Vlhkosť a plesne v dome: Príznaky, príčiny a účinné riešenia

Vlhké rohy, nevzhľadné škvrny a zatuchnutý vzduch sú typickými znakmi plesní, s ktorými sa stretáva mnoho domácností. Najčastejšie trápia staršie nezateplené domy, no výnimkou nie sú ani novostavby. Mnohí siahnu po chemických prípravkoch, ktoré plesne len dočasne zakryjú. Plesne v domácnosti nie sú len estetickým problémom. Znižujú hodnotu nehnuteľnosti a negatívne vplývajú na zdravie celej rodiny. Okrem astmy a alergií môžu byť príčinou rôznych kožných reakcií a ekzémov. U niektorých ľudí spôsobujú nevysvetliteľnú únavu, vyčerpanosť a bolesti hlavy.

Príčiny vzniku plesní

Hlavnou príčinou tvorby plesní je zvýšená vlhkosť vzduchu v interiéri. Ideálny stav je, ak sa vlhkosť vzduchu pohybuje od 38 do 45 %. Jedna štvorčlenná rodina vyprodukuje v interiéri pri bežných činnostiach, ako je varenie, pranie a sprchovanie, v priemere 8 až 12 litrov vodnej pary denne. Až 30 % tejto vlhkosti pochádza priamo z týchto aktivít. Dokonca až 65 % Európanov minimálne raz do týždňa suší bielizeň v interiéri.

Zvýšená vlhkosť však môže byť spôsobená aj samotnou novostavbou, ak je zle dokončená. Až tri štvrtiny domov postavených v 70. a 80. rokoch minulého storočia sú v pôvodnom stave a nespĺňajú aktuálne tepelnoizolačné požiadavky. Na príčine sú často ekonomické problémy, čo má potom celkový dosah na zdravie, predovšetkým starších ľudí, v podobe plesní.

Najčastejším dôvodom, prečo plesne vznikajú, je predovšetkým nesprávne vykurovanie a vetranie. Plesne na stenách však často vznikajú aj v novostavbách.

Špecifické zdroje vlhkosti a ich dôsledky:

• Vzlínanie vody zo základov: Ak stena vlhne odspodu, treba riešiť zdroj vlhkosti. Príčinou býva poškodená alebo nedostatočná hydroizolácia základov. Vzlínaniu vody po stenách zabráni podrezanie muriva alebo injektáž.
• Kondenzácia na oknách: V zimných mesiacoch, v snahe udržať v byte teplo, je vetranie obmedzené na minimum, čo prispieva k problémom s plesňou a vlhkosťou. Po výmene starých okien za nové, ktoré lepšie izolujú, je dobré zaobstarať si vlhkomer a venovať pozornosť teplote a vlhkosti v byte. Pri teplote okolo 21 °C by relatívna vlhkosť v byte nemala prekročiť 50 %.
• Nedostatočná cirkulácia vzduchu: Plesne sa často objavujú v kútoch alebo za nábytkom, kde je tma a nehýbe sa vzduch. Preto je dôležité, aby skrine, postele či kuchynské linky nestáli priamo pri stene. Pri dodržaní vzdialenosti cca 5 až 10 cm od vonkajšej steny umožníte nerušenú cirkuláciu vzduchu v miestnosti.
• Poškodené potrubia a stavebné nedostatky: Aj malý únik vody z potrubí môže prerásť do vážneho problému. Napríklad ak zateká za kuchynskú linku či tečie zo sifónu, voda nasiakne drevo linky alebo sa dostane na podlahu pod ňou, čo spôsobí nahromadenie vlhkosti a následne plesne. Tvorbu plesní môže zapríčiniť aj poškodená strecha, trhliny v murive či prasklina na potrubí.
• Zlá izolácia: Ak dom nie je správne izolovaný, môžu medzi rôznymi konštrukčnými dielmi a oblasťami vzniknúť tepelné mosty. V dôsledku toho sa bude tvoriť vlhkosť a kondenzovaná voda, ktorá podporí tvorbu plesní.
• Vlhkosť v sadrokartónových konštrukciách: Aj vlhká sadrokartónová doska je dokonalým prostredím pre plesne. Plesne často rastú aj v dutinách stien, ktoré nie sú viditeľné.

Príznaky napadnutia plesňou

Prvými príznakmi plesne sú často zatuchnutý zápach, škvrny na stenách, v škárach, na nábytku, kobercoch alebo iných predmetoch. Tento druh sa vyskytuje pri problémoch s vlhkosťou v celom dome. Často sa spočiatku vytvárajú čierne bodky, ktoré sa následne menia na čierne plochy. Tieto môžu byť suché až hlienovité v dôsledku rôznych druhov plesní.

V nevykurovaných, chladných a vlhkých miestnostiach, ako je pivnica, sa môže objaviť biela pleseň, ktorá na bielych podkladoch nie je vždy ľahko rozpoznateľná. V takom prípade pomôžu ďalšie príznaky: zatuchnutý zápach, ako aj zvýšený výskyt škodcov, ako sú žižiavky a švehly, sú indikáciami možného napadnutia plesňami.

Plesne sa môžu vyskytnúť v rôznych farbách, vrátane:

• Sivá alebo čierna pleseň: Najčastejšia forma, ktorá sa objavuje na stenách, v škárach a na rôznych povrchoch.
• Biela pleseň: Často sa vyskytuje v menej vetraných a vlhkých priestoroch, ako sú pivnice alebo rohy miestností.
• Zelená pleseň: Môže sa objaviť na potravinách, substráte, ako aj vo vlhkých miestach a škárach.
• Žltá pleseň: Relatívne zriedkavá, vyskytuje sa najmä pri nedostatočnej hygiene, uprednostňuje vlhké rohy, čalúnenie alebo bavlnené tkaniny.
• Červená pleseň: Môže sa vytvoriť na celulózových podkladoch, ako sú papierové tapety, a uprednostňuje vlhké prostredie, ako je kúpeľňa. Je menej škodlivá ako čierna alebo žltá pleseň, ale môže spôsobiť astmu.

Okrem viditeľných prejavov a zápachu môžu plesne spôsobovať aj zdravotné problémy, ako je syndróm chorých budov, ktorý sa prejavuje na zdraví obyvateľov v dôsledku produkcie toxínov nazývaných mykotoxíny. Niektoré mykotoxíny môžu zapríčiniť závažné ochorenia.

Riešenia a prevencia proti plesniam

Najlepším riešením na odstránenie plesní je zamerať sa na zdroje vlhkosti. Ak dokážete obmedziť vlhkosť, môžete obmedziť aj riziko plesní. Zabudnite na chemické prípravky a maľovanie, ktoré sú len dočasné. Správne vetranie je najjednoduchší a zároveň najúčinnejší spôsob, ako predchádzať tvorbe plesní.

Kľúčové stratégie na zvládanie a prevenciu:

• Správne vetranie: Krátke a intenzívne vetranie znižuje vlhkosť bez výrazných tepelných strát. Najlepšie je otvoriť okná dokorán na pár minút a zabezpečiť prievan. Ideálne je vetrať aspoň trikrát denne, najmä ráno po prebudení, popoludní a večer pred spaním. V kúpeľni a kuchyni, kde je vyššia vlhkosť, je potrebné používať účinné odsávače pár alebo ventilátory. Po sprchovaní, kúpaní či varení nezabudnite otvoriť okno.
• Kontrola vlhkosti vzduchu: Pravidelne kontrolujte vlhkosť vo svojom dome alebo byte vlhkomerom. V obytných priestoroch by sa relatívna vlhkosť vzduchu mala trvalo pohybovať medzi 55 až 60 %, v zime aj o niečo nižšie. Príliš nízka vlhkosť vzduchu má negatívny vplyv na ľudské zdravie, zatiaľ čo vyššia vlhkosť podporuje tvorbu plesní.
• Správne vykurovanie: Obytné priestory vykurujte na primeranú teplotu (cca 20 °C v obývacích miestnostiach, 17-18 °C v spálňach a kuchyniach). V noci môžu byť tieto teploty o niečo nižšie. Dôležité je zabrániť tepelným mostom medzi miestnosťami alebo materiálmi, preto by dvere medzi miestnosťami s rozdielnym vykurovaním mali byť zatvorené.
• Zateplenie budovy: Zateplenie prináša nielen úsporu energie, ale aj suché a zdravé steny bez plesní. Expandovaný polystyrén má podobnú paropriepustnosť ako drevo. Problémom nie je, že dom „nedýcha“, ale že chladné a vlhké steny vytvárajú ideálne prostredie pre plesne.
• Umiestnenie nábytku: Nábytok ani podobné predmety neumiestňujte priamo pred studené vonkajšie steny. Dodržte vzdialenosť približne 5 až 10 cm od vonkajšej steny, aby ste umožnili cirkuláciu vzduchu.
• Použitie špeciálnych náterov: Problematické steny v dome alebo byte môžete ošetriť protiplesňovou impregnáciou alebo pri nanášaní náteru použiť farbu proti plesniam.
• Odstránenie existujúcich plesní: Ak je plesňou napadnutá malá plocha, môžete sanáciu vykonať svojpomocne. Pri práci používajte ochranný odev a masku. Napadnuté miesta opatrne postriekajte prípravkom proti plesniam a následne odstráňte napadnutú tapetu alebo omietku. Pri silnom napadnutí plesňami sa odporúča odstrániť postihnutú omietku a povrch dôkladne ošetriť odstraňovačom plesní. Po aplikácii musí stena úplne vyschnúť. V prípade rozsiahleho napadnutia je vhodné obrátiť sa na odbornú firmu.

Plesne v obytnom priestore sú zdraviu škodlivé a majú škodlivý vplyv aj na samotnú budovu. Bez ohľadu na to, či ide o veľké alebo malé napadnutie, iba úplné odstránenie príčiny, ako aj správna sanácia plesní zabezpečí, že plesne natrvalo zmiznú.

tags: #vlhkost #a #plesen #v #dome