Pri vlhkosti vzduchu sa rozlišuje medzi relatívnou vlhkosťou a absolútnou vlhkosťou. Vlhkosť je množstvo vodnej pary obsiahnuté vo vzduchu v danom okamihu. Je jednou z najdôležitejších vlastností zemskej atmosféry, pretože ovplyvňuje povahu počasia. Rosa, hmla alebo zrážky, to všetko má na starosti humidita.
Vodná para je síce len malou, ale kľúčovou zložkou atmosférického vzduchu. Jej správanie riadia teplota, tlak a dostupné zdroje vlhkosti. Vo vzduchu ju ale neuvidíme ako kvapôčky vody, pretože sa vyskytuje vo forme odparenej pary, je tak priehľadná a pre naše oči takmer neviditeľná. Avšak humidita má okrem počasia taktiež vplyv na naše zdravie alebo na stavebné materiály.
Čo je relatívna vlhkosť (RV)
Relatívna vlhkosť (RV) je percentuálny pomer aktuálneho množstva vodnej pary vo vzduchu k maximálnemu množstvu, ktoré by vzduch mohol udržať pri rovnakej teplote a tlaku. Je to pomer obsahu vlhkosti vzduchu vzhľadom na množstvo vlhkosti pri danej teplote. Ide teda o pomer tlaku pár k tlaku nasýtených pár. Tento pomer sa spravidla udáva v percentách. Relatívna vlhkosť je bezrozmerná veličina, vyjadrená v percentách.
Kde:
- (P_v) = parciálny tlak vodnej pary (skutočné množstvo vo vzduchu)
- (P_g) = nasýtený tlak pary (maximálne možné pri tejto teplote)
Pri rôznych hodnotách teploty môže vzduch absorbovať rôzne množstvá vlhkosti. V zásade platí, že čím vyššia teplota, tým viac vlhkosti dokáže absorbovať. Nasýtený tlak pary prudko rastie s teplotou. To znamená, že teplý vzduch môže „udržať“ viac vodnej pary než studený, kým sa nasýti. Clausius-Clapeyronova rovnica popisuje tento exponenciálny vzťah.
Kľúčové body relatívnej vlhkosti:
- Pri RV = 100 % je vzduch nasýtený-každé ďalšie ochladenie alebo prídavok pary spôsobuje kondenzáciu (hmla, oblak, rosa).
- RV nie je priamym meradlom množstva vodnej pary-hovorí len o tom, ako blízko je vzduch k nasýteniu.
- Ak dôjde k zvýšeniu teploty, relatívna vlhkosť klesá, a naopak.
Absolútna vlhkosť
Na rozdiel od relatívnej vlhkosti, absolútna vlhkosť popisuje presné množstvo vlhkosti obsiahnuté vo vzduchu v gramoch vody na kilogram vzduchu. Predstavuje celkový obsah vodnej pary v atmosfére. Je tak najdôležitejším ukazovateľom, pretože nám poskytuje predstavu o stave a vlastnostiach vzdušných hmôt. Absolútna vlhkosť tak zobrazuje skutočné množstvo vodnej pary, ktorým je schopné nasýtiť vzduch. Odvodzuje sa od mernej vlhkosti a hustoty vzduchu a je potrebné túto hodnotu odlíšiť najmä od relatívnej vlhkosti.
Špecifická vlhkosť
Špecifická vlhkosť je pomer hmotnosti vodnej pary k celkovej hmotnosti vlhkého vzduchu. Merná vlhkosť sa tak vzťahuje na množstvo vzduchu nasýteného vodnou parou oproti suchému vzduchu v stanovenom objeme. Od relatívnej vlhkosti sa líši špecifická vlhkosť najmä tým, že zostáva spravidla konštantná, teda je nemenná bez ohľadu na tlak či teplotu.
Rosný bod
Pri každej teplote existuje určitý bod, v ktorom vzduch nie je schopný absorbovať viac vlhkosti. Tento bod sa nazýva saturácia alebo rosný bod. Odtiaľ sa začína vytvárať kondenzácia. Rosný bod je teplota vzduchu, pri ktorej je najviac nasýtený - napitý vodnou parou. To je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami - teda vzduch dosiahne relatívnu vlhkosť 100 %. V takom prípade dochádza ku kondenzácii prebytočnej vlhkosti a vzniká hmla, mraky alebo sa zráža voda na oknách.
Čím viac je vodnej pary vo vzduchu, tým vyššia je teplota rosného bodu - aby nedošlo ku kondenzácii, musí mať vzduch vyššiu teplotu. Akonáhle rosný bod dosiahne teplotu povrchu nejakého predmetu v miestnosti, začne na ňom kondenzovať voda. Ak sa vzduch ochladzuje naďalej, tak vodná para nahromadená vo vzduchu začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach. Vlhnú a potom plesnejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod.
Príklady a dôsledky rosného bodu:
- Pri teplote vzduchu 20 °C a relatívnej vlhkosti 65 % má rosný bod hodnotu 13,2 °C. Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na miestach stropu a stien, ktoré sú chladnejšie ako 13,2 °C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím.
- Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40 %, tak rosný bod má hodnotu len 6 °C, ale pri 70 %-tnej vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14 °C.
- Príkladom môže byť sprchovanie, kedy stúpa teplota aj vzdušná vlhkosť v kúpeľni, a tým sa zvyšuje hodnota rosného bodu.
Vplyv vlhkosti na prostredie a zdravie
Vykurovanie vo všeobecnosti znamená pokles relatívnej vlhkosti, ale hodnota absolútnej vlhkosti zostáva rovnaká. Keďže sa suchý vzduch snaží zadržať viac vlhkosti, čerpá ju aj zo svojho okolia, vrátane ľudí v ňom. Nadmerná alebo naopak príliš nízka vlhkosť môže spôsobovať celý rad problémov - od plesní na stenách, zvýšeného výskytu roztočov, skrútených dvierok od skrinky v kúpeľni, až po vznik alergií alebo problémov s dýchaním. Je preto vhodné udržiavať optimálnu vlhkosť vzduchu vo vašom interiéri.
Nízka vlhkosť (pod 30-35 % RV)
- Zdravotné problémy: To spôsobuje, že vás svrbí pokožka, pália vás oči, bolí vás hlava a cítite sa unavení. Dýchacie sliznice vysychajú, čo znamená, že prach, nečistoty a choroboplodné zárodky sa už nedajú dostatočne rýchlo odstrániť z dýchacích ciest. V dôsledku ich dlhšieho pobytu v dýchacích cestách sa zvyšuje riziko ochorení dýchacích ciest. Medzi typické následky tohto procesu patrí kašeľ, bronchitída, nádcha a infekcie dutín.
- Tvorba prachu: Ak je relatívna vlhkosť vzduchu pod 35 %, tvorbu prachu podporuje vysychanie odevov, kobercov, nábytku a pod. Tlejúci prach na radiátoroch vytvára čpavok a iné plyny, ktoré ďalej dráždia dýchací systém. Všetky druhy plastov sa navyše na suchom vzduchu elektricky nabijú a zbierajú tak ďalšie prachové častice.
Vysoká vlhkosť (nad 70 % RV)
- Plesne a zápach: Ak je vlhkosť príliš vysoká, nad 70 %, môže na chladnejších miestach kondenzovať vlhkosť. Potom je pravdepodobné, že zariadenie miestnosti, ktoré obsahuje organické látky, môže vydávať zápach v dôsledku tvorby húb alebo plesní.
- Poškodenie materiálov: Okrem toho môže dôjsť k poškodeniu konštrukcie alebo materiálov. Všetky hygroskopické materiály sa snažia o rovnováhu. Preto sa hygroskopická látka po určitej dobe vlhkosti v okolitom vzduchu dosiahne rovnovážny stav, v ktorom daná látka buď absorbuje alebo uvoľňuje vodu. Veľká časť materiálov v našom prostredí obsahuje vo väčšom alebo menšom množstve vodu.
Optimálna vlhkosť a riešenia
Optimálna hodnota relatívnej vlhkosti, ktorá utvára príjemnú klímu a pocit pohody v domácnosti, sa tak pohybuje medzi 40 až 60 %. Vyššia alebo nižšia vlhkosť môže mať zásadný vplyv na kvalitu obytného prostredia. Udržať tak optimálnu hladinu vodnej pary vo vzduchu je pomerne komplikované.
Vetranie a meranie
- Pravidelné vetranie: Znížiť vlhkosť a/alebo zvýšiť teplotu. Pravidelné vetranie - tri až štyrikrát denne ráno, napoludnie, popoludní a pred spaním. Samozrejme, ak nie ste doma, nemusíte bežať z roboty domov napoludnie vyvetrať. V lete môžete vetrať podľa ľubovôle.
- Vlhkomer: Kúpte si teplomer s vlhkomerom, ktorý vám ukáže vlastnosti vzduchu. Niektoré sú so zobrazením pohody, dá sa kúpiť aj taký čo pípaním upozorní, že vzduch je vlhši ako by mal byť. Ak vlhkomer ukáže vyššiu vlhkosť vyvetrajte. Vlhkosť by mala byť medzi 45 až 55 percent.
- Úspora nákladov: Ak máte zateplený byt tak až 30 % nákladov na teplo.
Ďalšie riešenia
V tomto náročnom boji nám môžu pomôcť najmä odvlhčovače vzduchu. Týmto problémom však môžete predísť s odvlhčovačom vzduchu. Hladinu relatívnej vlhkosti vo vašom byte môžete sledovať aj za pomoci vlhkomeru. Ten vás včas upozorní na zmeny vzdušnej vlhkosti.