Energia uvoľnená pri spaľovaní oleja alebo plynu v kotly sa nemôže dodávať do vykurovacieho systému bez straty. Počas ročnej emisnej kontroly revízny technik v spalinách zisťuje, či kvalita spaľovania a straty v spalinách vznikajúce počas prevádzky horáka spĺňajú zákonné predpisy. Kontrolujú, či horák funguje správne a či je systém bezpečný.
Pri spaľovaní fosílnych palív vznikajú okrem oxidu uhličitého (CO₂) aj škodlivé plyny oxid uhoľnatý (CO) a oxid dusíka (NOx). Oxidy dusíka sú v tomto prípade obzvlášť dôležité.
Povrchové straty starého kotla budú spravidla podstatne vyššie ako straty spalinami, ktoré kontroluje revízny technik pri kontrole spalín.
Kondenzačné kotly: Pokročilá technológia spaľovania
Donedávna sa vyparovacie teplo nemohlo využiť, pretože na to neexistovali technické možnosti. Preto sa za základ všetkých výpočtov účinnosti zvolila čistá výhrevnosť (Hi). Kondenzačná technológia však využíva nielen teplo vznikajúce pri spaľovaní ako merateľnú teplotu horúcich plynov (čistá výhrevnosť), ale aj obsah vodnej pary (hrubá výhrevnosť).
Kondenzačné kotly používajú vysoko výkonné výmenníky tepla. Tieto ochladzujú spaliny pred ich únikom komínom do takej miery, že vodná para obsiahnutá v týchto plynoch zámerne kondenzuje. Vďaka tejto technológii dosahuje kondenzačný kotol štandardnú sezónnu účinnosť [podľa DIN] až 98 % (vzhľadom na Hs).
V klasických kotloch uniká para hore komínom bez využitia a odnáša veľa tepla. Spaliny sa nesmú ochladiť natoľko, aby para skondenzovala, pretože vzniknutý kondenzát je stredne silná kyselina. Moderné kondenzačné kotly majú vo vnútri odolné materiály z ušľachtilej ocele alebo zliatiny hliníka a kremíka.
Vykurovacia voda ich ochladzuje pod teplotu tzv. rosného bodu, ktorá je pri zemnom plyne približne 57 °C. Pod touto teplotou para kondenzuje na vodu a odovzdáva pritom do vykurovacej vody kondenzačné teplo. Kondenzačné teplo vodnej pary je rovnako veľké ako výparné teplo vody potrebné na jej vyparenie. Spálením 1 m³ zemného plynu sa vytvorí 1,6 kg vodnej pary (zodpovedá 1,6 l vody). Kondenzačný kotol v rodinnom dome vytvorí za rok aj viac než 1 000 l vody.
Kondenzačný kotol môže mať účinnosť aj nad 100 %, avšak nie je to „perpetuum mobile“. V klasických kotloch sa neuvažovalo s využitím tepla z vodnej pary, ale len s tzv. citeľným teplom, daným teplotou spalín. Toto teplo, ako výhrevnosť paliva, tvorilo základňu 100 %. Účinnosť kotla dosahovala okolo 94 %. Vodná para v spalinách zo zemného plynu obsahuje ďalších 11 % tepla. Toto teplo môžeme využiť kondenzovaním pary, ktorá odovzdá toto teplo vykurovacej vode.
Dodávatelia plynu síce merajú spotrebu plynu v m³, ale fakturujú spotrebu plynu podľa spaľovacieho tepla v kWh. Účinnosť kondenzačného kotla je úmerná množstvu vytvoreného kondenzátu na stene výmenníka tepla. Preto má kotol najvyššiu hospodárnosť pri zapojení do nízkoteplotných systémov vykurovania (podlahové alebo stenové) a ak sa na ohrev vody využíva moderný princíp s vrstvovým zásobníkom.
Kondenzačné kotly do rodinných domov sú konštruované najčastejšie ako závesné kotly, sú kompaktné a nenáročné na priestor. V rodinných domoch netreba kyslý kondenzát neutralizovať. Urobia to zásadité odpady z domu, ako sú napríklad mydlá, šampóny, pracie prášky. Ak by sa však mal kyslý kondenzát odvádzať nevhodnou kanalizáciou, ktorú kyselina poškodzuje (napríklad kameninovým kanálom), kanalizácia dlho nevydrží.
Vlastnosti kondenzačných kotlov:
- Výmenník tepla Inox-Radial: Všetky nástenné a kompaktné kondenzačné kotly Viessmann sú vybavené výmenníkom tepla Inox-Radial z ušľachtilej ocele. Výmenník tepla Inox-Radial ochladzuje spaliny pred ich odvedením do komína do takej miery, že vodná para obsiahnutá v týchto plynoch zámerne kondenzuje. Presne definované medzery medzi jednotlivými špirálami výmenníka zabezpečujú maximálne odovzdanie tepla jedným prechodom spalín. Dodatočne uvoľnené teplo sa odovzdáva do vykurovacieho systému.
- Regulátor spaľovania Lambda Pro Control: Automaticky rozpozná každý druh použitého plynu. Vďaka tomu nie je potrebné manuálne nastavenie a meranie počas uvádzania do prevádzky. Okrem toho regulátor Lambda Pro Control nepretržite riadi zmes plynu so vzduchom, aby zabezpečil konštantne čisté a účinné spaľovanie, a to aj v prípade, že sa kvalita plynu mení.
Kondenzačný kotol je jednou z možností ako zabezpečiť v dome teplo na vykurovanie, ohrev vody, ale napríklad aj na ohrev vody v bazéne, či vzduchu vo vzduchotechnickom zariadení. Patrí medzi ekonomicky, energeticky a environmentálne vhodnejšie riešenia oproti klasickým plynovým kotlom, ktorých predaj už skončil, keďže nespĺňali požiadavky na efektívnosť.
V novostavbách, ktoré majú v blízkosti prípojku plynu, môže byť kondenzačný kotol jednou z ekonomicky najvýhodnejších možností. No, keďže využíva neobnoviteľný zdroj energie, investíciu treba vždy dobre zvážiť, aj vzhľadom na sprísňujúce sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Oproti novšiemu klasickému plynovému kotlu spáli kondenzačný kotol približne o 15 % menej plynu. Pri výmene staršieho kotla prinesie kondenzačný kotol aj vyššie úspory.
Jeho cena je vyššia oproti klasickému kotlu na plyn preto, lebo na vnútorné diely treba použiť materiály odolné voči korózii pri styku s kyslým kondenzátom.
Pri výbere nového zariadenia je užitočné poznať špecifiká inštalácií v rôznych prípadoch a vedieť ako kondenzačný kotol funguje a kedy má úspornú prevádzku.
Ak nie je k dispozícii plynová prípojka, alternatívou je tepelné čerpadlo alebo kotol na biomasu.
Princíp fungovania kotla a jeho komponenty
Prívod vzduchu do kotla:
- Prevádzka závislá na vzduchu miestnosti: Kotol si berie spaľovací vzduch z miestnosti, v ktorej je nainštalovaný. Miestnosť preto musí mať samozrejme vhodné vetracie otvory. Často sa prívod spaľovacieho vzduchu zabezpečuje cez otvory alebo medzery (prieduchy) vo vonkajšej stene.
- Prevádzka nezávislá na vzduchu miestnosti: Potrebný spaľovací vzduch sa privádza zvonku cez ventilačné potrubie. Výhody prevádzky nezávislej na vzduchu miestnosti spočívajú v tom, že poskytuje ešte väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o umiestnenie nástenných plynových kotlov. Nezávislosť od vnútorného vzduchu tiež znižuje straty, pretože ohriaty vzduch v miestnosti sa nepoužíva na spaľovanie.
Prívod vzduchu do kotla môže byť z priestoru kotolne, ktorá musí mať prívod vonkajšieho vzduchu cez neuzatvárateľnú mriežku.
Ventilátor zabezpečuje prúdenie vzduchu kotlom a spalín spalinovým systémom.
Výmenník tepla:
Výmenník tepla v spaľovacej komore slúži na prenos tepla zo spalín do vykurovacej vody. Na povrchu vnútornej časti výmenníka sa tvorí kyslý kondenzát, preto musí byť odolný voči jeho pôsobeniu.
Odvod kondenzátu:
Odvod kondenzátu do kanalizácie cez sifón, oddeľujúci spaľovaciu komoru od okolia kotla.
Odvod spalín:
Odvod spalín cez spalinovod do exteriéru jednoduchým alebo koncentrickým potrubím.
Úlohou spalinových systémov je odvádzať spaliny vzniknuté spaľovaním plynu do vonkajšieho prostredia. Výhodné je nimi súčasne privádzať do kotla vzduch potrebný na spaľovanie.
Spalinovod kondenzačného kotla musí odolávať agresívnemu kondenzátu, ktorý sa tvorí ďalej aj mimo kotla, na chladnejších stenách spalinového potrubia. Z dôvodu bezpečnosti prevádzky aj obyvateľov domu sa majú používať len certifikované spalinovody.
Vzduch sa privádza do kotla koncentrickým potrubím. Vnútorná rúra odvádza spaliny, vonkajšia rúra privádza vzduch na spaľovanie. Výhodou je, že sa miestnosť neochladzuje vzduchom nasávaným zvonka.
Kondenzačný kotol musí mať vždy ventilátor.
Princíp fungovania podávača a kotla
V plynových kotloch spaľujeme uhľovodíkové palivá, hlavne zemný plyn, menej často skvapalnený plyn. Z molekuly metánu vznikne len jedna molekula CO₂, ale až dve molekuly vody, čo nezaťažuje životné prostredie. Metán je preto šetrnejší ako ostatné uhlíkové palivá, má najlepší pomer atómov uhlíka a vodíka (1:4).
Hybridný zdroj tepla:
Hybridný zdroj tepla je zdroj tepla napájaný z viacerých zdrojov energie. Medzi takéto systémy patria napríklad dvojrežimové systémy tepelných čerpadiel.
Kogeneračná jednotka:
Kogeneračná jednotka sa v podstate skladá z motora, synchrónneho generátora a výmenníka tepla. Spaľovací plynový motor poháňa generátor na výrobu energie.
Decentralizované zásobovanie teplom a energiou sa ukazuje ako čoraz dôležitejšie. Viessmann ponúka riešenia, ktoré môžu prispieť k vyrovnaniu nestability dodávok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Tam, kde je nedostatok stabilnej výroby energie, môžu mikrokogeneračné jednotky významne prispieť k pokrytiu dopytu. Keďže sa tak deje lokálne a energia sa vyrába na mieste, znižuje sa tým aj tlak na rozvodné siete.
Výroba vlastnej elektrickej energie pomocou kogeneračných jednotiek je v súčasnosti reálnou náhradou za odber energie zo siete. Na elektrické pripojenie sa používa sieť nízkeho napätia (úroveň 0,4 kV). Kogeneračné jednotky sa spravidla prevádzkujú paralelne so sieťou. Prebytočný výkon sa môže exportovať do siete dodávateľa elektrickej energie.
Solárne systémy a ich integrácia
Absorbéry:
Absorbéry sú neoddeliteľnou súčasťou každého solárneho kolektora. Absorbér absorbuje slnečné žiarenie takmer úplne a slnečná energia sa premieňa na teplo.
Solárne kolektory:
Solárny kolektor vytvára teplo vždy, keď na absorbér dopadá slnečné svetlo - aj v čase, keď nie je potrebné teplo. Môže to byť napríklad v lete, keď sú obyvatelia na dovolenke. Ak na kolektor dopadá ďalšie slnečné žiarenie, jeho teplota sa zvyšuje, až kým sa teplonosné médium nevyparí, čo spôsobuje vysoké tepelné namáhanie komponentov systému, ako sú tesnenia, čerpadlá, ventily a samotné teplonosné médium nemusí ostať v tekutom stave.
Ploché kolektory s reguláciou teploty:
Po prvýkrát bol vyvinutý a patentovaný plochý kolektor, ktorý po dosiahnutí určitej teploty zabraňuje ďalšej absorpcii energie. Absorpčná vrstva kolektora Vitosol 200-FM je založená na princípe špeciálnej vrstvy na absorbére kolektora.
Kryštalická štruktúra, a teda aj výkon kolektora, sa mení v závislosti od teploty kolektora, čím sa znižuje stagnačná teplota. Pri teplotách absorbéra 75 °C a viac sa kryštalická štruktúra povlaku mení, čím sa zvyšuje odraz slnečného žiarenia a vyžarovania tepla. Po poklese teploty v kolektore sa kryštalická štruktúra vráti do pôvodného stavu. Viac ako 95 % prichádzajúcej slnečnej energie sa teraz môže absorbovať a premeniť na teplo; len malá časť (menej ako 5 %) sa vyžiari späť. To znamená, že výťažnosť nového kolektora je vyššia ako pri bežných plochých kolektoroch, pretože kolektor sa nikdy nedostane do fázy stagnácie a môže kedykoľvek opäť dodávať teplo. V štandardnom režime kolektora sa nový absorbér plochého kolektora Vitosol 200-FM správa ako akýkoľvek štandardný absorbér plochých kolektorov Viessmann.
Solárne systémy pre ohrev vody a vykurovanie:
Základom tohto typu systému je bivalentný zásobník TV. Pri dostatočnom slnečnom žiarení solárne médium v solárnom tepelnom systéme ohrieva vodu v zásobníku TV prostredníctvom spodného, vnútorného výmenníka tepla. Okrem ohrevu TV možno solárne médium ohriate v solárnych kolektoroch použiť aj na ohrev vykurovacej vody. Na tento účel sa vo vykurovacom okruhu prostredníctvom výmenníka tepla využíva voda v solárnom zásobníku, ktorá je priebežne ohrievaná solárnymi kolektormi.
Solárna energia ako doplnok ku kotlu:
Solárna energia je obnoviteľnou energiou, ktorá nezaťažuje životné prostredie. Navyše slnko nikdy nepošle faktúru za dodané teplo. Solárny systém je preto v každom dome vítaným ekologickým doplnkom kondenzačného kotla. Kotol aj zariadenie na ohrev vody však musia byť navrhnuté tak, aby pokryli celú potrebu tepla aj bez solárneho systému, ktorý je pre svoj premenlivý výkon iba doplnkovým zariadením.
Optimálne navrhnutý solárny systém pokryje okolo 60 % ročnej potreby tepla na ohrev vody. Zvyšok musí dohriať plynový kotol. Solárny systém má prednosť pred plynovým kotlom, lebo príroda si sama určuje čas slnečného žiarenia.
Optimálne navrhnutý solárny systém na ohrev vody nevyrobí počas vykurovacej sezóny dostatok tepla ani na samotný ohrev vody. Ak má prispievať teplom do vykurovania, plocha kolektorov sa musí zväčšiť aspoň dvojnásobne. V lete tak vzniká prebytok tepla, ktoré sa dá zmysluplne využiť len na ohrev vody vo vonkajšom bazéne.
Ak dáte prednosť komfortu s vrstvovým zásobníkom vody, pred kotol sa predradí jednoduchý solárny zásobníkový ohrievač - v ňom bude solárne teplo vodu predhrievať. Ak solárny systém nezohreje vodu dostatočne, kotol ju dohreje vo vlastnom zásobníku.
Tepelné čerpadlá a iné zdroje tepla
Tepelné čerpadlá:
V novostavbách je dnes každý tretí zdroj tepla tepelné čerpadlo a trend je stúpajúci. So systémom zásobníkov ľadu od spoločnosti Viessmann je teraz k dispozícii ďalší atraktívny zdroj tepla pre tepelné čerpadlá soľanka/voda. Zásobník ľadu pozostáva z nádrže so zabudovanými výmenníkmi tepla, ktorá je zakopaná v záhrade a naplnená bežnou vodou z vodovodu.
Na streche domu sú nainštalované špeciálne solárne absorbéry vzduchu. Tie odoberajú teplo z okolitého vzduchu a zo slnečného žiarenia a dodávajú ho do zásobníka. V prípade potreby tepelné čerpadlo odoberá zo zásobníka energiu potrebnú na vykurovanie a ohrev TV, pričom vodu pri tom ochladzuje alebo prípadne zmrazuje.
Aj keď zásobník zľadovatie, zo solárnych/vzduchových absorbérov a zo zeme prúdi dostatok tepla, aby tepelné čerpadlo mohlo bezpečne a hospodárne vykurovať budovu.
Hlavným účelom tepelných čerpadiel je zabezpečiť pohodlné a komfortné ústredné vykurovanie a spoľahlivý ohrev teplej vody. Môžu sa však používať aj na chladenie budovy. Pri funkcii prirodzeného chladenia riadiaca jednotka tepelného čerpadla spúšťa iba primárne čerpadlo a čerpadlo chladiaceho okruhu.
Výkonový koeficient tepelných čerpadiel:
V tepelných čerpadlách je výkonový koeficient (COP) pomerom prenosu tepla k spotrebe energie. Sezónny výkonový koeficient je priemer všetkých COP vyskytujúcich sa v danom roku. Pri plánovaní systému sa musí zohľadniť jeho prevádzka počas celého roka. Na tento účel sa množstvo tepla preneseného počas roka uvádza vo vzťahu k celkovému elektrickému výkonu, ktorý systém tepelného čerpadla odoberá (vrátane výkonu čerpadiel, riadiacich jednotiek atď.) za rovnaké obdobie. Výsledok sa uvádza ako sezónny výkonový faktor.
Riadiace systémy a automatizácia
Vykurovacie krivky:
Vykurovací kotol je nástenný spotrebič určený výlučne na vykurovanie. Vzťah medzi vonkajšou teplotou a teplotou vykurovacej vody opisujú vykurovacie krivky.
Regulátory a riadiace systémy:
Klasické kotly nepotrebovali zložitú reguláciu. Jednoduchý termostat zapínal a vypínal kotol a udržiaval ho na nastavenej teplote vykurovacej vody. Tá bola vždy vyššia, aby nedochádzalo ku kondenzácii.
Jedným z hlavných rozdielov, ktorý rozlišuje dnes predávané kondenzačné kotly, je systém riadenia a regulácie. Za funkcie naviac sa pripláca, a tak je dobré vyberať len to, čo skutočne potrebujete. Moderné riadiace systémy môžu zahŕňať aj ohrev pitnej vody, ohrev vody v bazéne, dodávku tepla pre vzduchotechniku a riadenie solárneho systému alebo vetracieho systému.
Moderný digitálny regulátor umožňuje užívateľom nastaviť optimálny časový program, ktorý automaticky upravuje teplotu vykurovacej vody podľa vonkajšej teploty a dokáže prispôsobiť prevádzku systému vplyvom slnečného žiarenia, vetra alebo počtu osôb v dome.
Regulátor býva spravidla inštalovaný v referenčnej miestnosti, kde sa často zdržiavate a podľa ktorej sa bude riadiť teplota v celom dome. Treba dať pozor na iné zdroje tepla alebo chladu, nemali by byť v jeho blízkosti.
Pri súčasnom rozvoji informačných technológií sa aj vo vykurovaní stupňujú požiadavky na pohodlné sledovanie prevádzky vykurovacieho systému. Riadiace systémy vykurovania už majú k dispozícii moduly na komunikáciu a vzdialenú správu. Pomocou smart zariadení sa cez internet jednoducho pripojíte na regulátor vykurovania alebo priamo na kotol a môžete tak na diaľku vykonávať zmeny v nastaveniach.
Podľa toho, aké prvky inteligentnej domácnosti doma máte a aké energetické systémy nimi ovládate, by ste mali vyberať aj kotol. Riadiaci systém sa podieľa podstatným spôsobom na hospodárnosti prevádzky, tu rozhodne netreba šetriť.
Ekvitermická regulácia:
Jej úlohou je regulovať teplotu výstupnej vody z kotla, v závislosti od vonkajších poveternostných vplyvov. Podľa tzv. vykurovacej krivky reguluje ekvitermický regulátor teplotu vody vo vykurovaní tak, aby zohľadňovala vonkajšiu teplotu a zodpovedala potrebám na tepelnú pohodu.
Riadiace systémy majú denné alebo týždenné časovacie programy na nastavenie komfortného aj útlmového vykurovania. Vykurovanie sa v oboch režimoch vypne po dosiahnutí zvolených hraníc vonkajšej teploty. Ak napríklad v noci prekročí vonkajšia teplota nastavenú hodnotu (obyčajne 10 °C), útlmové vykurovanie (temperovanie) sa ukončí.
Príprava teplej vody
Zásobníkové ohrievače vody:
Tradične sa pitná voda zohrieva v zásobníkovom ohrievači, ktorý je pripojený na kotol. Ohriata voda v zásobníku poskytuje komfort spočívajúci v stálej teplote vody a bezpečnosť dodávky aj pri špičkových odberoch teplej vody do veľkej vane alebo pri výdatnejšej sprche.
Kombinovaný ohrev vody:
Systémy s tzv. vrstvovým zásobníkom spájajú výhody prietokového a zásobníkového ohrevu vody. Kotol si ťahá pomocou čerpadla zo spodnej časti zásobníka studenú vodu, zohrieva ju v doskovom výmenníku tepla a tlačí zhora späť do zásobníka. Vrstva ohriatej vody hore a studenej dole vytvára rozhranie (vrstvenie), ktoré v zásobníku postupuje nadol, až sa „naplní“ teplou vodou celý zásobník.
Integrácia s vykurovacími systémami
Nízkoteplotné vykurovacie systémy:
Podlahové a stenové vykurovanie sú najlepšou voľbou na spoluprácu s kondenzačným kotlom. Nízkoteplotné systémy podlahového a stenového vykurovania vďaka nízkej teplote vratnej vody zabezpečujú veľmi dobré podmienky pre kondenzáciu počas celej vykurovacej sezóny.
Vykurovací systém treba navrhnúť na čo najnižšiu teplotu vykurovacej vody.
Pri kombinácii podlahového a radiátorového vykurovania sa odporúča prispôsobiť veľkosť radiátorov a nevytvárať dve zóny s rôznymi teplotnými spádmi. Takýto systém by si vyžadoval vyššiu teplotu vykurovacej vody do radiátorov, teda aj vyššiu teplotu v kotle, čo zhoršuje jeho účinnosť. Zníženie teploty vody do podlahového vykurovania zabezpečuje zmiešavacia armatúra, ktorá primiešava časť chladnejšej vody zo spiatočky do prívodu vykurovania.
Staršie vykurovacie telesá:
Ak len vymieňate starý kotol za kondenzačný v staršom dome, môžete ponechať aj doterajšie vykurovacie telesá. Mali by však byť v dobrom stave, vnútri neskorodované, napríklad vplyvom kyslíka vnikajúceho do vykurovacej vody cez otvorenú expanznú nádobu. Aj keď boli radiátory pôvodne navrhnuté na vyššiu teplotu prívodu a spiatočky, napríklad 90/70 °C, túto vysokú teplotu potrebuje vykurovací systém len pri extrémnych mrazoch. Priemerné vonkajšie teploty počas zimy sú však vyššie, preto stačí aj nižšia teplota vykurovacej vody. Kondenzačný kotol tak bude počas väčšiny vykurovacej sezóny fungovať s vysokou účinnosťou.
Pri výmene starého kotla za kondenzačný je vhodnou kombináciou zateplenie obvodového plášťa domu a výmena okien. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií domu umožní použiť kotol s menším výkonom, pretože sa zníži potreba tepla na vykurovanie.
Hybridné systémy a doplnkové zdroje tepla
Kombinácia s inými zdrojmi:
V rodinných domoch s vyššou potrebou tepla sa dá vykurovací systém ľahko doplniť ďalším zdrojom tepla, ak sa preň vytvorí vhodný priestor. Najčastejším palivom býva biomasa v rôznej forme - kusové drevo, pelety, menej často štiepka. Teplo sa vyrába v samostatnom kotle alebo krbovej vložke, zapojenej do vykurovacieho systému.
Spolupráca s kondenzačným kotlom by mala byť čo najviac automatická. Ručné prepínanie regulácie alebo hydraulických prvkov je veľmi nekomfortné a pri nepozornosti alebo občasnej zábudlivosti môže spôsobiť aj vážnejšie problémy, napríklad s prehriatym kotlom.
Výhody a nevýhody hybridných systémov:
Zabezpečuje rozloženie rizika porúch a zálohovanie na viacero zariadení, ale aj možnosť výberu zdroja s ohľadom na prevádzkové náklady v danom čase. Komplikuje sa tým však celý vykurovací a riadiaci systém, treba si preto dobre zvážiť, či zvýšená investícia do takéhoto vykurovania stojí za to.
Okrem toho, že vyžadujú neustálu prítomnosť a ľudskú prácu, regulácia ich výkonu je dosť obmedzená. Ani zďaleka nedokážu prispôsobiť svoj výkon potrebe tepla tak ako plynové kotly.
Objem akumulačného zásobníka vody by mal byť dostatočný na splnenie uvedených funkcií. Z hľadiska zastavanej plochy je výhodné spojiť akumulačný zásobník a ohrievač vody do jedného kombinovaného zásobníka.
Krb je dobrý na dosiahnutie pohody v zimných dňoch. Urobiť z krbu hlavný zdroj tepla a kondenzačný kotol ponechať ako zálohu sa dá.
Montáž a inštalácia
Postup montáže:
Montáž technických zariadení domu má svoj postup a následnosť jednotlivých krokov. Môže sa začať po uzavretí hrubej stavby oknami a dverami. Ako prvé sa v hrubej stavbe inštalujú rozvody vykurovania, vrátane skriniek a rozdeľovačov podlahového vykurovania, rozvody plynu a zdravotechniky - studenej a ohriatej vody a cirkulácie. Následne sa vyhotoví elektroinštalácia na pripojenie elektrických komponentov systému. Nesmie sa na nič zabudnúť, dodatočná montáž po vyhotovení omietok je už veľmi nepríjemná.
Vyhotoví sa kabeláž na pripojenie vonkajšieho snímača, prípadne snímača teploty vody slnečných kolektorov či teploty vody vo vonkajšom bazéne a tiež diaľkového ovládania v referenčnej miestnosti. Na pripojenie kotla a regulátorov na elektrickú sieť v kotolni postačujú bežné zásuvky.
Výmena starého kotla:
Výmena starého, poruchového a neúsporného kotla za nový kondenzačný nie je náročná. Dá sa realizovať počas jedného dňa a to aj počas vykurovacej sezóny a miernejšieho počasia.
