Vysoké Tatry boli už oddávna inšpiráciou pre mnohých tvorcov filmových diel. Filmári z rôznych krajín sveta prichádzali a stále prichádzajú do našich malebných veľhôr, aby zvečnili na plátno ich krásu. Vo väčšine diel sú Tatry sami sebou, avšak nájdu sa aj také filmy, kde Tatry zastupujú iné časti sveta ako napr. Transylvániu, Mongolsko, či Severnú Ameriku.
Filmy natočené vo Vysokých Tatrách
Nosferatu, symfónia hrôzy (1922)
Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens, doslovne v slovenčine Nosferatu, symfónia hrôzy (v češtine Upír Nosferatu) je nemecký expresionistický nemý film z roku 1922 na motívy románu Brama Stokera Dracula. Film bol považovaný za natoľko strašidelný, že vo Švédsku bol až do roku 1972 zakázaný ako prílišne hrôzostrašný.
Film sa natáčal v mesiacoch august až október 1921, no málokto už vie, že sa natáčalo aj na Slovensku. Vo filme môžete uvidieť scény z lokalít ako Vrátna dolina, Jánošíkové diery, Oravský hrad, splavovanie Váhu, Starhrad pri Žiline, Dolný Kubín, Nová Lesná, a mnoho rôznych pohľadov na Tatry ako napr. Poľský hrebeň, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Velický štít, Končistá, Zamrznutý kotol.
30 prípadov majora Zemana - Tatranské pastierske (1978)
Seriál 30 prípadov majora Zemana natočila v rokoch 1974-1979 Československá televízia pri príležitosti 30 výročia oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou. Každý diel sa odohráva v jednom konkrétnom roku v rozmedzí rokov 1945-1973. 22. časť Tatranské pastrorále sa odohráva v roku 1965, natočená však bola v roku 1978.
Vo Vysokých Tatrách sa natáča film podľa skutočnej udalosti a jeho režisér verí, že pomôže objasniť doteraz neznámeho vraha mladej ženy. Natáčania sa zúčastní taktiež aj major Zeman a mladý slovenský kriminalista Gajdoš (Emil Horváth ml.). Natáčalo sa napr. v Starom Smokovci, na Bilíkovej chate (ktorá bola pre účely filmu premenovaná na Chatu Šuhaj), na ceste, ktorá vedie na Popradské pleso, panorámy sa natáčali z rôznych podtatranských obcí.
Vo filme môžete uvidieť tieto zábery:
- Cesta lanovkou na Skalnaté pleso (9:20)
- Pohľad na Vysoké Tatry z lietadla pri prílete na letisko Poprad-Tatry (14:21)
- Cesta Veľký Slavkov - Nová Lesná (15:48)
- Pohľad do Malej Studenej doliny a na Bilíkovu chatu (17:43)
- Starý Smokovec (26:30)
- Taxík na ceste na Popradské pleso (33:10)
- Starý Smokovec (34:03)
- Koliba povyše lanovky v Starom Smokovci pri jazierku
Náčelník Veľký had (1967)
Náčelník Veľký had alebo po nemecky Chingachgook, die große Schlange, je východonemecký film natočený v roku 1967, ktorý predal vyše 5 miliónov filmových lístkov a natáčal sa aj u nás v Tatrách. Hlavnú úlohu si v ňom zahral svetoznámy Gojko Mitić, ktorého môžete dobre poznať ako indiánskeho náčelníka z mnohých filmov, vďaka ktorým sa stal detským idolom svojej doby.
Natáčanie okrem Slovenska prebiehalo aj v Babelsbergu (časti Postupimi v Nemecku) a v Bulharsku. V Tatrách sa natáčalo hlavne na Štrbskom plese, ale i na Sliezskom dome. Kvôli natáčaniu postavili na Štrbskom plese drevený zrub, ktorý tak zakrýval skokanský mostík. Veľmi kurióznou záležitosťou je, že v roku 2018 sa pri každoročnom čistení plesa našiel tomahawk. Natáčalo sa vtedy v septembri, bola veľká zima, herci sa museli ponárať do vody a keďže boli natoľko skrehnutí, tomahawky im vypadávali z rúk.
Vo filme môžete uvidieť napríklad tieto zábery:
- Štrbské pleso (15:34)
- Člnkovanie na Štrbskom plese (40:03)
- Huroni prichádzajú po plese (47:37)
Medená veža (1970)
Medená veža je dobrodružno-romantická dráma z roku 1970 odohrávajúca sa vo Vysokých Tatrách. Natočil ju režisér Martin Hollý podľa námetu Ivana Bukovčana. Film rozpráva príbeh troch kamarátov Pirina, Valéra a R, ktorí pracujú na malej vysokohorskej chate. Po príchode vysokoškolských študentiek, ktoré sa pod chatou opaľujú, sa Pirin bezhlavo zaľúbi do Sašky, ktorú si aj vezme za ženu.
Scény odohrávajúce sa vo vnútri v chate sa točili na Kolibe v Bratislave a taktiež mnoho filmových záberov na hory boli v skutočnosti kulisy a robili sa v štúdiu. Chatu taktiež postavili pre potreby filmu pri Lomnickom sedle. Chata tam stála až do roku 1974, potom bola postupne demontovaná. Zhotovitelia chaty dostali podmienku, že ju po skončení natáčania musia zlikvidovať. Hlavní filmoví aktéri mali aj svojich dablérov pri lození po tatranských štítoch, ktorými boli poprední slovenskí horolezci. Kvietika nahradil Ivan Gálfy, Rajniaka Ivan Urbanovič a Mistríka Ladislav Šedivý.
Názov Medená veža bol vymyslený iba pre film. V skutočnosti filmovou „Medenou vežou“ je štít Veľká Vidlová veža. Scenáristi sa pravdepodobne chceli vyhnúť reálnym zemepisným názvom a tak si Medenú vežu vymysleli. Kríž, ktorý vo filme niesol na Medenú vežu Ivan Mistrík a v skutočnosti ho zastúpil Ladislav Šedivý, bol podľa slov Šedivého pre denník sme.sk „vyrobený z novoduru, a preto bol relatívne ľahký. Mal asi pol druha metra, bol upevnený lankami. Nainštalovali sme ho na vrchol, filmári urobili pár záberov - napríklad veľkým transfokátorom z Lomnického sedla, alebo aj z lanovky a bolo hotovo. Kríž spadol sám, asi ho zhodila búrka, náporom počasia nemohol odolať.
Vo filme môžete vidieť tieto zábery:
- Lomnické sedlo (03:11)
- Veľké Žabie pleso, Mengusovská dolina (03:19)
- Velické pleso (03:33)
- Lomnické sedlo (04:32)
Marco Polo (2016)
Seriál Marco Polo je americký seriál od spoločnosti Netflix, ktorý je zasadený do prostredia chamtivosti, zrady, sexuálnych intríg a rivality a bol inšpirovaný dobrodružstvom slávneho cestovateľa Marca Pola na dvore mongolského cisára Kublaj-chána v Mongolskej ríši v 13. storočí. 1. séria vyšla v roku 2014, druhá sa na Netflix dostala v júli 2016 a práve táto druhá séria sa natáčala na Slovensku.
Okrem Slovenska sa natáčalo v Malajzii a v Maďarsku. Seriál sa na Slovensku natáčal od augusta 2015. Natáčanie sa uskutočnilo vo Vysokých Tatrách, Malej Fatre, Slovenskom raji a Súľovských skalách a trvalo tri týždne. Na natáčaní pracovalo približne 550 zahraničných a 150 slovenských členov produkcie.
Ako uvádza portál ČSFD: „Na nakrúcaní scén z Mongolska a Číny, boli v Súľovských skalách ľudia zhruba 20-tich národností z celého sveta, napríklad z Nového Zélandu, Austrálie, Kazachstanu, Číny a Mongolska. Ak sa pýtate prečo si tvorcovia filmu vybrali na stvárnenie Mongolska práve Slovensko a Maďarsko, odpoveď je jednoduchá. Z logistických dôvodov. Pohyb po Slovensku alebo Maďarsku je jednoduchší a obe krajiny sú v porovnaní s Mongolskom menšie, aby sa celý filmový štáb mohol rýchlejšie presúvať z jedného miesta na druhé. Keďže sa Slovensko, samozrejme, od Mongolska líši v mnohých aspektoch, producenti museli niektoré scény upraviť, aby vyzerali „mongolskejšie“. Avšak ako povedal francúzsky kameraman David Foquin, prostredie nemuseli upraviť až príliš, keďže región Tatier svojimi ihličnatými lesmi pripomína sibírske tajgy, do ktorých sa rozprestiera až Mongolsko.
Filmový štáb pracoval 12 hodín denne, keďže natáčanie prebiehalo iba posledné augustové týždne. Vo filme môžete vidieť aj tieto zábery:
- Epizóda 3: Okolo Velického plesa (8:17)
- Tomášovský výhľad, Slovenský raj (21:30)
- Epizóda 6: Súľovské skaly (10:00)
- Epizóda 7: Pri Velickom plese (8:13)
- Epizóda 10: Vo Velickom plese (48:07)
- Panoráma Tatier (30:00)
Román pro ženy (2014)
Román pro ženy je česká romantická komédia natočená podľa rovnomenného románu Michala Viewegha. Komédia je založená na originálnej situačnej komike, vtipných dialógoch a ľudskom osude. Hlavnou postavou je dvadsaťročná Laura, ktorú vo filme stvárnila slovenská herečka Zuzana Kanócz, ktorá pracuje v redakcii dámskeho týždenníka Vyrovananá žena. Žije s matkou Janou (stvárnila ju česká herečka Simona Stašová), ktorá je vdova. Obe ženy hľadajú toho pravého a stále sa im to nedarí.
Laura má za sebou tiež pár nepodarených vzťahov až sa nakoniec práve na dovolenke v Tatrách zamiluje do štyridsaťročného Olivera, ktorého si zahral Marek Vašut. Film sa natáčal v Prahe a vo Vysokých Tatrách. Medzi miesta natáčania patrí napríklad železničná stanica v Tatranskej Lomnici, lyžiarsky areál na Štrbskom plese, Solisko a Grandhotel Starý Smokovec. Práve v spomínanom Grandhoteli sa natáčalo mnoho scén, medzi ktoré patrí aj známa scéna na balkóne hotela za zvukov kostola.
Vianočná pohádka (2017)
Česko-slovenská vianočno-novoročná romantická komédia odohrávajúca sa prevažne vo Vysokých Tatrách. Príbeh sa začína tesne pred Vianocami a končí na Nový rok. Vo filme sa stretne skupina kamarátok, rodiny a cudzincov, z ktorých každý má svoj vlastný príbeh. Počas dovolenky budú čeliť trapasom, nečakaným zvratom, výzvam, či bývalým alebo budúcim láskam.
Film režíroval Jakub Kroner a hlavné úlohy si v ňom zahrali herečky Táňa Pauhofová, Antónia Lišková, Gabriela Marcinková, Zuzana Norisová, Emília Vášáryová, Jiří Bartoška, Tomáš Maštalír, Ján Koleník, Jakub Prachař a mnohí iní. Film sa odohráva vo Vysokých Tatrách. V pôvodnej slovenskej verzii filmu hovoria Táňa Pauhofová a Zuzana Norisová svojim materinským jazykom (po slovensky) a do českej verzie sa herečky samy predabovali do češtiny. Táňa Pauhofová (ako predstaviteľka Hana) v jednej scéne hovorí, že je Maša Haľamová a má chatu na Štrbskom plese.
Noční jazdci (1981)
Noční jazdci je československá dobrodružná dráma, ktorá je zasadená do prostredia Vysokých Tatier, Belianskych Tatier a Spišskej Magury. Išlo o filmovú koprodukciu Filmového štúdia Barrandov a Slovenskej filmovej tvorby Bratislava a bol nakrútený za spolupráce Správy Tatranského národného parku a Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Film rozpráva príbeh o pašovaní koní na slovensko-poľskom pohraničí krátko po prvej svetovej vojne.
Proti sebe stoja dve silné osobnosti - vodca pašerákov koní Orban a veliteľ pohraničnej stráže Halva. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Každý z nich háji vlastné záujmy a ich vzájomné stretnutie končí zbytočnou smrťou piatich ľudí. Michal Dočolomanský v úlohe pašeráka koní a Radoslav Brzobohatý ako pražský colník sa v Hollého Nočných jazdcoch stretli v takmer westernovej konfrontácii, zasadenej do neistých a často dramatických rokov novozaloženej Československej republiky.
Režisér filmu Martin Hollý pre Mladú frontu v roku 1981 povedal: „Mám rád chlapské herectvo, priame, čestné. Také, v ktorom sú chlapi skutočnými chlapmi. Volím si preto aj také témy. Načo je kopa slov. Vždy som za otvorené vzťahy medzi ľuďmi bez diplomatických ťahov a vykrúcačiek. Som za priame a jasné jednanie, aj keď sa ľudia pri ňom pohádajú alebo si dajú do zubov.
Film sa nakrúcal väčšinou v exteriéroch vo Vysokých Tatrách (Belianske Tatry, Spišská Magura, Osturňa, Malá Franková). Nakrúcalo sa v ťažkých horských a nepriazňou počasia sprevádzaných podmienkach od 8. júla 1980 (Velická dolina) do 7. októbra 1980.
„Viete, Tatry sú čarovné. Tak na pohľad. Ale vždy akoby boli začarované, keď tam človek ide filmovať. A v Tatrách sa dá filmovať len cez letné mesiace… A práve tieto letné mesiace sú nepriaznivé pre filmárov. Keď chytí taký daždivý búrkový rok filmový štáb, je to katastrofa.
Vo filme môžete vidieť aj tieto zábery:
- Kvetnicové pleso, Velická dolina (00:00:08)
- Tiesňava Bránka, Zadné Meďodoly (00:07:55)
- Pod Muráňom, Javorová dolina (00:09:42)
- Osturňa popisné číslo 275 (00:09:54)
- Osturňa popisné číslo 279 (00:10:17)
- Osturňa horiaca horáreň (00:11:51)
- Osturňa popisné číslo 180 (00:12:11)
Orlie pierko (1972)
Orlie pierko je československý dobrodružný film, ktorý voľne nadväzuje na film Medená veža z roku 1970. Film sa opäť natáčal vo Vysokých Tatrách, konkrétne v Starom Smokovci, Hornom Smokovci, Ždiari, Novej Lesnej, Novej Lesnej a v podtatranskom regióne, ako napríklad v Spišskej Sobote, časti Popradu a v Pieninách na Dunajci. Scénar ku filmu napísal opäť Ivan Bukovčan a zrežíroval ho Martin Hollý mladší.
Hlavní hrdinovia Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak), ktorých už poznáme z Medenej veže, sa vracajú späť do Vysokých Tatier do Stratenej doliny po dvoch rokoch z väzenia, ktoré dostali za pašovanie. Financ Perdek (Vlado Müller) im zobral chatu a tak sa dej točí okolo ich pomsty a snahy získať ju späť. Jednu z ďalších hlavných postáv, Prašivca, si zahral aj Július Vašek a dievčinu Tonku Surku, ktorá vo filme uháňa Valéra (Ivana Rajniaka) si zahrala mladučká Andrea Čunderlíková, ktorá vtedy mala iba 19 rokov.
Jednou zo zaujímavostí je, že zábery stretnutia hlavných hrdinov s Prašivcom odchádzajúcim z Tatier sa točili na stanici v Tatranskej Lomnici, samotný odchod vlaku bol natáčaný už na stanici Studený Potok.
Román pro muže (2010)
Román pro muže je česká komediálna dráma z roku 2010, ktorá je založená na rovnomennom románe Michala Viewegha, ktorý pre film napísal aj scenár. Film zrežíroval Tomáš Bařina. Film rozpráva príbeh o troch súrodencoch v strednom veku Cyrilovi (Miroslav Donutil), Brunovi (Miroslav Vladyka) a Anete (Vanda Hybnerová), ktorých rodičia zomreli pri autonehode, keď boli Bruno a Aneta ešte malí a Cyril sa o nich vtedy postaral.
Majú veľmi silné puto, no všetci traja sú úplne odlišní. Odchádzajú na výlet do Vysokých Tatier, ktorý platí Cyril. Vzhľadom na to, že Bruno trpí nevyliečiteľnou chorobou, sú ubytovaní v najlepšom hoteli spolu s prostitútkou Tali (Táňa Pauhofová), ktorá má Brunovi splniť všetky jeho posledné priania. Cyril je veľmi arogantný a dominantný a ostatní súrodenci majú problém mu odporovať.
Interiérové scény z Tatier sa točili priamo na Štrbskom plese, v Grand hoteli Kempinski. Okrem toho môžete vidieť zábery zo Štrbského plesa, panorámy Tatier, Skalnaté pleso, Lomnický štít. Natáčalo sa taktiež aj v Jasnej v Nízkych Tatrách. Premiéra filmu sa uskutočnila pod holým nebom pri skokanských mostíkoch na Štrbskom plese 11. septembra večer. Premiéry sa zúčastnilo okolo tisíc divákov a aj samotní herci a nevadilo im ani chladné počasie, ktoré sa v ten večer pohybovalo okolo 5°C.
Zaujímavosťou je, že v knihe sa výlet odohráva v Dolomitoch, no vo filme vo Vysokých Tatrách, pretože sú jednoducho lacnejšie. Vanda Hybnerová je nefajčiarka, avšak kvôli filmu musela počas natáčacieho dňa vyfajčiť približne krabičku cigariet. Vo filme tiež odoznelo omnoho menej vulgarizmov ako v knihe. Miroslav Donutil pri natáčani filmu Román pro ženy naliehal na spisovateľa Michala Viewegha, aby napísal pokračovanie tohto úspešného románu, kde by sa jeho postava posunula do stredobodu deja.
Zamrznutý kotol: Geografická a turistická charakteristika
Zamrznutý kotol aj Zamrznutý kotol pod Poľským hrebeňom, nesprávne Zmrznutý kotol (pod Poľským hrebeňom) (poľ. Kocioł pod Polskim Grzebieniem, nem. Kessel des Gefrorenen Sees, maď. Fagyott-tó-katlan) je najvyšším stupňom Svišťovej doliny pod Poľským hrebeňom vo Vysokých Tatrách. Uzáver tvorí úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Divej veže po Velický štít a vyšná časť severovýchodného vedľajšieho hrebeňa Velického štítu.
Na dne kotla je Zamrznuté pleso a o niečo ďalej na sever dve malé plieska Zamrznuté oká. Vody z kotla a Zamrznutého plesa najprv odtekajú pod zemou a potom bezmennými jarčekmi sa spájajú s odtokom z Kačacieho plieska a jarčekmi Litvorovej priehyby a Litvorového plesa vo Svišťovej doline.
Kotol je pravdepodobne najväčším v celých Tatrách, ktorý nemá povrchový odtok vody. Dlho do leta je pokrytý snehom a ľadom.
Po modrej turistickej značke z Lysej Poľany vedie popri pravom brehu Bielej vody lesná cesta (je aj pre starších turistov pohodlná) na Bielovodskú poľanu, kde v jej strede stojí lesovňa. V hornej časti doliny, pod Bielovodskou vežou je Poľana pod Vysokou.
