Pavel Hirax Baričák a jeho Šlabikár šťastia

Úvod do filozofie Šlabikára šťastia

Vďaka ľudským telám sme slabí. Našťastie však máme duše, vďaka ktorým sme silní. Ak budete svoje dieťa považovať za nešikovné a za babráka, ponesie si toto pomazanie celým životom.

Nie náhodou nazval Pavel Hirax Baričák svoju prvú motivačnú knihu Šlabikár šťastia: Návrat k sebe. Jednoduchou formou vhodnou pre prváčikov v nej vysvetľuje princípy sebaprijatia, odpustenia, pozitívneho myslenia, „pustenia“ rodičov, pochopenia choroby, vzťahov, rozchodov, rozpustenia bolesti, vyriešenia „problému“, zanechania boja, počúvania srdca, vnímania symbolov života a oslobodenia sa od bôľov iných. Autor vás nenútenou a pozitívnou cestou navedie k znovuobjaveniu vlastného dieťaťa v sebe, opäť z vás pokúsi stvoriť prirodzených bláznov a pošepne vám návod, ako sa stať bytosťou, ktorá zoberie vlastný život do svojich rúk, prevezme zodpovednosť za svoje činy a opustí súčasný Matrix. Baričák totiž neverí na zmenu cez politikov.

Hlbšie ponorenie do seba a osobnostný rast

Hirax zdôrazňuje, že nič sa nedeje náhodou, ale napriek tomu máme právo rozhodnutia. Všetko je, ako je, alebo miesto nášho určenia. Preto je kľúčové prijať svoje okolnosti a začať zmenu zvnútra. Jeho filozofia nabáda k celostnému pohľadu na život:

• Odpustime sebe, odpustite iným, odpustime všetkým.
• Prijatie a prijímanie v praxi.
• Prežívanie a prekonanie vnútorných blokov.
• Zabite v sebe sudcu i kata.
• Zbavme sa vlastných rodičov v sebe, no neprestaňme si vážiť rodičov.
• Zanechajme boj a sústreďme sa na duchovný, nie len materiálna rast.
• Nešprtajme sa v minulosti, je to mŕtva mačka.
• Vlastné šťastie ide cez prítomnosť.
• Osloboďme sa od ľútosti, sústrasti a bolesti iných, nie je to láska.
• Neraďte, keď vás o to nežiadajú.
• Prijmite svoje telo, lebo telo je obraz duše, duša je obraz tela.
• Mením seba, mením svet - to je kľúč k zrkadleniu a učiteľom.
• Keď túžite po zmieri, ale druhá strana odmieta komunikovať, je dôležité zamerať sa na seba.
• Chcete zmeniť vzťah? Zmeňte najprv seba.
• Počúvajte vlastné srdce, odpovie vám na všetko.
• Pozor na vyhlásenia, lebo vesmír vás okamžite vyskúša.
• Pozitívne myslenie má byť ako múry vášho domu.
• Kurz zázraku - o tom, čo sa nám môže splniť a čo nie.
• Nepretvarujte sa.
• Ľudia zhltli knihu Tajomstvo, ale aj tak sa im nedarí - je potrebné zjednodušovať.
• Je to naopak - kto sa hýbe, dostáva aj energiu.
• Slováci sú negatívni, preto sa im nedarí - je potrebné meniť vnútorné nastavenia.
• Málo ďakujeme, málo prosíme.
• Nechválili nás, tak nevieme chváliť ani prijať pochvalu.
• Odložme negatívne dirigentské paličky, naučme sa neposudzovať, neobviňovať, nezosmiešňovať.
• Neprestaňme byť malými deťmi ani bláznami.
• Nesľubujte.
• Keď je rozchod ťažký.
• O skutočnej láske medzi mužom a ženou.
• Menšia rekapitulácia alebo prijatie ohovárania.
• Prijatie choroby.
• Trpíte vážnou chorobou? Zomierate? Klopte, bude vám otvorené...

Odvaha konať a učiť sa z chýb

Niekto by povedal, že je lepšie nič nerobiť, tak sa aspoň ne­pomýlime. Lenže potom ani nebudeme rásť. Je lepšie chybiť a ušpiniť sa, ako spať. Nájdite odvahu stretnúť sa s túžbou srdca, konajte, aj keď sa tým vystavujete riziku. Napríklad aj takémuto, že sa na vás budú pozerať ako na hlupáka. Dotknite sa stredu svojho smútku. Vložte prst do rany zrady a okúste jej chuť. Neprestávajte žiť pre strach z ďalších možných bo­lestí, nesťahujte sa z pódia bytia. Kto nikdy nehrešil a nezažil pád, nenaučí sa tu toho veľa. Naučte sa žiť s bolesťou, prijmite ju a ona zmizne. Znova začnete divoko tancovať a extáza bytia vás naplní až po koniec prstov.

Ak stojíte tesne pred rozhodnutím a ste stále neistí, urobte ešte jeden malý krôčik, zmenia sa súradnice a nový uhol pohľadu vám po­skytne čerstvé informácie, ktoré možno všetko posunú. Robte rozhod­nutia. Aj keby mali byť zlé. Bude to lepšie ako slabošské vyčkávanie v strachu. V otvorenom kvete „zlého“ konca je každému ponúknuté ponaučenie. Áno, najdôležitejšie je poučiť sa zo všetkého. Nie je dô­ležité, koľko prešľapov človek urobí, ani to, že ho urážajú a kritizujú. Dôležité je naučiť sa pozorovať svoje slabosti a bojovať s nimi. Nebuď­te rozumní, opatrní, strnulí, vystrašení, že sa dopustíte omylu - tak nikam nepokročíte. Nebuďte paralyzovaní strachom, naopak, nájdite odvahu konať, trúfnite si urobiť chyby, naučte sa hovoriť, čo cítite.

Zákon príčiny a následku

Pavel Hirax Baričák píše o zákone kozmickej Inteligencie. Nemôžete zasadiť čereš­ne a zbierať hrušky. To jednoducho nejde, je to zákon príčiny a ná­sledku. Ak teda konáte so zlobou, s nenávisťou a krutosťou, raz zlobu, nenávisť a krutosť pocítite aj na sebe.

Bolesť ako cesta k prebudeniu

Naše prebúdzanie nastáva z „bolestí“, ďakujme za ne. Áno, prvot­né stretnutie s pravdou sa deje väčšinou cez bôle. Cez muky hľadania rodí sa dojča múdrosti. Vždy sa nám teda deje iba to dobré. Nezabud­nite. Udalosti, ktoré mňa kedysi poslali na dno a vyzerali v tej chvíli ako najväčšia životná katastrofa, mi po rokoch dokázali vyvolať úsmev na tvári: „Áno, to sa mi predsa muselo stať a bolo to to najlepšie, čo mi mohlo prísť do cesty, ibaže vtedy som to nevidel." Toto zistenie som samozrejme vyslovil až po pochopení súvislostí. Za každú jednu „bolesť“ som neskôr poďakoval, lebo vďaka nim sa mi otvorili dvere.

Životné úlohy a rodové vzorce

Každý z nás musí nadobudnúť vlastné skúsenosti, objaviť svoju pravdu, lebo pred narodením dostal svoje špeciálne úlohy podľa toho, v ktorom ročníku vo svojom poslednom živote skončil. Na základe zá­verečných súradníc bytia na Zemi si znova vyberá rodičov, rodinný kmeň s nevyriešenými vecami, dedičnými chorobami a inými rodo­vými defektmi, ale i národ, ktorý má taktiež na Zemi svoje poslanie. Nič sa teda nedeje náhodne, všetko so všetkým súvisí. Plávame v ne­skutočne dobre vymyslenom mechanizme vzťahov, interakcií, každé naše rozhodnutie prináša následok. Ale keďže sa všetko „zrýchľuje“, nemusíme na ozvenu čakať ďalšie inkarnácie či dlhé desaťročia.

Poznanie proti manipulácii

Mnohé duše boli vychované podľa pevných pravidiel nejakého náboženstva. Musia konať podľa pokynov pána, inými slovami nesmú hľadať. Stali sa otrokmi svojich bohov, ich pán nechce, aby niečo našli. Najvyšší hodnostári pyšne vyhlásili, že všetko už je objavené, systém je dokonale vymyslený, ovečky sa nemusia báť a v nijakom prípade nesmú pochybovať. Otrok predsa nemá čo myslieť. Deje sa tak kvôli kontrole nad stádom, ktoré čím je väčšie, tým viac prinesie vlny, mlieka, kože... Viac otrokov, viac bohatstva.

Strach je prirodzený obranný reflex, ale dá sa prekonať poznaním. Zaujímajte sa, čítajte, študujte, premeňte nevedomosť na poznanie. Nevedomý človek sa stáva manipulovateľným, pokojne ho môžeme nazývať otrokom. Nijaké náboženstvo by nemalo poznanie „zamraziť“ a vyhlásiť ho za ukončenú vec, lebo všetko je v neustálom vývoji. Po­tom prežívajú dogmy, podľa ktorých po „nesprávnom“ živote prichádza večný trest a nijaká šanca na opakovanie neexistuje. Pričom, samo­zrejme, o všetkom rozhoduje výlučne tým-ktorým náboženstvom sta­novený „jediný“ boh. Tak sa zastaví vývoj spoločnosti na stáročia až tisícročia. A z modlitby sa stáva odrapotaný mlynček. Hirax radí ľuďom opak: ak budete cítiť vnútorný hlad po duchovnom napredovaní, uveďte sa do pokušenia, lebo ak nepríde omyl, nepríde ani žiadna skúsenosť pochádzajúca z prešľapu. Preto pozorujte svoje vnútorné pochody, analyzujte svoj doterajší život. Od každodenných „bezvýznamných“ udalostí až po celoživotné, ba až celorodové opakovania určitých vecí. Nezabúdajte, že nič na svete sa nedeje len tak, za všetkým niečo je, nejaký skrytý algoritmus.

Šlabikár šťastia VI: Sebaúcta a prelomenie starých vzorcov

Šiesty diel z úspešnej série Šlabikárov šťastia je venovaný technikám a praktickým metódam pre osobnostný rast. "Každý z nás niečo prežil. Nejde však o to, čo sa komu stalo, ale ako sme na to zareagovali." Kniha je plná rôznych rád, ale hlavne praktických techník ako prepísať staré vzorce v podvedomí, ktoré v spolupráci so zmenami konanými v bežnom živote nakoniec porazia hocijaký zlozvyk, nevhodný postoj alebo deštrukčné konanie. Nový kód sa nahráva, kým staré presvedčenie slabne, čím sa človeku darí uskutočniť vedomú sebapremenu.

Niet inej cesty, ak chcete riešiť nejaký konkrétne pomenovaný zhubný program, najprv budete musieť dať na poriadok vzťah k sebe samému - sebaúctu, určenie vlastnej hodnoty, sebalásku. Toto je základný bod opory, totálny prístav istoty a bezpečia vášho ducha. Bojovať s neduhmi na úrovni tela (napríklad obhrýzanie si nechtov, chudnutie, zlé návyky držania chrbtice a pod.) alebo na úrovni psychiky (odkladáte riešenie problémov, nič neviete vyhodiť, ste večne nepokojný, vyhýbate sa konfrontácii, druhých komandujete, všetko chcete mať pod kontrolou a iné) bude pre vás neskonale ťažké, kým sa neprijmete na všetkých úrovniach. Sebaláska je základňa. Je to domov pre vašu psychiku. Ak nemáte domov, nemáte adresu, nemáte korene, diametrálne ťažšie sa vám drží koruna života. Rozpadáte sa, lebo nie ste ukotvení.

Človek je v pomykove, v chaose, jeden úder osudu vykrýva ďalším nevhodným programom. Vrství jedno skazonosné presvedčenie cez druhé. Všetko chce nejako spacifikovať, utíšiť, dostať pod kontrolu nástrojmi pôsobiacimi zvonka. Je to sebaničenie so zárukou. Dôkladne poskladaná mozaika navzájom pôsobiacich mechanizmov so spoločným cieľom: zánik. A to priskorý. Mohli ste žiť dlhšie. Pod synergicky silnejším náporom, než aký ste si do tohto života naplánovali, sa vám to akosi vymklo z rúk. Už v prvých rokoch svojho života ste uverili, že ste zlý človek. Odvrhli ste najlepšieho spoločníka vášho života, parťáka, ktorý by vás nikdy nezradil, doslova kamaráta na život aj na smrť. Odvrhli ste vlastnú dušu. Všetko už potom išlo samospádom a váš život sa zmenil na boj. Svojím kopaním okolo seba vytvárate dokonalý neporiadok, aj keď sa to snažíte maskovať spoločensky prijateľným dekoltom. A vaša duša pritom piští z temnej väznice o pomoc, pochopenie, prijatie, objatie, lásku.

Výchova detí a medzigeneračné vzťahy

Dospelí deťom, deti svetu. Kto učí, učí sa. Hirax vyzýva, aby sme ďakovali za deti, lebo nie sú samozrejmosťou, ale darom. Prišli nás liečiť a ukazovať nám, kde máme zápal.

Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie.

Psychologický prieskum ukázal, že iba desať percent ľudí sa v detstve môže rozvíjať slobodne a bez utláčania. Na jednu pochvalu pripadá až desať pokarhaní alebo dokonca trestov. Následkom týchto raných frustrácií, duševných poranení a sklamaní sme menej istí, bojazlivejší, plní strachov. Je to záležitosť zle určenej vlastnej ceny. Takýmto ľuďom chýba sebavedomie, vnútorná vyrovnanosť, predpoklad umenia byť šťastný. Dieťaťu nemôžete dať niečo, čo vo vás nie je.

Kľúčové aspekty výchovy a medzigeneračných vplyvov:

• Neustále kritizovanie je priznaním sa, ako veľmi ste so sebou nespokojní, rovnako ako krik je prejav vašej vnútornej bolesti a bezmocnosti.
• Detská duša je ako savana. Stačí jedna veta a zapálite ju.
• Nerobte za dieťa nič, čo dokáže spraviť samo. Oslabíte ho.
• Každé dieťa má mocné Ja a čím viac sa ho budeme pokúšať zlomiť, tým dlhšie sa bude neskôr v dospelosti hľadať.
• Ľudia druhým často vyčítajú to, čo sami v sebe nemajú spracované.
• Ako si matka cení samú seba, s toľkou dávkou láskavosti bude pristupovať aj k svojej dcére. Neraz sa teda emocionálna uzavretosť matky prenesie na dcéru a vírus neprijatia sa ako ženy sa bude šíriť ďalej.
• Kričiaci a rozkazovačný otec sa často prekopíruje do syna, ktorý sa mu časom začne vzpierať. Po rokoch bude proti sebe stáť negativita proti negativite a chybný model bude túžiť po zharmonizovaní. Tak sa čistí svet. Cez nás. Človek čistí človeka, je to homeopatia účinkujúca cez vzťahy.
• Ak ste zvyknutí neustále viniť iných, budú to robiť aj vaše deti. Keď viete odpúšťať, budú vedieť odpúšťať aj duše, ktoré vychováte.
• Deti nemôžete nútiť, aby prevzali vaše hodnoty. Ony si od vás zoberú iba to, čo sa im bude hodiť v ich životnom poslaní.
• Nedá sa utlačovať iných bez toho, aby sme neutlačovali aj samých seba.
• Ak si nebudú rodičia pred deťmi ďakovať a žiť vo vzájomnej úcte, aj deti budú vo svojich neskorších partnerských vzťahoch neláskavé.
• Kto nemá úctu k rodičom, bude neúctivý aj k svojmu partnerovi.
• Deti dôverujú rodičom. Veria, že to, čo robia, je správne a to najlepšie. V tom, ako rozprávajú, správajú sa, prejavujú, jedným slovom povedané „žijú“, vidia hlavný model bytia aj pre seba.
• Predošlé generácie do nás vštepili nákazlivý sklon myslieť si, že nemáme žiadnu hodnotu a že sme slabí. Preto vo väčšine z nás drieme trojročné dieťa, ktoré sa bojí a chce iba trochu lásky.
• Nevytvárajte hranice pre deti, ale s deťmi. Ak nebudete počúvať, čo vám dieťa vraví, a pýtať sa na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: „Nezáleží im na mne. Vôbec ich nezaujíma, čo si o tejto veci myslím, čo prežívam, ako sa cítim. Som nič, nie som tu potrebné.“
• Tým, čo sa deje vo vás, rezonujú aj vaše deti. Takže ak sa bojí matka, rodí sa neistota i v deťoch. Do osemnástich rokov sú energetickými zrkadlami rodičov, veľa detských chorôb odráža pnutie v mame či otcovi.
• Dieťa má problém s trávením? Niektorý rodič nevie niečo „prežuť“.
• Dieťa má ekzém? Jeho otec možno nevie hovoriť o veciach otvorene a všetko, čo v sebe dusí, sa dostáva von cez pokožku detí.
• Dieťa neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možnože jeho mamu niečo dusí, a tak sa to čistí cez dieťa, lebo kašeľ je spôsob, ako sa telo dokáže zbavovať škodlivého.
• Vysvetľujte deťom chod vecí, ale nemajte pri tom hnev či nadradenosť v hlase. Každé dieťa niekde v kútiku srdca tuší, že máte pravdu a chcete mu dobre. Kým vyrastú, veľakrát dôjde na slová, čo im budú proti srsti. No ak sa s nimi budete rozprávať s úctou, láskavo a pristupovať k nim ako k seberovným ľudským bytostiam, ktoré sú bunkou toho istého Boha, zapamätajú si vás ako prirodzenú autoritu, nasledovaniahodného človeka, a nie ako prehnane prísneho rodiča, ktorí iba rozkazoval, alebo zakazoval.
• Vaše deti vás nemusia nasledovať a ako skončia vaši rodičia, je ich rozhodnutie.

Audiokniha Šlabikár šťastia II: Sebapozorovanie a zbavenie sa zlozvykov

Audiokniha obsahuje neskrátenú verziu druhého dielu Šlabikára šťastia. Autor Pavel Hirax Baričák. Druhý diel Hiraxovho Šlabikára šťastia sa zameriava na sebapozorovanie ako spôsob spoznania a čistenia sa, vnímanie súvislostí pri veciach, ktoré sa nám neustále opakujú, začatie vnútorného dialógu, zbavenie sa zlozvykov a programov, ktoré nám škodia. Autor sa snaží odpovedať, prečo sa človeku neplní to, po čom túži, ako urýchliť zámer (obetou a pokorou), prízvukuje dôležitosť vďačnosti, sebaodpustenia, zastavenia prehnaného ospravedlňovania a sebaobviňovania. Kniha opisuje model a vznik "obete", tichého energetického upíra, dôvody nízkeho sebavedomia a narodenie strachov v človeku, model agresívneho energetického upíra, zrod opičej lásky. Dĺžka audioknihy je 15 hodín a 13 minút.

Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Existuje aj anglická verzia knihy pod názvom Primer of Happiness III, ktorá rovnako pomáha dušiam pochopiť ich obavy, konanie a prekážky k úspechu.

Iné diela a filozofické úvahy Pavla Hiraxa Baričáka

Okrem série Šlabikár šťastia je Pavel Hirax Baričák autorom viacerých ďalších diel, ktoré sa venujú osobnému rozvoju, cestovaniu a beletrii. Medzi ne patria:

• Hladohlas (2020): Román plný čarovnej životnej psychodélie, špiny aj lásky, zmes prekrásneho i škaredého. Dnes už alternatívny kult slovenskej prózy a bestseller z debutového pera Hiraxa.
• Hladohlas (2020): Kniha, ktorá krátkou formou cez skutočné príbehy vyjadruje autorov pohľad na riešenie partnerských vzťahov, rady pre rodičov, ako vytvoriť harmonický prístup k dieťaťu či k vlastným rodičom.
• Hladohlas (2019): Cestopis, tentoraz z Ruska.
• Hladohlas (2018): "Strachy sa vracajú ako nevyliečená minulosť alebo prichádzajú ako výzva budúcnosti. Plne dôverujte svojmu srdcu a rozumu. Všetko je vo vás, všetky odpovede."
• Hladohlas (2017): Téma strachov a dôvery vo vlastné srdce a rozum je prítomná aj v tomto diele.
• Vždy pripravený! (2016)
• More srdca: Dielo, ktoré nie je "životopisom" dospievania jedného energiou kypiaceho chalana po osemnásty rok jeho života, ale úctivou mohylou dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky, no hrdinsky a s hrdosťou porúča.

Vo svojej tvorbe často zdôrazňuje, že nič nemôžeme urobiť zle, prinajhoršom nám to bude trvať dlhšie. Vždy sa zameriava na hľadanie odpovedí vo vnútri človeka a podnecuje k sebareflexii a osobnej zodpovednosti.

tags: #rozplyn #sa #cez #vlhkost #slz #stastia