Projektová dokumentácia ústredného vykurovania bytového domu

Nová vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z.z. o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla množstvo zmien. V tomto článku prinášame praktický príklad jej dopadov na základe analýzy vyúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá.

Analýza spotreby tepla a vplyvu vonkajších faktorov

Vývoj dennostupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameraná spotreba tepla vykazujú lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593. Z toho možno konštatovať, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa v období rokov 2018-2023 výrazne nemenilo. Predpokladá sa, že podobne sa správali aj domácnosti vykurované samostatným kotlom.

Vo vyúčtovaní za rok 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá cene pre zraniteľných odberateľov. V analyzovanom bytovom dome viac ako polovica plochy pripadá na domácnosti s vlastným kúrením. Iba cez dva byty s vlastným kúrením prechádzajú rozvody centrálneho zásobovania teplom; ostatné odpojené byty predstavujú kompaktný priestor, cez ktorý nevedú žiadne rozvody.

Rozpočítavanie nákladov podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z.

V tomto bode sa zameriavame na kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z. Podľa § 8 ods. 4 vyhlášky sa základná zložka rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.

Rozdelenie základnej zložky nákladov

V nadväznosti na § 8 ods. 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30%, čo sa v prípade bytového domu aj stalo, bolo 30% z celkových nákladov vo výške 8 385,4438 EUR, teda 2 515,6331 EUR, rozdelených na 994 m² obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m² bytov s vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m² bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1176 EUR.

Rozdelenie energetických jednotiek

Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh. Keďže 30% ako základná zložka predstavuje 19 034 kWh, na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku. Podľa dielikov pomerových meračov sa bude rozpočítavať spotrebná zložka 44 435 kWh. Výsledok je uvedený v tabuľke nižšie.

Treba poznamenať, že náklad na m² v EUR a spotreba tepla v kWh na m² sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Preto v porovnaniach uprednostňujeme kWh/m², lebo ide o okamžitú informáciu o energetickej efektívnosti resp. o mernej spotrebe tepla na vykurovanie.

Rozdiel vo vyúčtovaní a mechanické uplatnenie vyhlášky

V zúčtovaní nákladov doručených vlastníkom bol uvedený pomer medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo presne zodpovedá pomeru medzi bytmi 13 a 18 podľa nášho výpočtu. V tomto kroku je medzi výpočtami súlad.

Avšak pri byte č. 9, kde náš výpočet uvádza platbu 154 EUR, rozpočítanie doručené správcom uvádza sumu 298,42 EUR. Tento rozdiel vzniká z dôvodu mechanického uplatnenia § 8 ods. 15 vyhlášky. Tento paragraf hovorí, že ak podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor.

Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania boli zahrnuté aj „nevykurované plochy“ bytov odpojených od CZT. V § 2 vyhlášky je definícia vykurovaného priestoru: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov“.

Ak by tvorca vyhlášky mal v úmysle v druhom kole zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu, mal by túto skutočnosť výslovne uviesť v texte vyhlášky, keďže ide o výnimku. Podporu pre toto tvrdenie nachádzame aj v § 5 ods. 2 vyhlášky, ktorý stanovuje, že ak sú v objekte rozpočítavania aj byty s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody, základná zložka tvorí 30% a rozpočítava sa aj medzi vlastníkov bytov s individuálnym vykurovaním. V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je teda možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa kritéria na 30% z celkových nákladov systému zásobovania teplom.

Úprava základnej a spotrebnej zložky

V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteranou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40% základná zložka a 60% spotrebná zložka.

Vyhláška v § 5 a § 6, kde stanovuje pravidlá pre rozpočítavanie nákladov na teplo pre priestory, kde sa rozpočítavanie vykonáva podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru, striktne stanovuje podiel základnej zložky pre takéto rozpočítanie na 30%, ak sú v objekte rozpočítavania aj byty odpojené od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k tejto vyhláške nedáva vysvetlenie, aký je dôvod stanovenia tejto hodnoty, ale podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje, že v záujme právnej istoty je potrebné stanoviť tento limit.

Ak by pri rozpočítavaní pri meranej spotrebe pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch takýto limit nebol stanovený, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť u domácností zabezpečujúcich vykurovanie samostatným vykurovacím systémom. Ak sa totiž napríklad vo vykurovanom objekte nachádza priestor, kde sú radiátory v celom priestore uzavreté a teda pomerové merače namerajú nulovú spotrebu.

Súčasne to dokazuje, že v rozúčtovaní prezentovanom správcom sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58%, čo naznačuje, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo postupuje v rozpore s definíciou výpočtu tzv. základnej zložky.

Nesprávny výklad pojmu "vykurovaný priestor"

Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT. Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, že odpojené byty sú nevykurované, mali by sa správne uplatniť koeficienty polohy. Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by napríklad bolo potrebné uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami. Pre 3 trojizbové byty nad sebou vo vedľajšom vchode by pre všetky bolo potrebné uplatniť koeficienty ako u bytov s vonkajšími stenami, hoci v skutočnosti susedia s bytmi vykurovanými samostatným kúrením.

Výklad procesu priradenia nákladov za vykurovanie dodávateľom rozpočítavania nie je pre niektoré rozpočítavajúce spoločnosti jasný, resp. nečítajú pozorne všetky ustanovenia a poznámky k vyhláške.

Záver k vyúčtovaniu

Na základe horeuvedených skutočností konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 je chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z.

Príklady projektovej dokumentácie vykurovania

Nižšie uvádzame príklady projektovej dokumentácie pre rôzne typy budov, ktoré ilustrujú rozmanitosť riešení v oblasti vykurovania.

Projekt bytového domu a administratívnej budovy

Objekt je členený na bytový dom a administratívnu budovu s úžitkovou plochou 6800 m². V rámci projektov sa riešilo: PD pre vykurovanie, chladenie, vzduchotechniku, klimatizáciu, v subdodávke plyn. Projekt vykurovania riešil teplovodné vykurovanie 36 bytov, obchodných priestorov a administratívnej budovy. Ako zdroj tepla slúži plynová kotolňa s výkonom 270 kW. Projekt chladenia rieši chladenie administratívnej budovy vodnými fancoilami, zdroj chladu je chladič o výkone 64 kW. Projekt klimatizácie rieši klimatizáciu bytov a obchodných priestorov split a multisplit klimatizačnými systémami.

Nízkoenergetická stavba EcoPoint Košice

Obytný komplex tvoria štyri bytové domy a polyfunkčný objekt. Projekt pre developera Bischoff & Compagnons zahŕňal vytvorenie koncepcie a projektovú dokumentáciu pre vykurovanie, chladenie a vzduchotechniku objektu. Ako zdroj tepla boli navrhnuté tepelné čerpadlá typu zem-voda o výkone 2x70kW s primárnym zdrojom tepla/chladu 30 hlbinných vrtov o hĺbke 130m. Nízkoteplotné vykurovanie a chladenie priestorov je riešené aktívnym betónovým jadrom v stropoch, na prvom nadzemnom podlaží kombinované aj s podlahovým vykurovaním. Vetranie je zabezpečené centrálnou vetracou jednotkou so spätným získavaním tepla na úrovni 90%. Výmenníky tepla a chladu sú napájané z centrálneho nízkoteplotného systému vykurovania a chladenia.

Rekonštrukcia vykurovania Fakultnej nemocnice s poliklinikou L.

Projekt zahŕňal rekonštrukciu vykurovania areálu s jednou administratívnou budovou, 4 bytovými domami, jedálňou, objektmi vrátnice, dielne, skladov, garáží, práčovne, hlavnou budovou liečebne atď. Ako zdroje tepla boli navrhnuté samostatné plynové kotolne pre menšie objekty a plynová kotolňa s výkonom 1,3 MW pre hlavnú budovu. Riešili sme projekt pre profesie: vzduchotechnika, vykurovanie, zdravotechnika, v subdodávke meranie a regulácia, elektroinštalácie. Vyhotovený bol aj energetický štítok.

Multifunkčné obchodné centrum

Objekt bol navrhnutý ako multifunkčné obchodné centrum s pasážami, obchodmi, technickými priestormi, kanceláriami, s možnosťou dvojúrovňového parkovania. Projekt zahŕňal Realizačný Projekt pre vykurovanie/chladenie a vzduchotechniku. Zdroj tepla/chladu - tepelné čerpadlá voda-voda, systém dry and spray s vodnou slučkou. Chladiaci výkon: 6MW. Cca 200 ks vnútorných jednotiek tep. V rámci objektu sa projekčne riešil návrh vetrania, vykurovania a klimatizácie priestorov kancelárií, laboratórií, špeciálnych laboratórií, zasadačiek a študovní, prednáškovej sály, foyer a galérie, bufetu a zázemia bufetu, archívov. Vetranie bolo riešené centrálnymi VZT jednotkami, respektíve odsávanie laboratórií pomocou digestorov. Centrálne VZT jednotky využívajú spätné získavanie tepla na úrovni 85-95% a vlhkosti na úrovni 35-50%. Vykurovací výkon 1,2 MW + 0,3 MW na ohrev TPV. Ako zdroj chladu slúžia 2 adiabatické chladiče.

Normy a požiadavky na vykurovanie bytových domov

Pri navrhovaní vykurovania bytového domu je nevyhnutné poznať a dodržiavať platné normy a predpisy. Tieto normy sú podrobne uvedené v príslušných dokumentoch ako GOST, SNiP a iné. Bez ich dodržania nie je možné skolaudovať žiadny obytný dom.

Kľúčové normatívne dokumenty

• SNiP 2301-99: Opisuje úroveň ohrevu vzduchu v bytoch, bytových a nebytových priestoroch.
• SNiP 4101-2003: Informácie o miere vetrania a dodávky tepla v závislosti od typu budovy.
• SNiP 2302-2003: Informácie o požadovanom stupni tepelnej izolácie, nevyhnutné pre správny výpočet vykurovania.
• SNiP 4102-2003: Normy a požiadavky na ústredné kúrenie.

Okrem týchto dokumentov je potrebné vziať do úvahy obsah ďalších, ktoré sa týkajú konkrétnych vykurovacích zariadení, napríklad inštalácia a pripojenie plynových zariadení, organizácia kotolne atď.

Optimálne teploty v obytných priestoroch

Najčastejšie trpí vykurovanie schodísk obytných budov. Práve v nich je kvôli veľkým tepelným stratám teplota v zime takmer vždy pod normálom. Nájomníci domu majú právo sťažovať sa správcovskej spoločnosti na nápravu situácie. Kontrolné merania teploty v priestoroch musia byť vykonané zástupcami správcovskej spoločnosti na prvé odvolanie obyvateľov domu.

Druhy dodávky tepla pre bytové domy

Existujú rôzne systémy dodávky tepla do bytových domov, pričom každý má svoje špecifiká.

Vodné vykurovanie

Najbežnejším systémom je ohrev vody, ktorý je najviac prispôsobený rôznym typom budov. Pri jeho navrhovaní je potrebné brať do úvahy:

• Rýchlosť chladenia chladiacej kvapaliny: Pre jednorúrkový systém bude stupeň ohrevu radiátorov v koncových častiach okruhu nižší ako v prvom.
• Hydraulický odpor: Čím zložitejšie vedenie, tým väčší odpor pre horúcu vodu pri prechode potrubím, čo si vyžaduje výkonnejšiu čerpaciu stanicu.
• Výkonové vlastnosti vody, potrubí a radiátorov: Pre zachovanie súčasných parametrov dodávky tepla je potrebné vykurovací systém prepláchnuť.

Až donedávna bola najčastejšou možnosťou organizácie vykurovania centralizovaný rozvod teplej vody, čo platí dodnes. Na zníženie stupňa vykurovania radiátorov sa inštalujú termostaty; v jednorúrkových systémoch sú navyše nainštalované obtoky.

Centrálne ústredné kúrenie

Podstatou centrálneho rozvodu chladiacej kvapaliny v niekoľkých domoch je schéma: kotolňa - distribučné jednotky - spotrebitelia. Je dôležité, aby zohľadňovala normy pre vykurovanie bytových priestorov, pretože pri prechode horúcej vody cez komunikácie existuje vysoká pravdepodobnosť tepelných strát.

Takéto vykurovanie má výhody aj nevýhody, pričom nevýhod je zvyčajne viac. Preto sa snažia prejsť na individuálne schémy zásobovania teplom, čo je však v súčasnosti problematické z dôvodu legislatívnych prekážok.

Prevádzkové funkcie centralizovaného vykurovania:

• Spotrebiteľ nemôže priamo ovplyvniť stupeň ohrevu vody; maximom je zníženie prietoku do konkrétneho radiátora.
• Problémy pri inštalácii meracích prístrojov na teplo, keďže každý byt môže mať od 2 do 5 distribučných stúpačiek.
• Termíny zapínania a vypínania kúrenia sú nezávislé od aktuálnych poveternostných podmienok.

Pre kvalitné vykurovanie schodísk obytných budov je potrebné zabezpečiť správnu úroveň tepelnej izolácie, za ktorú je zodpovedný správca.

Individuálne vykurovanie bytového domu

Možnosť vyrobiť vykurovanie bytovej budovy "vlastnými rukami" je reálna, najmä pri moderných systémoch. Systém individuálneho vykurovania sa líši od tradičného veľkým výberom spôsobov vykurovania, nižšími nákladmi na energiu a schopnosťou regulovať jeho zapínanie/vypínanie podľa vonkajších faktorov.

Možnosti individuálneho vykurovania

• Zásobovanie teplou vodou: Ako zdroj ohrevu vody je možné použiť plynové, elektrické alebo kotly na tuhé palivá. Posledne uvedené sa zriedka používajú v individuálnom vykurovacom systéme bytového domu kvôli potrebe vybaviť samostatnú kotolňu.
• Vzduch: Kombinuje sa s vykurovaním a chladením bytových priestorov a vyžaduje špeciálnu klimatizačnú jednotku pripojenú k systému vzduchového potrubia.
• Parné vykurovanie: V systémoch vykurovania bytového domu sa používa extrémne zriedka, napriek vysokej účinnosti.

Pri autonómnom vykurovaní bytového domu sa odporúča nainštalovať tepelný akumulátor na úsporu peňazí.

Samostatné vykurovanie bytu

Pre realizáciu samostatného vykurovania bytu je potrebné získať povolenie od mestských úradov a organizácií mestskej architektúry. Hlavným problémom je prispôsobenie systému technickým podmienkam, najmä pri prechode na individuálne plynové kúrenie, ktoré môže predstavovať dodatočné zaťaženie ventilačných potrubí domu.

Proces plánovania vykurovania bytu

1. Výpočet vykurovacích charakteristík: Zahŕňa výpočet tepelných strát a požadovaného výkonu zariadenia.
2. Výber komponentov: Na základe získaných údajov sa vyberajú komponenty a časti systému.
3. Inštalácia: Po inštalácii by dodávka tepla nemala mať vplyv na všeobecný vykurovací systém bytového domu.

Následná údržba a oprava dodávky tepla je zodpovednosťou majiteľa bytu. Celý okruh musí vyhovovať normám a predpisom a celá dokumentácia (projektová a technická) sa musí uchovávať.

Preplachovanie vykurovacieho systému

Vykurovací systém bytového domu alebo bytu musí byť prepláchnutý najmenej raz za 3 roky. Metódy môžu byť rôzne - hydraulické, pneumatické alebo chemické.

Výpočet charakteristík vykurovacieho systému bytu

Najdôležitejšou etapou plánovania dodávky tepla je výpočet jeho hlavných technických a prevádzkových charakteristík. Tento proces zahŕňa:

• Výpočet tepelných strát: Cez steny a okná bytu, s prihliadnutím na činnosť ventilačného systému.
• Stanovenie optimálneho výkonu: Vykurovacieho zariadenia - kotla a tepelného výkonu radiátorov.
• Vypracovanie teplotného harmonogramu: V súlade s normami vykurovania domácností, na určenie maximálneho a minimálneho zaťaženia systému v závislosti od vonkajšej teploty.

Tieto výpočty je možné vykonať samostatne alebo pomocou špecializovaných softvérových systémov pre zabezpečenie vysokej presnosti.

Optimalizácia nákladov na autonómne vykurovanie

Pre minimalizáciu nákladov na prevádzku autonómneho vykurovania bytu je dôležitá inštalácia regulačných zariadení, ako sú programátory a regulátory teploty. Tieto zariadenia umožňujú znížiť prevádzkové náklady, čo je obzvlášť dôležité pre elektrické vykurovacie kotly.

tags: #projektova #dokumentacia #ustredne #vykurovanie #bytoveho #domu