Ambíciou spoločnosti Tepláreň Košice (TEKO) je začať dodávať do mesta Košice geotermálne teplo v roku 2026. Realizácia tohto ambiciózneho projektu, ktorý počíta s využitím geotermálnych vrtov pri Ďurkove, je však podmienená úspešným získaním nenávratných finančných zdrojov. Potvrdil to generálny riaditeľ spoločnosti TEKO, Milan Habán.
„Sme presvedčení, že projekt Geoterm pre Košice je reálny a realizovateľný. Je úzko previazaný so strategickým rozhodnutím ukončenia uhoľnej prevádzky v Košiciach a v tomto kontexte projektu pripisujeme veľký význam. Našou ambíciou je začať dodávať prvé geotermálne, a teda bezemisné, teplo v roku 2026,“ uviedol Habán.
Potenciál geotermálnej zóny pri Ďurkove
Geotermálna zóna, ktorá sa nachádza neďaleko krajského mesta v oblasti Ďurkova, patrí medzi najperspektívnejšie na Slovensku. V rokoch 1998 a 1999 tam boli vyhĺbené tri prieskumné vrty. V hĺbke okolo 3000 metrov dosahuje teplota vody na ústí vrtov až 135 stupňov Celzia. Napriek tomuto potenciálu však zdroj doteraz ostal nevyužitý.
Držiteľom prieskumného územia a vlastníkom geotermálnych vrtov je spoločnosť Geoterm Košice. Milan Habán potvrdil, že TEKO má s touto spoločnosťou podpísaný dokument, ktorý definuje kľúčové míľniky a technické parametre projektu. „Od ambície k realizácii sme nikdy neboli bližšie. Chcem však zdôrazniť, že napriek nášmu odhodlaniu a veľkej podpore ministerstva hospodárstva a košickej samosprávy, bude realizácia podmienená získaním nenávratných finančných zdrojov. V momente uzavretia otázky financovania chceme byť pripravení na realizáciu,“ dodal generálny riaditeľ.
Financovanie a ďalšie kroky
Najväčším akcionárom spoločnosti Geoterm Košice, s podielom takmer 96 %, je SPP Infrastructure, ktorú vlastnia štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a energetická skupina EPH. Poradca Predstavenstva SPP Infrastructure, Gabriel Beer, pre TASR uviedol: „Skutočne rátame s tým, že prvé geotermálne teplo do Košíc by malo dôjsť v roku 2026. Samozrejme, boli by sme radi, ak by tento dátum mohol byť aj skôr. Geoterm Košice ráta s tým, že do tej doby vyvŕta ďalšie tri hĺbkové vrty v lokalite Ďurkov.“
Samotná TEKO v súčasnosti študuje detaily pôvodných projektov na vybudovanie približne 20 kilometrov dlhého teplovodu od výmenníkovej stanice pri geotermálnych vrtoch. Zástupcovia Geotermu Košice zároveň začali rokovania o podpore financovania z európskych fondov. Osobitná snaha je zameraná na získanie podpory z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý má pomôcť ekologicky zaťaženým regiónom pri prechode ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu.
Celková investícia do projektu sa odhaduje na desiatky miliónov eur. Podľa spoločnosti Geoterm Košice predstavuje využiteľné množstvo geotermálnej energie v lokalite Ďurkov maximálny tepelný výkon 35 MWt. Predpokladaná funkčnosť týchto podzemných kolektorov je minimálne 40 rokov. V prípade zvýšenej potreby tepla v meste by tepláreň mohla doplniť energiu prostredníctvom svojich agregátov na zemný plyn.
Podpora projektu a význam pre mesto
Ministerstvo hospodárstva SR deklaruje záujem o maximálne využívanie geotermálnej energie a aktívne hľadá možnosti podpory košického projektu z fondov EÚ. Projekt podporuje aj primátor Košíc, Jaroslav Polaček, pričom zdôrazňuje ekologickejšie teplo ako hlavnú výhodu pre obyvateľov. „Zároveň by v blízkosti mohli vzniknúť prevádzky ďalších firiem napojených na tento zdroj tepla a vznikli by tak nové pracovné miesta,“ uviedol v minulosti.
50 rokov Teplárne Košice a modernizácia
Tepláreň Košice (TEKO), najväčšia tepláreň na Slovensku, si v súčasnosti pripomína 50 rokov od prvej dodávky tepla. Systémom centrálneho zásobovania teplom vykuruje v Košiciach 78 000 domácností, ako aj všetky významné priemyselné a obchodné centrá mesta. Ročne dodáva viac ako 3000 terajoulov tepla, ktoré prechádza takmer 300 kilometrami primárnych a sekundárnych rozvodov.
Generálny riaditeľ spoločnosti TEKO, a.s., Ladislav Koch, informoval, že od roku 2005 TEKO investovala 125 miliónov eur do projektov ekologizácie, obnovy výrobných zariadení a rozvodov. „Tepláreň je schopná dodávať teplo podľa požiadaviek odberateľov za dodržania všetkých ekologických noriem a zákonov,“ uviedol.
Medzi najbližšie plány spoločnosti patrí obnova TEKO I, najstaršieho technologického celku teplárne, kde sa predpokladá investícia zhruba 55 miliónov eur. Pôjde o vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktorá je zároveň ekologická. Ďalším významným krokom je rekonštrukcia primárnych rozvodov v meste Košice, na ktorú spoločnosť čaká na vyhodnotenie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z eurofondov.
Centrálne zásobovanie teplom ako budúcnosť
Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT), zdôrazňuje, že vykurovanie z centrálnych zdrojov predstavuje nielen budúcnosť teplárenstva, ale predovšetkým záchranu bezpečného životného prostredia a zabezpečenie adekvátnej ceny za teplo. „Mnohé európske krajiny nám naše centrálne systémy tepla závidia a nepochybne k nim patrí aj košická tepláreň,“ konštatoval.
Košický viceprimátor Martin Petruško označil Tepláreň Košice za strategický podnik z pohľadu mesta, „pretože je stabilným partnerom v prípade dodávok tepla obyvateľom mesta Košice“. Osobitne ocenil spoluprácu spoločnosti pri rekonštrukcii električkových tratí, keďže popri väčšine z nich vedú aj rozvody tepla.
TEKO prevádzkuje kogeneračný zdroj tepla s inštalovaným tepelným výkonom 501 MWt a elektrickým výkonom 121 MWe. Približne 70 % tepla odoberá mestská spoločnosť Tepelné hospodárstvo Košice, ktorá zásobuje väčšinu košických domácností. Výstavba prvej etapy teplárne sa začala v roku 1962 a prvé teplo bola dodaná 24. novembra 1967.
Tajomstvá archívov - Súdnictvo a exekutíva
Nové pravidlá pre vyúčtovanie nákladov na teplo
Spoločenstvá vlastníkov bytov a správcovské spoločnosti budú v blízkej budúcnosti realizovať vyúčtovanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu v bytových domoch za rok 2023 podľa nových pravidiel, ktoré určuje vyhláška č. 503/2022 o rozpočítavaní nákladov na teplo.
Tento nový predpis sa vzťahuje na všetky bytové jednotky napojené na systém centralizovaného zásobovania teplom, ako aj na tie, ktoré zabezpečujú prípravu tepla vlastnou domovou kotolňou alebo individuálnym zdrojom vykurovania. Hlavný spôsob rozpočítavania nákladov na teplo pre vykurovanie ostáva nezmenený: pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou zostáva na úrovni 60 % ku 40 %. Vlastníci sa však môžu rozhodnúť pre iný podiel, pričom základná zložka nákladov, vychádzajúca z podlahovej plochy bytu, musí byť minimálne 30 %.
Kľúčové zmeny a aspekty novej vyhlášky:
- Definícia oprávnených nákladov na teplo v decentralizovanom zdroji tepla.
- Nový spôsob fakturácie dodávky tepla pre spotrebiteľov.
- Dôvody zmeny rozpočítavania nákladov v bytových odovzdávacích staniciach tepla.
- Prečo sa vlastníkom bytov už nemá oplatiť neumožnenie odčítania meračov a akým spôsobom sa stanoví náhradná spotreba.
- Čo má zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov a prečo aj vlastníci individuálne vykurovaných priestorov platia základnú zložku nákladov.
- Ako sa budú rozpočítavať náklady na teplú vodu v odberných miestach.
Nová vyhláška tiež stanovuje teplotu teplej vody na odbernom mieste, ktorá zostáva nezmenená oproti predchádzajúcej právnej úprave. Zároveň jasnejšie definuje ekonomicky oprávnené náklady na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla. V spoločenstvách vlastníkov bytov sa oprávnené náklady uplatňujú cez výdavky fondu opráv, ktoré sa rozpočítavajú na meter štvorcový bytu a nepriamo navyšujú základnú zložku nákladov domácností.
Overovanie hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení
Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vykonáva overovanie hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení na Slovensku v súlade so zákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a vyhláškou č. 328/2005 Z.z. Cieľom tohto procesu je zisťovanie energetickej hospodárnosti a účinnosti výroby, rozvodu a transformácie tepla regulovaných subjektov.
Povinnosť zabezpečiť overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení raz za 3 roky (a pre zariadenia využívajúce tuhé alebo kvapalné fosílne paliva raz za 2 roky) vyplýva z § 25 ods. 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z.z. Táto činnosť bola zavedená s cieľom odhaliť možnosti zefektívnenia procesov, transparentne vyjadriť mieru účinnosti jednotlivých častí sústav a chrániť odberateľov a konečných spotrebiteľov tepla.
Nehospodárnosť pri výrobe a distribúcii tepla nie je oprávnenou nákladovou položkou v cene tepla. Pre zabezpečenie jednotnosti metodiky, nestrannosti a zabránenie ovplyvňovania výsledkov, je poverená výkonom overovania za úhradu príspevková organizácia zriadená Ministerstvom hospodárstva SR - Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Výstupy z overovania, ktoré zahŕňajú stanovené normatívne účinnosti výroby, rozvodu a transformácie tepla, sa využívajú pri monitorovaní energetickej efektívnosti v sektore regulovaných subjektov v tepelnej energetike.
Prehľad vykonaných overovaní hospodárnosti prevádzky (príklady):
Elektrárne:
- Slovenské elektrárne, a.s. - Elektrárne Nováky
- Slovenské elektrárne, a.s. - Elektrárne Vojany
- Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne Bohunice
- Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne závod Mochovce
Verejné teplárne:
- BBES, a.s. Banská Bystrica
- Bratislavská teplárenská, a.s. Bratislava
- Martinská teplárenská, a.s. Martin
- Tepláreň Košice, a.s.
- Zvolenská teplárenská, a.s. Zvolen
Priemyselné teplárne (výber):
- BUČINA ZVOLEN, a.s. Zvolen
- BUKOCEL, a.s. Hencovce
- CHEMES, a.s. Humenné
- Duslo, a.s. Šaľa
- Mondi SCP, a.s. Ružomberok
Kompletný zoznam všetkých subjektov, ktorých sa overovanie hospodárnosti týka, je rozsiahly a zahŕňa široké spektrum elektrární, verejných a priemyselných teplární, ako aj iných dodávateľov tepla naprieč celým Slovenskom.
tags: #teko #okresne #vykurovanie