Systém ústredného vykurovania predstavuje kolektívny vykurovací systém, ktorý zabezpečuje vykurovanie všetkých radiátorov v objekte súčasne. Vo väčšine prípadov tento systém zároveň dodáva teplú úžitkovú vodu prostredníctvom samostatného vykurovacieho okruhu. Niektoré systémy ústredného vykurovania využívajú diaľkové vykurovanie od dodávateľa energie, zatiaľ čo iné sú založené na lokálnom vykurovaní.
Teplo generované spaľovaním sa buď priamo odovzdáva do výmenníka tepla, ktorý ho následne využíva na ohrev vykurovacej vody, alebo v prípade kondenzačných kotlov dochádza k doplneniu tepla kondenzačným teplom vznikajúcich plynov. Na zabezpečenie cirkulácie vykurovacej vody v systéme vykurovacieho potrubia sa používajú obehové čerpadlá. Tieto čerpadlá dodávajú teplo do každého radiátora, ktorého teplotu je následne možné regulovať pomocou termostatov umiestnených priamo na radiátoroch.
Keď je tepelný zdroj pre ohrev vody umiestnený mimo vykurovaných miestností a na vykurovanie celých bytových jednotiek sa používa jedno vykurovacie zariadenie, hovoríme o ústrednom kúrení. Aj keď sa tento termín používa len niekoľko desaťročí, samotný princíp vykurovacieho systému je známy oveľa dlhšie.
Výhody a flexibilita systémov ústredného kúrenia
Jednou z nesporných výhod súčasných systémov ústredného kúrenia je možnosť využitia širokej škály palív. Medzi ne patria ľahké vykurovacie oleje, uhlie, drevo, pelety, hobliny, ako aj palivá vyrobené z odpadov drevárskeho priemyslu a plyn. Vysoká spoľahlivosť kotlov ústredného kúrenia spočíva aj v možnosti jednoduchého prepnutia na iný typ paliva v prípade problémov s dodávkou jedného druhu paliva alebo jeho dramatického zvýšenia ceny.
Pri centrálnych ústredných kúreniach, ktoré slúžia na pokrytie celých častí mesta, je nevyhnutné brať do úvahy aj ekologický aspekt. Menšie znečistenie ovzdušia a minimálne lokálne znečistenie sú dosahované vďaka tomu, že centrálna vykurovacia stanica sa zvyčajne nachádza mimo obytnej zóny.
V prípade centrálneho ústredného kúrenia v obytných zónach sa ovládanie teploty vody v radiátoroch vykonáva prostredníctvom nastavení určených projektantom. Existujú aj zmienky o ústrednom kúrení v kontexte ochrany životného prostredia, kde jeho použitie na základe dostupnosti miestnych palív minimalizuje znečistenie životného prostredia, predovšetkým škodlivé emisie do ovzdušia.
Výskum v oblasti systémov ústredného kúrenia napreduje míľovými krokmi, pretože tento spôsob vykurovania bol označený za najekologickejší bez ohľadu na používaný druh paliva. V súlade s Kjótskym protokolom prijala Európska únia smernicu o zavedení a rýchlom rozvoji spoločnej výroby tepla v blízkej budúcnosti. To však neznamená, že výstavba malej kotolne vo vlastnom dome je zakázaná.
Systémový tlak a jeho význam pre efektívne vykurovanie
Aby sa teplo dostalo z kotolne alebo technickej miestnosti do všetkých obytných priestorov, vykurovací systém potrebuje určitý systémový tlak, ľudovo nazývaný aj vykurovací tlak. Ak je tento tlak príliš nízky, môže to negatívne ovplyvniť výkon vykurovania, čo sa prejaví ako studené vykurovacie plochy a nepríjemné zvuky z vykurovacieho systému. Okrem toho, nízky systémový tlak spôsobuje neoptimálnu prácu zdroja tepla, čo vedie k zbytočným nákladom na vykurovanie.
Zdroj tepla je nevyhnutný na udržiavanie príjemných teplôt v miestnostiach aj počas silných mrazov. Ohrieva vykurovaciu vodu na potrebnú prietokovú teplotu predtým, ako sa dostane do miestností. Za dopravu vody zo zdroja tepla, zvyčajne umiestneného na spodnom podlaží, do radiátorov, ktoré sa nachádzajú na vyšších podlažiach, zodpovedá obehové čerpadlo. Toto čerpadlo musí vytvoriť dostatočný tlak, aby vykurovacia voda mohla prekonať výškový rozdiel. Jednotkou tlaku je bar, pričom jeden bar približne zodpovedá tlaku vzduchu na povrchu Zeme.
Vykurovací okruh je teoreticky uzavretý systém. V praxi sa však do vykurovacích potrubí rôznymi cestami dostáva vzduch, čím vznikajú vzduchové bubliny. Tieto bubliny znižujú vykurovací výkon a spôsobujú aj nepríjemné zvuky. Na ich odstránenie je potrebné radiátory občas odvzdušniť. Pri tomto procese však vždy uniká určité množstvo vykurovacej vody, čo vedie k poklesu tlaku v systéme. Z tohto dôvodu je potrebné vykurovací systém pravidelne dopĺňať vodou.
Výpočet optimálneho systémového tlaku
Optimálny tlak v systéme sa líši v závislosti od konkrétnej inštalácie. Na jeho určenie sa používa pomerne jednoduchý vzorec: výškový rozdiel medzi zdrojom tepla a najvyšším radiátorom sa vynásobí číslom 0,1. Napríklad, ak je výškový rozdiel 10 metrov, minimálny systémový tlak by mal byť 1,0 bar (10 x 0,1).
V prípade potreby doplniť vykurovaciu vodu a zvýšiť tak tlak v systéme je najlepšie obrátiť sa na odborníka. Nesprávne doplnenie vody môže viesť k poškodeniu vykurovacieho systému znečistenou vodou. Odborníci presne vedia, na čo si pri tomto procese dávať pozor.
Postup pri dopĺňaní vody do vykurovacieho systému
Pre správne doplnenie vody do vykurovacieho systému je potrebné dodržať nasledujúci postup:
- Vypnite obehové čerpadlo a úplne otvorte všetky termostatické ventily.
- Odvzdušnite všetky radiátory, pričom pri viacposchodových objektoch je najlepšie začať odspodu.
- Skontrolujte tlak vody buď na displeji zdroja tepla, alebo na samostatnom tlakomere. Tlakomer zvyčajne obsahuje farebne zvýraznenú oblasť indikujúcu ideálny tlak v systéme.
- Naplňte príslušnú vodnú hadicu vodou až po okraj.
- Pripojte vykurovací systém k prívodu vody.
- Otvorte oba ventily a doplňujte vykurovaciu vodu, kým sa nedosiahne požadovaný ideálny tlak v systéme.
- Po dosiahnutí požadovanej hodnoty na displeji alebo tlakomere uzavrite ventily a vypnite prívod vody.
Je dôležité, aby tlak v systéme po naplnení zostal konštantný a neklesol pod 1,3 bar. Ak tlak naďalej klesá, môže to signalizovať technickú poruchu.
Frekvencia dopĺňania vody do vykurovacieho systému závisí od viacerých faktorov, vrátane stavu samotného systému, častosti odvzdušňovania a funkčnosti technických komponentov, ako je napríklad expanzná nádoba. V mnohých prípadoch sa oplatí uzavrieť zmluvu o údržbe s miestnym dodávateľom, ktorý bude pravidelne kontrolovať správnu funkčnosť systému.
Znižovanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu
Ceny energií neustále stúpajú, čo predstavuje významnú záťaž pre domáci rozpočet. Existuje celý rad možností, ako znížiť náklady na vykurovanie a teplú vodu, od jednoduchých riešení až po finančne náročnejšie opatrenia.
Ekonomicky nenáročné opatrenia
Najmenej náročné opatrenia sú spojené so zmenou správania v domácnosti. Medzi ne patrí správne nastavenie izbovej teploty a hospodárnejšie využívanie teplej vody. Každý môže začať napríklad tým, že si správne nastaví izbovú teplotu a bude hospodárnejšie využívať teplú vodu.
Rekonštrukcia budov a vykurovacích systémov
Výraznejšie zníženie nákladov na teplo je možné dosiahnuť rekonštrukciou budov a vykurovacích systémov. V našich klimatických podmienkach je potrebné vykurovať domy minimálne štyri až päť mesiacov v roku, v horských oblastiach nezriedka šesť až osem mesiacov.
Množstvo tepla potrebného na vykúrenie budovy závisí od tepelných strát cez vonkajšie obvodové steny, okná, dvere, strechu a podlahu. Materiály používané v minulosti často neposkytujú dostatočnú energetickú hospodárnosť. Tepelné straty, ktoré súvisia s tepelno-technickými vlastnosťami stavebných konštrukcií, sa dajú pomerne presne vyčísliť a projektanti s nimi pracujú.
Pre reálny odhad nákladov na zabezpečenie tepelnej pohody je potrebné poznať energetickú bilanciu domu. Priemerná ročná spotreba tepla v bežnej domácnosti v bytovom dome je približne 8 500 kWh. V staršom rodinnom dome môže ročná spotreba tepla na vykurovanie predstavovať viac ako 75 % z celkovej spotreby energie.
Sledovanie spotreby energie
Prvým krokom k úvahám o možných úsporách je pravidelné sledovanie spotreby a nákladov na energiu. Podrobné údaje o priebehu spotreby sú cenné pri navrhovaní závažnejších zásahov do vykurovacieho systému. V rodinnom dome je možné sledovať spotrebu elektriny, zemného plynu alebo iného paliva denne, týždenne alebo mesačne.
Pravidelné sledovanie spotreby energie sa vždy oplatí, aj keď len v ročných intervaloch. Je potrebné si vytvoriť prehľad spotrieb a nákladov za jednotlivé energetické médiá (elektrina, teplo, plyn), ideálne za posledné 2 až 3 roky. Vytvorenie pomôcky na sledovanie vývoja nákladov, napríklad v programe Excel alebo v zápisníku s prehľadnou tabuľkou, pomôže pri porovnávaní.
Denné odpočty poskytujú informáciu o správaní počas pracovného dňa a cez víkend. Pri výkyvoch spotrieb je možné presne identifikovať príčinu. Sledovanie spotreby súčasne s nákladmi je dôležité, pretože ceny rôznych druhov energie sa líšia.
Výber vhodného spôsobu výroby tepla
Na otázku, aký spôsob výroby tepla zvoliť, neexistuje univerzálna odpoveď. Pri rozhodovaní je potrebné poznať dostupnosť predpokladaného paliva alebo inej formy energie v mieste spotreby, zohľadňovať nielen počiatočnú investíciu, ale aj prevádzkové náklady a požadovaný komfort.
Modernizácia vykurovacích systémov
Po výmene okien alebo zateplení budovy je vhodné zvoliť zariadenie s primerane nižším výkonom. Príkladom je náhrada pôvodného plynového kotla kondenzačným kotlom na plyn, kde je obehové čerpadlo integrované priamo v kotle a teplá voda je pripravovaná v pripojenom zásobníku.
V zateplených domoch so zníženou potrebou tepla na vykurovanie interiéru stačí nižšia teplota vykurovacej vody. V takýchto objektoch je možné využiť pôvodné vykurovacie telesá, ktoré sa po obnove stali predimenzovanými, alebo radiátory so zväčšenou odovzdávacou plochou. Obe riešenia umožňujú prevádzku kotla v kondenzačnom režime.
Regulácia teploty a šírenie tepla
Pomocou termoregulačných ventilov je možné regulovať teplotu v každej miestnosti podľa individuálnych požiadaviek. Legislatíva odporúča teplotu v obývacej miestnosti 21 °C (+/- 3 °C). Nábytok by mal byť umiestnený tak, aby nebránil voľnému šíreniu tepla v miestnosti.
Priestorový termostat sníma teplotu v miestnosti a podľa potreby zapína kotol. Umožňuje časové nastavenie pre rôzne prevádzkové režimy vykurovania. Vetranie by malo byť krátke a intenzívne, aby sa vzduch rýchlo vymenil bez vychladnutia zariadení a stien.
Centrálne zásobovanie teplom (CZT) a jeho trendy
Dodávku tepla z centrálnych zdrojov využíva na Slovensku viac ako 16-tisíc bytových domov, v ktorých žije 1,8 milióna obyvateľov. Spotreba tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody má dlhodobo klesajúci trend, za posledných 15 rokov sa znížila o 30 %. Najvýznamnejšie zníženie súvisí so zatepľovaním bytových domov a výmenou okien, čo je dôsledkom sprísňujúcich sa požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.
Ceny elektriny a zemného plynu sú na celom Slovensku približne rovnaké, s možnými drobnými rozdielmi pri výbere iného dodávateľa. Pri zmene dodávateľa je však potrebné byť obozretný a dôkladne si preštudovať zmluvné podmienky, vrátane podmienok ukončenia zmluvy.
Ceny tuhých palív, ako sú uhlie alebo drevo, sa líšia u každého obchodníka, pričom treba počítať aj s dopravnými nákladmi. Pri vhodných skladovacích priestoroch je možné využiť množstevné a sezónne zľavy pri nákupe tuhých palív. Priebežný nákup suchého dreva počas vykurovacej sezóny sa môže výrazne predražiť.
Prevádzkové náklady pri individuálnom vykurovaní
V prípade individuálneho zdroja tepla alebo domovej kotolne v bytových domoch je potrebné do nákladov na teplo okrem počiatočnej investície a nákladov na palivo započítať aj ďalšie prevádzkové náklady. Patria sem povinné kontroly, servis a opravy kotla, elektrina potrebná na prevádzku kotla a vykurovacej sústavy (obehové čerpadlo), náklady na dopravu paliva, čistenie komína a podobne.
Cenu tepla pri centrálnom zásobovaní teplom (CZT) reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Cena sa skladá z variabilnej a fixnej zložky. Variabilná zložka súvisí s dodaným množstvom tepla a odráža ceny palív a elektriny, ktoré v posledných rokoch výrazne narástli. Fixná zložka ceny tepla sa vzťahuje k objednanému množstvu tepla na nasledujúci kalendárny rok (tzv. regulačný príkon), ktoré sa zvyčajne určuje podľa skutočného dodaného množstva tepla v predchádzajúcom roku.
Zemný plyn ako ekologické a efektívne palivo
Slovensko patrí medzi najviac plynofikované krajiny v Európe, pričom zemný plyn je dostupný pre viac ako 90 % populácie. V porovnaní s inými fosílnymi palivami je zemný plyn považovaný za ekologické palivo.
Technický vývoj kotlov na spaľovanie zemného plynu zaznamenal v posledných rokoch výrazný pokrok. Kotol starší ako 15 rokov by mal byť vážne zvážený na výmenu. Moderné plynové kotly s optimalizáciou spaľovacieho procesu môžu znížiť náklady na palivo minimálne o 10 až 15 %. Pri kondenzačných kotloch môžu byť úspory ešte výraznejšie.
Kondenzačné kotly a ich výhody
Kondenzačné kotly dokážu využívať teplo z kondenzácie spalín, čím dosahujú účinnosť využitia energie v palive až 97 %. Pre optimálnu prácu v kondenzačnom režime je potrebná čo najnižšia teplota vykurovacej vody. Teplota spalín, pri ktorej dochádza ku kondenzácii pri spaľovaní zemného plynu, je približne 57 °C. Čím nižšia je teplota vody na vstupe do kotla pod touto úrovňou, tým lepšie sa využíva kondenzácia a tým klesá aj spotreba zemného plynu.
Nové kondenzačné kotly je možné použiť aj v starších systémoch. V minulosti boli vykurovacie systémy často projektované na teplotný spád 90/70 °C. Kondenzačný kotol napojený na takúto sústavu by pracoval v kondenzačnom režime len na začiatku a na konci vykurovacieho obdobia. Pri maximálnom výkone by fungoval ako nízkoteplotný kotol.
Ak dôjde k výmene okien za nové alebo k zatepleniu vonkajších obvodových stien, pôvodné vykurovacie telesá sa stanú predimenzovanými a na dosiahnutie požadovaného tepelného výkonu im bude stačiť nižšia teplota vykurovacej vody. To pozitívne ovplyvní prevádzku kondenzačného kotla. Dôležité je dbať na čistotu vykurovacej vody a jej množstvo prúdiace cez kotol.
Pri kúpe kondenzačného kotla je vhodné zvážiť jeho využitie aj na prípravu teplej vody, ktorá vyžaduje nižšiu teplotu vody ako vykurovanie s pôvodným teplotným spádom. Kotol potom bude častejšie pracovať v kondenzačnom režime. Je však potrebné dbať na správne nastavenie teploty pri ohreve teplej vody.
Výpočet energie zo zemného plynu
Pri výpočte energie zo zemného plynu sa dnes už nepoužíva výhrevnosť, ale spaľovacie teplo. Dôvodom je, že pri spaľovaní zemného plynu vznikajú spaliny obsahujúce CO2, vodu a malé množstvo iných splodín. Voda v spalinách sa nachádza vo forme pary, a teplo v nej obsiahnuté je možné získať späť v kondenzačných kotloch kondenzáciou pary a odovzdaním tepla vode na vykurovanie alebo ohrev.
Spaľovanie dreva ako tradičný a obnoviteľný zdroj energie
Spaľovanie dreva má na Slovensku najdlhšiu tradíciu vo vykurovaní rodinných domov. Hoci jeho využívanie mierne kleslo po plošnej plynofikácii, v posledných rokoch opäť výrazne narastá. Dôvodom je zvyšovanie cien zemného plynu a dostupnosť novej spaľovacej techniky.
Účinnosť a typy kotlov na drevo
Pri starších roštových kotloch, pôvodne určených na spaľovanie uhlia, je účinnosť len okolo 55 - 65 %. Ak máte k dispozícii kusové palivové drevo, odporúča sa používať splyňovacie kotly. V týchto kotloch sa spaľuje "drevoplyn" uvoľnený z dreva v prvej fáze spaľovania, pričom účinnosť môže dosiahnuť aj viac ako 84 %. V porovnaní so spaľovaním dreva v klasických kotloch na tuhé palivá možno len na nákladoch na drevo usporiť viac ako 30 % ročne, čo predstavuje približne 250 € za rok.
Pri cene splyňovacieho kotla okolo 1 500 € sa investícia vráti zhruba za šesť rokov. Pre efektívne využívanie splyňovacieho kotla sa odporúča doplniť vykurovací systém akumulačnou nádržou.
Drevné pelety a ich výhody
Spaľovanie drevných peliet je výrazne komfortnejšie ako spaľovanie kusového dreva a umožňuje dosiahnuť účinnosť spaľovania až 90 %. Pelety sa zo zásobníka dopravujú do kotla automaticky. Dobre uskladnené pelety majú pomerne vysokú a konštantnú výhrevnosť.
Kotly na pelety majú zásobník paliva na niekoľko dní až týždňov, v závislosti od potreby tepla a vonkajšej teploty. Pre hospodárne spaľovanie dreva by jeho vlhkosť nemala presiahnuť 30 %, čo dosiahne pri vonkajšom skladovaní približne za dva roky.
Vplyv druhu dreva a jeho vlhkosti
Rôzne druhy dreva majú pri rovnakej vlhkosti takmer rovnakú výhrevnosť, no ich merná hmotnosť býva rozdielna. Napríklad, pri 15 %-nej vlhkosti má bukové drevo mernú hmotnosť 720 kg/m3, zatiaľ čo smrekové drevo iba 470 kg/m3. Z toho vyplýva, že na získanie rovnakého množstva energie je potrebný menší objem bukového dreva ako smrekového.
Na zníženie nákladov na vykurovanie sa často okrem kotla na zemný plyn, biomasu alebo tepelného čerpadla používa ako doplnkový zdroj tepla aj spaľovanie dreva v akumulačných peciach, teplovzdušných/teplovodných krboch a krbových kachliach. Tieto zariadenia umožňujú spaľovať kusové drevo, drevné brikety aj pelety.
Účinnosť spaľovania dreva a tepelný výkon ovplyvňuje kvalita dreva, najmä jeho vlhkosť, ako aj regulácia spaľovania, ktorá je vo väčšine prípadov manuálna. Účinnosť je preto vo veľkej miere závislá aj od správnej obsluhy.
Problémy s vlhkým drevom a jeho spaľovaním
Čerstvé drevo môže mať 50 % a viac vlhkosti. Spaľovanie vlhkého dreva spôsobuje, že veľká časť jeho energie sa spotrebuje na odparenie vlhkosti. Komín sa môže rýchlejšie zanášať sadzami a zvyšuje sa pravdepodobnosť dechtovania v splyňovacích kotloch.
Solárna energia a jej potenciál v znižovaní nákladov
Každý dom cez okná a presklené časti "pasívne" využíva slnečnú energiu. Aktívne môžu slnečné energetické zisky pri zabezpečení tepelnej pohody zhodnotiť predovšetkým novostavby alebo budovy po zásadnejších rekonštrukciách. K tomu výrazne prispievajú napríklad termoregulačné ventily na radiátoroch alebo komplexný riadiaci systém pri plošných vykurovacích systémoch.
V nízkoenergetických a pasívnych domoch energetické zisky pokrývajú podstatnú časť potreby tepla. Životnosť kvalitných plochých alebo trubicových kolektorov sa odhaduje na 25 až 30 rokov.
Mnoho nadšencov slnečnej energie sa mylne domnieva, že zo solárneho systému dokážu získať dostatok energie aj na celkové vykurovanie domácnosti. Aj pri dobre izolovaných objektoch s nízkoteplotným vykurovacím systémom je však možné zvyčajne pokryť len 15 až 30 % z ročnej potreby tepla na vykurovanie. Navyše, počas vykurovacieho obdobia je nižšia intenzita slnečného žiarenia.
Solárne kolektory na ohrev vody
Na zabezpečenie väčšieho množstva tepla by boli nutné rozsiahlejšie systémy. Pri rozhodovaní o využívaní slnečných kolektorov iba na ohrev vody by ste mali v prvom rade zvážiť ich umiestnenie. Najlepšia je orientácia na juh až juhozápad pri sklone od 30° do 50°.
Štvorčlenná domácnosť na ohrev vody potrebuje kolektory s plochou približne 6 m². Veľkosť plochy by mala byť nadimenzovaná tak, aby energetický zisk zo slnka pokryl približne 40 až 60 % potreby tepla na ohrev vody.
Investičné náklady inštalácie solárnej zostavy s plochou kolektorov 6 m² vrátane 300 l zásobníka a systému riadenia sú približne 3 000 €. Pri životnosti zariadenia 25 rokov a ročnom energetickom zisku 400 kWh/m² kolektorovej plochy, budú náklady na teplo približne 0,052 €/kWh. Teplo vyrobené zo zemného plynu s ročnou účinnosťou kotla 89 % stojí približne 0,0533 €/kWh a pri zásobníkovom ohreve vody elektrinou v nízkej tarife zaplatíte 0,101 €/kWh. Orientačná návratnosť investície do zostavy využívanej na ohrev vody pri náhrade elektriny bude 13 rokov a pri náhrade plynu okolo 23 rokov. Na mieru návratnosti má zásadný vplyv množstvo spotrebovanej vody.
Tepelné čerpadlá: efektívny využitie energie z okolitého prostredia
Tepelné čerpadlá využívajú ako hlavný zdroj energie nízkopotenciálne teplo z okolitého prostredia - zo vzduchu, zeme, povrchovej alebo podzemnej vody. Na základe toho si môžete vybrať tepelné čerpadlo typu vzduch-voda, voda-voda alebo zem-voda.
Pri výbere je dôležitý aj prevádzkový rozsah, ktorý musí zodpovedať poveternostným podmienkam v rozmedzí -20 °C a +35 °C. Ďalším krokom je spôsob dodávania tepla do miestnosti: bodové ohrievače, ako sú radiátory, vyžadujú vysokoteplotné tepelné čerpadlá. Pre podlahové vykurovanie, ktoré má väčšiu plochu, je možné inštalovať nízkoteplotné tepelné čerpadlo.
Tepelné čerpadlo môže byť samo o sebe veľmi dobrým zariadením, ale ak nie je správne nainštalované do systému, nebude pracovať správne a jeho energetická účinnosť bude nižšia.
Ceny a typy tepelných čerpadiel
Cena systému tepelného čerpadla voda-voda alebo zem-voda je najvyššia a pohybuje sa v rozmedzí od 10 000 EUR do 15 000 EUR, bez investícií do rozvodovej siete, podlahového alebo radiátorového kúrenia. Cena tepelného čerpadla vzduch-voda je oveľa nižšia. Za dodávku a montáž tepelného čerpadla s priemerným výkonom 8 kW, ktoré postačuje pre dobre izolovaný obytný dom, zaplatíte najmenej 6 000 EUR.
Infračervené panely a Carbon4: moderné spôsoby vykurovania
IR panely vyžarujú teplo sálaním a nezohrievajú vzduch, ale priamo povrchy a telesá. Infračervené vykurovanie má oproti klasickému vykurovaniu niekoľko výhod: IR vykurovacie panely vykúria miestnosť za menej ako minútu a sú úplne tiché. Vďaka infračervenému ohrevu si predmety udržia teplo, čo znamená, že zostanú suché, zabráni sa vzniku plesní a pri ohreve sa nepráši.
Počiatočná investícia do vykurovacích panelov môže byť vyššia ako investícia do klasických systémov, ale IR panely nevykurujú stavbu na požadovanú teplotu, ale zohrievajú priamo telesá, a preto sú tepelné straty cez plášť budovy nižšie. IR vykurovacie panely majú lacnejšie náklady na inštaláciu, nižšie prevádzkové náklady, sú zdravšie a rýchlejšie. Majú nízke náklady na údržbu a v prípade rekonštrukcie sa môžu opätovne použiť.
Ceny IR panelov sa pohybujú od 100 EUR až do 1000 EUR, v závislosti od výkonu, veľkosti a dodávateľa.
Carbon4 je vykurovací náter, ktorý funguje pri 24 voltoch a vydáva sálavé teplo podobné slnečným lúčom. Žiarenie preniká vlhkou stenou a vysušuje ju. Pri sanácii vlhkosti a plesní sa teplota v stene udržiava na konštantných 18 °C. Inštalácia uhlíkového vykurovania je mimoriadne jednoduchá a rýchla. Na stenu sa nanášajú medené pásy spolu s povlakom v tekutej hmote, ktorý môže byť pokrytý akýmkoľvek náterom.
Cena Carbon4 závisí najmä od množstva karbónového povlaku. Všetky povrchy môžu byť natreté: steny, podlahy a stropy. Vykurovací náter funguje bez akejkoľvek údržby a efekt kúrenia sa časom neznižuje.
Klimatizačné systémy pre celoročný komfort
Klimatizačný systém je navrhnutý tak, aby udržiaval vhodnú teplotu v domácnosti bez ohľadu na ročné obdobie a poveternostné podmienky, čím zabezpečuje celoročný komfort.