Ročné zúčtovanie poskytuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov prehľad o skutočných nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti za uplynulý kalendárny rok a porovnáva ich so zálohovými platbami. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov je povinné doručiť toto vyúčtovanie najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Vyúčtovanie zároveň predstavuje prehľad vašich reálnych nákladov na energie a na jeho základe môžete upravovať vaše ďalšie zálohové platby.
Ak sú však náklady vyššie, vzniká nedoplatok, ktorý je potrebné uhradiť do termínu splatnosti uvedenom vo vyúčtovaní. Nedoplatok pritom nie je nutne výsledkom plytvania energiami v domácnosti. Môže vzniknúť aj z viacerých iných dôvodov:
- Nesprávne nastavené zálohové platby: Ak boli vaše mesačné zálohy príliš nízke v porovnaní so skutočnou spotrebou, výsledkom bude nedoplatok.
- Zmeny v cenách energií: Počas roka môžu dodávatelia upraviť ceny tepla, čo ovplyvní celkové náklady na vykurovanie.
- Nesprávne nahlásený počet osôb v byte: Niektoré náklady sa rozpočítavajú podľa počtu osôb v domácnosti.
- Zmeny v pravidlách rozpočítavania nákladov: Nové vyhlášky môžu meniť spôsob, akým sa náklady na teplo rozpočítavajú medzi jednotlivé byty.
Kľúčové položky vo vyúčtovaní
Pri ročnom vyúčtovaní nás najviac zaujíma, či môžeme očakávať preplatok, alebo, naopak, výška našich zálohových platieb nebola dostatočná, a teda si budeme musieť doplatiť. Riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku Anna Krajčiová hovorí, že si vo vyúčtovaní máme všímať najmä:
- Spotrebu teplej a studenej vody ku koncu minulého roka.
- Spotrebu tepla na vykurovanie podľa údajov na pomerových meračoch.
- Správne uvedenie počtu osôb v byte v minulom roku.
- Či vyúčtovacia faktúra obsahuje všetky zálohové platby.
Náklady na vykurovanie predstavujú celkové náklady na teplo dodané do vášho bytu. Delia sa na základnú (ZZ) a spotrebnú zložku (SZ).
Náklady na vodu a stočné sa týkajú spotreby pitnej vody a nákladov spojených so znečistením a odvedením odpadovej vody.
Zálohové platby sú sumou, ktorú ste počas roka uhradili na základe odhadovaných nákladov.
Legislatívne zmeny v rozpočítavaní nákladov
Od roku 2023 platí na Slovensku nová vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá priniesla zmeny v rozpočítavaní nákladov na teplo a teplú vodu. Hlavným cieľom je spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi vlastníkov bytov.
Vyhláška č. 503/2022 Z. z. a jej dopady
Podľa novej legislatívy najmenej 30 % z celkových nákladov na teplo musí byť v rámci bytového domu rozpočítaných podľa podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov. Táto časť nákladov sa označuje ako základná zložka.
Druhou zásadnou zmenou je zavedenie kontrolného mechanizmu. Podľa neho by rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na meter štvorcový celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na meter štvorcový nemal prekročiť 2,5-násobok.
V roku 2024 sa maximálny podiel špecifických nákladov medzi bytom s najvyšším a najnižším nákladom na vykurovanie mení z 2,5 na 2,85. To znamená, že byty, ktoré majú najteplejšie (resp. potrebujú viac tepla) zaplatia o niečo viac, a byty, ktoré šetria, resp. vôbec nekúria, zaplatia menej.
Vlastníci bytov si môžu zvoliť vlastný pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou. Základná zložka však musí byť minimálne 30 %, a zároveň pri rozpočítavaní musí byť dodržaná podmienka podielu špecifických nákladov - max. 2,85. Ak nie je dodržaná, základná zložka sa upravuje na celé percento.
Individuálne vykurovanie a nové pravidlá
Druhá zmena sa týka bytov, ktoré majú individuálne kúrenie. Tie doteraz platili základnú zložku v celom rozsahu. Výnimku mali len byty v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, kde sa základná zložka násobila koeficientom 0,2 - čiže veľkosť bytu pre výpočet základnej zložky sa rátala vo veľkosti 20 %. Novela vyhlášky zohľadňuje aj ostatné byty s individuálnym kúrením.
Základná zložka sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania, pričom podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru, alebo upravená podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru, sa vynásobí koeficientom:
- 0,2 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia.
- 0,5 pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú na prízemí alebo na najvyššom podlaží alebo nad priestormi, ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody ústredného vykurovania v objekte rozpočítavania.
- 1,0 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch.
Ak byt s individuálnym vykurovaním spĺňa podmienky koeficientu 0,5, tak sa veľkosť jeho bytu pre výpočet základnej zložky ráta vo výške 50 %. Ak nespĺňa žiadnu podmienku z vyhlášky, platí základnú zložku v plnej výške - ide napr. o byt, ktorý je v strede bytovky a prechádzajú cezeň rozvody tepla.
Podľa novely vyhlášky si môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov sami rozhodnúť o úprave týchto koeficientov.
Ako postupovať pri pochybnostiach alebo nesúhlase
Ak máte pochybnosti o správnosti vyúčtovania, máte právo požiadať správcu o vysvetlenie a predloženie podkladov. V prípade, že nesúhlasíte s výsledkom, môžete podať písomnú reklamáciu. Je dôležité konať okamžite a nič neodkladať, pretože na podanie reklamácie je často stanovená lehota.
Podať reklamáciu má zmysel v prípade, ak si vlastník bytu myslí, že správca nepostupoval v súlade s platnou legislatívou či s rozhodnutiami vlastníkov, ale aj vtedy, ak údaje vo vyúčtovaní nesedia.
Príklady nesprávnych údajov vo vyúčtovaní:
- Plocha bytu
- Počet osôb
- Nesprávne uvedený odpočet meračov
- Nesprávne započítaná výška zaplatených zálohových platieb
- Iný nesprávny údaj
Reklamáciu odporúča podať písomne, uviesť konkrétnu položku, s ktorou vlastník nesúhlasí, a tiež dôvod nesúhlasu.
Faktory ovplyvňujúce výšku nedoplatku
Existuje viacero faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že sa v ročnom vyúčtovaní za spotrebované energie objaví nedoplatok. Práve nedoplatky za teplo sú najčastejšie reklamovanou položkou, nakoľko dokážu významne navýšiť domáci rozpočet.
Medzi najčastejšie príčiny vysokého nedoplatku pri ročnom vyúčtovaní za byt patria:
- Nepostačujúce zálohové platby.
- Výpočet náhradnej spotreby (napr. pri neumožnení odpočtu, inštalácie meračov...).
- Zmeny v legislatíve alebo odsúhlasené vlastníkmi (napr. zmena pomeru ZZ a SZ, zmena koeficientov nepriaznivej polohy miestnosti a pod.).
- Chyby pri manuálnych odpočtoch, prípadne pri spracovaní vyúčtovania.
- Plytvanie teplom a vodou.
- Dĺžka vykurovacej sezóny, resp. vplyv počasia.
- Zvýšený koeficient spotreby vody, ktorého príčinou môže byť únik vody alebo neoprávnený odber.
Minulé legislatívy a ich vplyv
Metodiku rozdelenia nákladov v bytových domoch definovala vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2017. Táto vyhláška upravovala pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.
Rozpočítanie nákladov na vykurovanie podľa plochy
V zmysle zákona č. 100/2014, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, všetky bytové domy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu viac ako 500 m2 a sú zásobované centrálnym zdrojom tepla, museli byť od 1. januára 2017 povinne vybavené pomerovými rozdeľovačmi alebo meračmi tepla, ktoré umožňujú rozpočítať náklady na vykurovanie medzi konečných spotrebiteľov na základe ich skutočnej spotreby.
Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdelili medzi konečných spotrebiteľov na dve zložky - základnú (ZZ) a spotrebnú (SZ). Vyhláška definovala pomer 60 % ZZ a 40 % SZ. Vlastníci však mali možnosť dohodnúť sa aj na inom pomere.
Základná zložka predstavovala náklady za spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu či nebytového priestoru. Pokrývala tiež fixné náklady na pohotovostný výkon vykurovacej sústavy, prestupy tepla, tepelné straty a vykurovanie spoločných priestorov domu. Spotrebná zložka zahŕňala náklady na teplo, ktoré boli vypočítané na základe údajov odčítaných z meračov v bytoch.
Zmeny v rozpočítavaní teplej úžitkovej vody
Náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania sa rozdelili ako pri vykurovaní na základnú zložku (ZZ) a spotrebnú zložku (SZ). Základná zložka sa rozpočítala medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor, spotrebná zložka sa vypočítala na základe reálnej spotreby konečného spotrebiteľa, nameranej na bytovom vodomere.
Zásadnou zmenou v pravidlách rozpočítania pre rok 2017 bolo navýšenie základnej zložky z 10 % na 20 %, pričom 80 % nákladov sa rozpočítalo na základe skutočnej spotreby. Tento pomer bol fixne daný legislatívou a vlastníci ho nemohli meniť.
Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
Nestihnuté termíny a ich dôsledky
Vlastníci bytov sú povinní v určenom termíne sprístupniť svoje byty a umožniť odpis údajov z meračov. Ak konečný spotrebiteľ neumožnil odčítanie alebo odmietol inštaláciu meračov vo svojom byte, náhradná spotreba sa určí v zmysle legislatívy. Takýto výpočet môže byť pre užívateľa nevýhodný a významne navýšiť náklady na bývanie.
V prípade, ak užívateľ bytu vodomer na teplú úžitkovú vodu ovplyvnil alebo zavinil, že nespĺňa podmienky určeného meradla, prípadne ho demontoval, hrozí mu sankcia až do výšky 3-násobku priemernej hodnoty na byt alebo nebytový priestor v objekte rozpočítavania.
Užívateľom bytov, ktorí majú inštalované rádiové merače, sankcie za neumožnenie odpočítania údajov o spotrebe nehrozia. Odpočet sa vykonáva diaľkovo bez vstupu do bytových domov.
Riešenie preplatkov a nedoplatkov v nájomných vzťahoch
V prípade preplatkov za energie v podnájmoch platí, že ak si prenajímateľ ponechá preplatky bez dohody, ide o bezdôvodné obohatenie. Prenajímateľ nemá právny nárok na preplatok, nakoľko nájomca byt užíval a platil za dodávky médií.
Odporúča sa skontrolovať nájomnú zmluvu a spísať k nej dodatok, z ktorého bude jasné, čo tvorí nájomné, čo služby spojené s užívaním bytu a ktoré poplatky z vyúčtovania od správcu má hradiť prenajímateľ a ktoré nájomca.
Pri vyplácaní preplatkov v hotovosti sa používa povinné zaokrúhľovanie konečnej sumy na najbližších 5 centov. 1 a 2 centy sa pri hotovosti štandardne nevyplácajú.
tags: #rocne #zuctovanie #za #vykurovani