Čo je umelý spánok?
Umelý spánok je liečebná metóda, ktorá sa dá prirovnať k stavu, keď si mobilný telefón prepneme do režimu šetriaceho batériu. Cieľom umelo navodeného spánku, nazývaného aj umelo navodená kóma, je poskytnúť telu podmienky na čo najrýchlejšiu regeneráciu a návrat do normálneho funkčného stavu. Je to stav, ktorý lieči, no dôležité je poznamenať, že človek počas neho neprechádza klasickými fázami bežného spánku.
Základom umelého spánku je spomalenie telesných procesov vďaka efektu spánku. Tým je organizmus menej zaťažovaný a môže sa efektívne regenerovať. Ide o krátkodobú alebo dlhodobú anestéziu, s ktorou sa stretávajú pacienti pri operáciách. Umelý spánok je vždy riadený a nesmie sa vymknúť spod kontroly lekárov. Proces navodzovania tohto stavu sa nazýva analgosedácia a je možné ho rôzne regulovať. Jedná sa o chemický proces, ktorý uľahčuje lekárske ošetrenie pacienta.
V minulosti pacienti trpeli pri operáciách bez akejkoľvek pomoci. Lekári sa zložito snažili pacienta zoperovať, často bolo potrebné ho silou držať na lôžku. Neskôr sa začali používať omračovacie metódy, napríklad alkohol. Jedným z najväčších benefitov umelého spánku je, že pacient nevníma bolesť. Taktiež poškodené aj nepoškodené tkanivá majú lepšie podmienky na regeneráciu.
Doktor uvádza pacienta do umelého spánku cez žilu, použitím dávky barbiturátov, ktoré sú kombináciou analgetík a hypnotík. Niekedy je umelý spánok jedinou možnosťou, napríklad pri poškodení mozgu, kedy opuch môže spôsobiť zväčšenie objemu mozgu a nedostatok priestoru v lebke.
Rozdiel medzi umelým spánkom a bežným spánkom
Umelý spánok sa líši od bežného spánku tým, že neprebiehajú klasické spánkové fázy. Jeho podstatou je spomalenie telesných procesov, čo umožňuje regeneráciu a znižuje záťaž organizmu.
Ako sa navodzuje umelý spánok?
Proces navodzovania umelého spánku sa nazýva analgosedácia. Pacientovi sú podávané lieky, najčastejšie barbituráty, ktoré majú analgetické a hypnotické účinky. Tento proces je chemický a umožňuje lekárom pacienta jednoduchšie ošetriť.
Výhody umelého spánku
- Pacient nevníma bolesť.
- Poškodené tkanivá majú lepšie podmienky na regeneráciu.
- Znižuje sa celková záťaž organizmu.
- Umožňuje vykonávanie náročných lekárskych zákrokov.
Kóma: Stav vedomia a jej príčiny
Kóma je stav vedomia, v ktorom pacient neodpovedá na vonkajšie podnety a javí sa ako v bezvedomí. Môže robiť grimasy alebo mimovoľné pohyby. Stav ľudského vedomia je škála, a kóma je len jedným z jej stupňov. Kóma nie je mozgová smrť.
Podstatou kómy je poškodenie ascendentného retikulárneho aktivačného systému (ARAS). K poškodeniu ARAS môže dôjsť rôznymi spôsobmi:
- Úraz: Opuch mozgu, vnútrolebečné krvácanie, porušenie odtoku vnútrolebečného moku.
- Neúrazové poškodenie: Nedostatočné zásobenie kyslíkom (mŕtvica), nádor, infekcia (meningitída, encefalitída). Pri infekcii dochádza k zápalu a opuchu mozgu.
- Iné príčiny: Kóma v dôsledku otravy, kriticky zvýšená alebo znížená hladina cukru v krvi (hyperglykemická, hypoglykemická kóma), dlhodobé vynechanie tyroxínu (myxedémová kóma), konečné štádium degeneratívnych chorôb (Alzheimerova, Parkinsonova choroba).
- Lekársky vyvolaná kóma: Navodená sedatívami po ťažkom úraze na predchádzanie opuchu mozgu.
Človek nemusí upadnúť do kómy hneď po úraze. Môže trvať určitý čas, kým sa rozvinie opuch a poškodí ARAS. Po úraze môže lekár vyšetriť reakcie pacienta na zrakové podnety a koordinované pohyby. Pri podozrení na poškodenie mozgu sa vykonáva CT alebo magnetická rezonancia.
Liečba kómy
Liečba kómy je rôznorodá a závisí od jej príčin. Môže zahŕňať podávanie liekov, antibiotík, liečbu kŕčov, polohovanie pacienta, odstránenie hlienu alebo chirurgický zákrok na hlave (odstránenie krvných zrazenín, odsatie nadbytočnej tekutiny).
Pacient na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) potrebuje nepretržitú starostlivosť. Zabezpečuje sa dýchanie, výživa (cez sondu), prevencia preležanín a starostlivosť o kĺby.
Rodina pacienta je dôležitou súčasťou liečebného procesu. Odporúča sa rozprávať sa s pacientom v kóme, aj keď nie je isté, či počuje. Zmyslová stimulácia môže napomôcť prebudeniu.
Následky kómy
Po prebudení z kómy pacienti často pociťujú fyzické ťažkosti: strata sily, únik moču, neschopnosť vykonávať presné pohyby, čiastočná paralýza. Môžu sa vyskytnúť problémy so zrakom, sluchom, čuchom a chuťou. Rehabilitácia môže trvať aj niekoľko rokov, pričom niektoré následky môžu byť celoživotné.
Pobyt v kóme má dopad aj na správanie. Pacienti môžu byť zmätení, paranoidní, mať výčitky svedomia, problémy so spánkom alebo strach. Môžu pôsobiť neempaticky, hovoriť nemiestne veci a mať problém udržať pozornosť.
Po úraze hlavy je častou komplikáciou amnézia - strata pamäti. Pamäť sa postupne vracia, zvyčajne najprv dlhodobá.
Umelá pľúcna ventilácia: Podpora dýchania v kritických stavoch
Umelá pľúcna ventilácia (UPV) je forma orgánovej podpory pľúc, ktorá mechanicky podporuje dýchanie s cieľom zabezpečiť dostatočnú výmenu plynov. Používa sa v prípadoch, keď pacient nie je schopný samostatne dýchať.
Pri UPV je v dýchacích cestách pacienta udržiavaný pozitívny tlak počas celého dychového cyklu. Ventilátor vháňa do pľúc zmes vzduchu s kyslíkom pod určitým tlakom a prietokom. Tento proces nie je fyziologický a prináša so sebou určité nežiaduce odpovede organizmu, napríklad znížený návrat krvi do srdca.
Napojenie pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu
Pacient je napojený na UPV pomocou intubačnej kanyly, ktorá sa zavádza cez ústa v celkovej anestézii do priedušnice. Kanyla je potom pomocou dýchacích hadíc pripojená k ventilátoru. Ventilátor je nastavený na špecifický dychový režim, ktorý je individuálny pre každého pacienta a zahŕňa parametre ako čas nádychu a výdychu, tlaky a prietoky vzduchu.
Pacient napojený na UPV je v stave analgosedácie (umelého spánku), aby necítil bolesť ani dychovú tieseň. Kontinuálne mu sú podávané analgetiká, hypnotiká a anestetiká. Zabezpečuje sa centrálny žilový vstup, močový katéter, žalúdočná sonda a tepnový katéter na meranie krvného tlaku. Pacient je nepretržite monitorovaný pomocou prístrojov a ošetrujúceho personálu.
Starostlivosť o pacienta na UPV
Starostlivosť o pacienta na UPV je náročná a komplexná. Zahŕňa:
- Výživa: Tekutá výživa cez žalúdočnú sondu, prípadne doplnená o celkovú výživu podávanú vnútrožilne.
- Hygiena a polohovanie: Pacient je imobilný, preto je potrebné zabezpečiť jeho toaletu a pravidelné polohovanie, vrátane polohy na bruchu, ktorá sa pri respiračnom zlyhaní často využíva.
- Prevencia komplikácií: Monitorovanie a liečba možných komplikácií, ako sú infekcie, krvné zrazeniny, alebo poškodenie orgánov.
Príčiny potreby UPV
UPV je potrebná pri rôznych stavoch dychovej nedostatočnosti, ako sú:
- Poruchy vedomia
- Neurologické a svalové ochorenia
- Zlyhanie rôznych orgánov
- Šokové stavy
- Rozsiahly zápal pľúc (napr. pri COVID-19)
UPV nie je liečebný spôsob, ale nevyhnutné opatrenie na získanie času, kým sa pacientov stav nezlepší a nebude schopný dýchať sám. Nesprávne nastavenie parametrov ventilátora môže viesť k poškodeniu pľúc.
Blower Working Animation video
Chladenie tela a jeho vplyv
Fyzikálne chladenie by nemalo nahrádzať liečbu liekmi, ale slúži ako jej doplnok. U novorodencov a batoliat sa teplota meria v konečníku a od nameranej hodnoty sa odpočíta 0,5°C pre získanie reálnej telesnej teploty.
Ak teplota presiahne 38,5°C, alebo ak je dieťa plačlivé či má pridružené ochorenie, je potrebné podať lieky ako Paralen alebo Nurofen. Dávkovanie liekov sa vypočítava podľa hmotnosti dieťaťa.
Fyzikálne metódy chladenia možno použiť aj v prípade, že lieky nezaberajú do 30 minút a dieťa prejavuje známky nekomfortu. Medzi tieto metódy patrí vlažná sprcha alebo mokrý zábal.
Umelý spánok v kontexte COVID-19
Počas pandémie COVID-19 sa termín umelá pľúcna ventilácia skloňuje čoraz častejšie. Pacienti v najhoršom stave potrebujú túto podporu, aby ich pľúca dokázali prijímať dostatok kyslíka. Na Slovensku je k dispozícii obmedzený počet ventilátorov a je potrebné ich efektívne využívať.
Intubácia a napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu sú náročné výkony, ktoré si vyžadujú špecializovaný personál a precízne nastavenie prístrojov. Aj keď umelá pľúcna ventilácia nie je liečbou samotného vírusu, poskytuje kriticky chorým pacientom šancu na prežitie a zotavenie.
Pri pacientoch s COVID-19 je často potrebná vyššia dávka sedatív a liekov na tlmenie bolesti počas UPV. Dôvodom nie je plne objasnený. Starostlivosť o týchto pacientov je komplexná a zahŕňa podporu viacerých zlyhávajúcich orgánov.