnatý poter: Kaustifikovaný oxid horečnatý, minerálne a/alebo organické prísady ako piesok, kremeň, piliny a chlorid horečnatý.
- Xylolit: Vhodný vápenatý magnezit, roztok chloridu horečnatého, drevené piliny z mäkkého dreva, drevitá múčka s nízkym obsahom živice, azbest (je ho možné nahradiť napr. ...).
Tieto zložky sa v určitom pomere miešajú, doba ich zretia a konečné vytvrdnutie sú veľmi závislé na podmienkach okolitého prostredia, predovšetkým na teplote a relatívnej vlhkosti vzduchu.
Príprava podkladu pred pokládkou podlahovej krytiny
Pod prípravou podkladov rozumieme súbor činností, ktorých výsledkom je podklad, čo možno najlepšie pripravený pre pokládku podlahových krytín. Treba konštatovať, že v našich pomeroch je takmer vždy nutná kompletná príprava podkladov, bez ohľadu na to, či sa jedná o novostavbu alebo o sanáciu podlahy.
Posúdenie existujúceho podkladu
Je veľmi dôležité pre zvolenie správnych pracovných postupov a materiálov. Je jedno, či zvolíte cementový, alebo anhydridový poter, ako podklad pod liatu podlahu, dôležité je jeho správne prevedenie.
Prebrúsenie podkladu
Pred posudzovaním kvality poteru doporučujeme poter vždy prebrúsiť tanierovou rotačnou brúskou s použitím brúsneho papiera alebo kotúča so zrnitosťou 16 alebo 24. Brúsením sa odstránia z povrchu poteru mäkké, labilné zóny (sadrové vrstvy, cementové vyplaveniny) alebo tenké a tvrdé škrupiny.
Veľmi často býva popraskaný, málo pevný alebo ináč poškodený poter vyspravený tenkou vrstvou cementového materiálu (býva to napríklad lepidlo na dlažbu a obklad), ktorá vytvára na prvý pohľad zdanie kvalitného a pevného podkladu. Preklepanie ťažším kovovým predmetom (kladivom) väčšinou odhalí duté miesta a následné prebrúsenie ukáže skutočnú kvalitu podkladu.
Pokiaľ je podklad znečistený farbami, olejmi, zvyškami lepidla a podobnými materiálmi, ktoré nejdú odbrúsiť, je nutné ho odstrániť a nahradiť novým. Rôzne chemické odstraňovače majú väčšinou len čiastočnú účinnosť, čo sa takmer vždy neskôr prejaví negatívne.
Sanácia trhlín a prasklín
Trhliny a praskliny v potere ovplyvňujú v značnej miere bezvadnú funkciu podkladu, predovšetkým u plávajúceho poteru. Vznikajú vo forme "divokých" trhlín v dôsledku normálnych zmršťovacích procesov v priebehu hydratácie. Tiež môžu vznikať v dôsledku sadania stavebnej konštrukcie, či pôsobením tepla alebo mechanického zaťaženia.
Všetky trhliny a praskliny musia byť odborne uzavreté, aby mohol poter znovu plniť funkciu monolitickej dosky, roznášajúcej napätie. Praskliny je nutné najprv rozšíriť a vyčistiť. Hrubšie praskliny sa prerežú priečnymi drážkami, do ktorých sa vkladajú oceľové kotviace spony. Potom sa praskliny zalejú dobre zatekajúcim dvojzložkovým epoxidom, pričom väčšie praskliny sa vypĺňajú epoxidom zmiešaným s kremičitým pieskom. Na záver všetko posypeme kremičitým pieskom, aby sa vytvoril dobre prídržný podklad. Po vytvrdnutí treba prebytočný piesok pozametať.
Väčšie nerovnosti podkladu je potrebné vopred vyspraviť, napríklad rýchlotuhnúcimi vysprávkovými cementmi alebo plastmaltou.
Napúšťanie (základovanie)
Úlohou napúšťania je zlepšiť vlastnosti povrchu podkladu alebo mu niektoré vlastnosti dodať. Treba však povedať, že napúšťanie neslúži na sanáciu nekvalitných poterov, tie treba podľa možnosti odstrániť a nahradiť novými.
U savých podkladov (minerálne potery, drevotrieska, drevo) slúži napúšťanie predovšetkým k zabráneniu vzájomného škodlivého pôsobenia medzi podkladom a nanášanou stierkovou vrstvou. Nesavé podklady (vakuovaný betón, liaty asfalt, keramika, teraso, kameň) majú často protiadhézny povrch.
Všetky napúšťadla sa na podklad nanášajú v tekutej forme. Dnes sú napúšťadlá v prevažnej väčšine vodou riediteľné disperzie, menej sa používajú rozpúšťadlové nátery. Na napúšťanie slabších podkladov a tiež k uzavretiu zvýšenej vlhkosti v podkladnej vrstve sa používajú napúšťadlá na báze 2-zložkových epoxidových živíc.
Účelom je, aby sa nanášaná hmota pevne spojila s podkladom, nepraskala a bola dostatočne odolná proti tlaku. Jednotlivé výrobky sa líšia jednak hrúbkou nanášanej vrstvy, dobou schnutia, ale hlavne fyzikálnymi parametrami, z ktorých je najdôležitejším pevnosť v tlaku.
Stierkovanie - nanášaná vrstva má hrúbku do 3 mm, ktorá je väčšinou minimálne nutná pre vyhladenie podkladu. Vyrovnávanie - nanáša sa vrstva 0 - 8 mm. Nivelizovanie - vyrovnávacie práce v rozsahu 0 - 50 mm.
Bežne dostupné hmoty vyzrievajú pri hrúbkach do 5 mm 12 - 24 hodín, túto dobu však výrazne ovplyvňujú také faktory, ako sú nízka teplota, vysoká vlhkosť vzduchu a väčšie hrúbky vrstiev. Keďže väčšina hmôt je dodávaná v práškovej forme, je veľmi dôležité dodržiavanie správneho dávkovania zámesovej vody. Pre zlepšenie povrchu a rozlivu je potrebné používať po nanesení stierky odvzdušňovací ihlový valček a pre pohyb po stierkovanej ploche obuv s hrotmi.
Podlahové vykurovanie a jeho špecifiká
Pri výbere podlahy určenej na podlahové kúrenie treba posudzovať špecifické vlastnosti konkrétnej podlahy, ale aj podložky. Netreba zabúdať na prechodové lišty medzi miestnosťami s rozdielnou teplotou.
Pri plánovaní podlahového vykurovania sa uvažuje o rozdelení okruhov podľa toho, na akú teplotu budú vykurované jednotlivé časti objektu. Napríklad, ak sa má spálňa vykurovať na 19 ℃ a obývačka na 22 ℃, nesmie byť položená súvislá podlaha bez prerušenia. Rozdelenie podlahy medzi miestnosťami s rozdielnou teplotou zaručuje dlhšiu životnosť podlahy.
Druhy podlahového vykurovania
- Elektrické
- Teplovodné
- Infračervené
- Teplovzdušné
Podklad a podlahové vykurovanie
Vykurovacie trubky teplovodného podlahového vykurovania môžu byť zaliate anhydritovým alebo cementovým poterom.
Anhydritový poter je drahší, ale investícia do neho sa časom vráti, pretože vlastnosti anhydritu umožňujú kratšiu odozvu a lepšiu tepelnú vodivosť. V anhydritovom potere je minimum bubliniek - vzduchových medzier, ktoré pôsobia ako tepelný izolant. Anhydrit po zaliatí vykurovacích trubiek priľnie dokonalejšie než cementový poter.
Cementový poter sa postupne od trubiek oddeľuje, čím sa vytvárajú vzduchové medzery a tepelné straty. Cement má vyššiu tepelnú rozťažnosť, čo má za následok postupný nárast nákladov na vykurovanie. Od zohriatia podlahy po zohriatie vzduchu v miestnosti to v tomto prípade môže trvať až 2-3 hodiny.
Protokol o nábehu podlahového vykurovania
Pred montážou podlahových lamiel, či už celoplošným lepením alebo plávajúcim spôsobom, je potrebné požiadať kúrenára o protokol o nábehu podlahového vykurovania. Protokol bude vyžadovaný pri uplatnení reklamácie. Slúži ako dôkaz stability poteru. Stabilný poter je správne aplikovaný, správne zhutnený a správne tepelne zaťažený.
Odporúča sa, aby minimálna hrúbka poteru bola 3 cm nad vedením systému.
Ideálny nábeh podlahového vykurovania
- 0 - 20. deň: odležanie poteru - teplota vody vo vykurovacom systéme je 15 ℃.
- 21. - 26. deň: zvyšovanie teploty vykurovacej vody o 5 ℃ denne, až po celkovú teplotu 45 ℃.
- 27. - 33. deň: udržiavanie vody na 45 ℃ bez prerušenia.
- 34. - 37. deň: znižovanie teploty vykurovacej vody o 5 ℃ denne, až po celkovú teplotu 25 ℃.
- 38. - 43. deň: podlahové vykurovanie odstavené.
- 44. - 48. deň: postupné zvyšovanie teploty a vykurovanie pri teplote vykurovacej vody 45℃.
- 49. - 51. deň: postupné znižovanie teploty vykurovacej vody na 25 ℃.
Výber vhodných podláh na podlahové vykurovanie
Pri výbere vhodnej podlahy k podlahovému vykurovaniu je potrebné zistiť si konkrétne vlastnosti podlahy a špecifikáciu druhu podlahového vykurovania. Väčšina podláh na trhu nie je vhodná na elektrické vykurovanie, s teplovodným vykurovaním nie je problém.
Tepelný odpor a tepelná vodivosť
Čím je hodnota tepelného odporu nižšia, tým lepší výkon podlahového vykurovania sa dosiahne. Pri výbere podlahy treba počítať s tým, že určitý tepelný odpor má aj podložka (ak sa kladie plávajúca podlaha) a lepidlo (ak sa lamely celoplošne lepia o podklad). Pri podlahovom vykurovaní by sa nemal presiahnuť celkový tepelný odpor podložky a podlahy alebo lepidla a podlahy 0,15 m²K/W.
Maximálna povrchová teplota lamiel
Maximálna povrchová teplota lamely je hodnota, pri ktorej výrobca garantuje záruku. Ak sa lamela zohreje na vyššiu teplotu ako je uvedené v technickom liste produktu, môže dôjsť k poškodeniu, deformovaniu. Pri laminátových a kompozitných podlahách to býva 27- 29 °C (závisí od výrobcu) a pri drevených podlahách 25 °C.
Existuje možnosť nechať si nainštalovať pod podlahu tzv. teplotnú plombu, ktorá dokáže odhaliť, či maximálna povolená teplota podlahy ne/bola prekročená. V prípade poškodenia podlahy plomba poskytne dôkaz o ne/dodržaní maximálnej povolenej teploty.
Pokladanie podlahy na elektrické podlahové vykurovanie
Problémom elektrického vykurovania je nerovnomerné prehrievanie lamiel. Elektrické rohože sú určené na položenie na betón. V prípade teplovodného vykurovania sa trubky zalievajú poterom (anhydritovým alebo cementovým), ktorý zabezpečuje rovnomerné zahrievanie lamiel. V prípade elektrického podlahového vykurovania odporovým drôtom by mal byť tento systém zaliaty betónom.
V každom prípade by celkový tepelný výkon podlahového vykurovania nemal presiahnuť 80W/m² a povrchová teplota parkiet maximálne hodnoty uvedené pri jednotlivých podlahách.
Pokladanie drevených parkiet na podlahové vykurovanie
Pri kladení drevených parkiet na podlahové vykurovanie je treba počítať so zmenou rozmerov, pretože drevo prirodzene napúča a zosychá vplyvom vlhkosti a teploty. Preto je výrobcami drevených podláh odporúčané parkety celoplošne lepiť o podklad, čo zaistí lepšiu rozmerovú stabilitu i zníženie tepelného odporu.
Plávajúca podlaha na podlahovom vykurovaní
Pod plávajúcu podlahu sa vždy dáva podložka, ktorá chráni lamely a tlmí kročajový hluk (pokiaľ nemá podlaha integrovanú podložku). Aj v prípade podlahového kúrenia musí byť položená najskôr podložka a na ňu následne plávajúca podlaha, no podložka musí byť špeciálne určená pre podlahové vykurovanie. Podstatné je, aby podložka dokázala zabezpečiť rovnomerné rozloženie a prechod tepla do podlahy.
Niektoré podložky sú so špeciálnymi kumulovanými funkciami, vrátane parozábrannej. Ku konkrétnym podlahám sa hodia len určité podložky. Rozhodne sa odporúča vyvarovať sa náhradám podložky ako sú napr. kartón, textilné materiály alebo iné necertifikované výrobky, a tým sa vyhnete zároveň aj tepelným stratám.
Aklimatizácia podlahy a záver
Vo všeobecnosti sa odporúča uskladniť balíky s lamelami v priestore, kde sa bude plávajúca podlaha klásť, 48 hodín pred pokládkou. Platí zásada, že lamely musia ležať vodorovne, dekorom smerom nahor a nesmie byť na sebe nastohovaných veľa balíkov (max. 2-3 balíky na sebe). Každý výrobca uvádza podmienky aklimatizácie, pri dodržaní ktorých garantuje záruku.
Plávajúce podlahy sú určené do interiéru, a tomu zodpovedajú aj ich vlastnosti. Jednou z nich je dodržanie teploty v miestnosti. Teplota v miestnosti by nemala klesnúť pod 15 °C. Inak hrozí poškodenie spojov a zámkov plávajúcej podlahy.
Podlaha je rovnako ako vykurovanie dlhodobou investíciou. Ak je kvalitná, praktická aj estetická, so správnymi parametrami pre podlahové vykurovanie, potom môže komfort a efektivitu podlahového vykurovania len podporiť.
Ak má byť podlahové vykurovanie efektívne, treba sa vzdať kobercov. Pri prikrytí plávajúcej podlahy kobercom dôjde k zvýšeniu tepelného odporu a vznikne akási tepelná zápcha.
Kvalitne pripravený podklad nie je „rýchla“ záležitosť. Vyžaduje si správne meracie prístroje, znalosť noriem aj skúsenosti z praxe.
tags: #vlhkost #cementoveho #poteru #cm