Vlhkosť dreva je kľúčovou charakteristikou, ktorá zásadne ovplyvňuje jeho vlastnosti a následné využitie, či už ide o stavebné materiály, nábytok, alebo palivové drevo. Drevo je prirodzene hygroskopický materiál, čo znamená, že absorbuje alebo stráca vlhkosť zo svojho okolia v závislosti od podmienok, ako sú teplota, tlak a relatívna vlhkosť vzduchu. Táto premenlivá vlastnosť spôsobuje, že drevo "pracuje" - striedavo zosychanie a napučiava, čo môže viesť k rôznym problémom s hotovými výrobkami.
Obsah vlhkosti v čerstvo spracovanom dreve
Po spílení drevo obsahuje značné množstvo vlhkosti, ktoré môže presahovať aj 60 %. V štádiu čerstvo narezaného dreva, keď je vystavené vzduchu, začína okamžite strácať tzv. voľnú vodu. Počas tohto procesu sa rozmery dreva ešte zásadne nemenia, pretože drevné vlákna sú stále naplnené tzv. viazanou vodou.
Keď sa všetka voľná voda vyparí, drevo dosiahne stav nazývaný bod nasýtenia vlákien (BNV). Pre väčšinu druhov drevín je táto hodnota vlhkosti približne 30 %. Po dosiahnutí BNV začne drevo strácať viazanú vlhkosť, čo sa prejavuje viditeľnou zmenou jeho objemu.
Množstvo stratenej viazanej vlhkosti počas sušenia závisí od teploty a relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu. Pri 100 % relatívnej vlhkosti vzduchu nedochádza k žiadnemu úbytku viazanej vody.
Proces zosychania a napučiavania dreva
Zmeny vlhkosti dreva spôsobujú výrazné posuny v jeho vlastnostiach, pričom najvýznamnejšie sú zmeny rozmerov a objemu. Zosychanie je proces, pri ktorom sa rozmery a objem dreva zmenšujú v dôsledku vyparovania viazanej vody.
Typy zosychania
- Lineárne zosychanie: Prejavuje sa zmenšovaním rozmerov v troch základných smeroch - tangenciálnom, radiálnom a pozdĺžnom. Hodnoty sa líšia v závislosti od dreviny, ale vo všeobecnosti platí, že najvýraznejšie je tangenciálne zosychanie (približne 4-8 %), zatiaľ čo pozdĺžne zosychanie je takmer zanedbateľné (0,1-0,2 %).
- Objemové zosychanie: Zmena celkového objemu dreva sa v závislosti od druhu dreviny pohybuje okolo 12-15 %.
Cieľom skúmania vlhkosti dreva je dosiahnuť, aby vlhkosť finálneho výrobku (nábytku, podlahy, obkladu) čo najviac zodpovedala rovnovážnej vlhkosti prostredia, kde bude výrobok umiestnený. Tým sa zabezpečí jeho tvarová stálosť.
Pre podlahy určené do interiéru je ideálna výrobná vlhkosť 9 % ± 2 % pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50-60 %.
Vplyv vlhkosti na výhrevnosť palivového dreva
Vysoká vlhkosť dreva zásadne znižuje jeho výhrevnosť. Pri horení mokrého dreva sa značná časť energie spotrebuje na odparenie vody namiesto toho, aby sa premenila na teplo. V prípade čerstvo narezaného dreva, ktoré môže obsahovať až 50 % vody (0,5 litra vody na 1 kg dreva), klesá výhrevnosť aj o viac ako 50 % v porovnaní so suchým drevom.
Optimálna vlhkosť dreva na kúrenie by mala byť maximálne 20-25 %, pričom ideálna hodnota je medzi 15-20 %.
Dôsledky kúrenia mokrým drevom:
- Nízka výhrevnosť: Menej tepla pri vyššej spotrebe dreva.
- Zvýšená tvorba sadzí a dechtu: Zanášanie kachlí, dymovodov a komína.
- Znečistené sklo krbových dvierok.
- Vyššia produkcia odpadu.
- Nižšia teplota v ohnisku: Nedokonale spálené plyny, znečistenie ovzdušia.
- Znížený ťah komína: Riziko zadymenia miestnosti.
- Riziko komínového požiaru.
Hmotnosť dreva je priamo úmerná jeho vlhkosti. Napríklad, 1 m³ vlhkého smreka váži približne 790 kg, zatiaľ čo 1 m³ suchého smreka váži len okolo 420 kg, čo je takmer dvojnásobný rozdiel.
Meranie a odhad vlhkosti dreva
Existuje niekoľko spôsobov, ako určiť vlhkosť dreva:
- Merač vlhkosti dreva: Najjednoduchší a najpresnejší spôsob.
- Odhad podľa hmotnosti: Zváženie referenčného kusu dreva a porovnanie s jeho hmotnosťou pri známej vlhkosti.
- Odhad poklepaním: Pri dlhodobom kúrení rovnakým typom dreva je možné vlhkosť odhadnúť podľa zvuku pri poklepaní dvoch polienok o seba. Suché drevo vydáva zvonivý zvuk, vlhké drevo tupý.
- Vizuálny odhad: Suché drevo má svetlejšiu farbu a puká pri lámaní, zatiaľ čo vlhké drevo má matný, tmavší povrch.
Správne sušenie a skladovanie dreva
Pre dosiahnutie maximálnej výhrevnosti a efektívneho kúrenia je nevyhnutné drevo správne vysušiť. Dĺžka sušenia závisí od tvrdosti dreva a spôsobu uskladnenia.
Faktory ovplyvňujúce dobu schnutia:
- Tvrdosť dreva: Tvrdšie dreviny schnú dlhšie.
- Veľkosť dreva: Metrové klády schnú násobne dlhšie ako naštiepané špalky.
- Spôsob uskladnenia: Správne uskladnenie urýchľuje proces sušenia.
Odporúčania pre spracovanie a uskladnenie:
- Drevo spracujte (narežte, naštiepte) čo najrýchlejšie po jeho dodaní.
- Ukladajte drevo pod strechu, ideálne do prievetraných kôlní.
- Drevo nesmie ležať priamo na zemi, aby nenavlhlo a nehnilo. Používajte palety alebo podložky.
- Medzi radmi dreva nechajte medzery na cirkuláciu vzduchu.
- Bočné steny skladovacieho priestoru by mali byť voľné pre zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu.
- Nikdy nezakrývajte drevo úplne nepriedušnou plachtou.
- Pre urýchlenie schnutia nakupujte drevo koncom zimy alebo skoro na jar, kedy strom obsahuje menej vody.
- Doba schnutia by mala byť minimálne 1,5 až 2 roky.
Vlastnosti rôznych druhov dreva a ich využitie
Rôzne druhy dreva majú odlišné vlastnosti, ktoré ovplyvňujú ich použitie:
Ihličnaté dreviny:
- Smrek / Jedľa: Pod vplyvom svetla žltne. Pri použití v exteriéri vyžaduje účinnú ochranu. Hustota smreka sa pohybuje v rozmedzí 440-470 kg/m³. Vďaka dobrej stlačiteľnosti je ideálny na výrobu peliet a brikiet.
- Borovica: Pod vplyvom svetla žltne. Vyžaduje ochranu v exteriéri. Pri horení praská a vytvára typickú atmosféru.
- Duglas / Smrekovec: Po vystavení svetlu alebo poveternostným vplyvom získa strieborno-šedú patinu. Zmenu farby možno potlačiť olejom alebo lazúrou. Sú to odolné druhy dreva vhodné do exteriéru.
Listnaté dreviny:
- Buk: Vysoká tvrdosť, dobré pevnostné vlastnosti, konzistentný a málo elastický. Odolný proti oderu. Vhodný na výrobu nábytku, schodov, hračiek.
- Dub: Vynikajúce vlastnosti pre výrobu dverí, okien a schodov. Vysoká pevnosť, pružnosť a objemová hmotnosť.
- Agát / Agát: Vysoká objemová hmotnosť, dobrá stálosť a pevnosť. Horí dlho a s vysokou teplotou, patrí medzi najvýhrevnejšie dreviny.
- Breza: Univerzálna drevina s dobrými pevnostnými vlastnosťami a strednou tvrdosťou. Pružnejšia ako buk, s dobrou odolnosťou proti oderu. Rovnomerná štruktúra a svetlá farba.
Drevo v exteriéri a jeho ochrana
Pri použití dreva v exteriéri je dôležité zohľadniť jeho prirodzené vlastnosti a zabezpečiť adekvátnu ochranu:
- Výber dreviny: Odolné druhy ako douglaska a smrekovec sú vhodnejšie.
- Povrchová úprava: Použitie vhodných farieb, olejov alebo lazúr poskytuje ochranu pred vlhkosťou a UV žiarením. Ošetrenie je potrebné pravidelne opakovať (aspoň dvakrát ročne).
- Stavebno-konštrukčné opatrenia:
- Zabezpečiť odtok vody (použitie podporných podložiek, spádovanie terasových dosiek).
- Zabrániť priamemu kontaktu dreva so zemou.
- Zabezpečiť dostatočné vetranie.
- Dodržať medzery medzi doskami (5-8 mm).
- Používať nehrdzavejúce skrutky z ušľachtilej ocele.
- Impregnácia: Ponorná impregnácia zvyšuje odolnosť dreva proti hubám a hmyzu.
Prírodné poveternostné vplyvy môžu spôsobiť praskliny alebo zmeny farby dreva, čo je prirodzená vlastnosť a nie dôvod na reklamáciu. Drevo tiež podlieha napučaniu a zmrašťovaniu v závislosti od vlhkosti okolitého vzduchu.
Kompozitné materiály (WPC/GCC)
Kompozitné materiály, ako napríklad ARTWOOD WPC/GCC, predstavujú alternatívu k masívnemu drevu. Skladajú sa z drevných vlákien a polymérov a vyznačujú sa:
- Odolnosťou voči hmyzu a plesniam.
- Bezpečnosťou (bez škodlivých prísad).
- Tvrdým povrchom, odolným voči poškriabaniu.
- Protišmykovým povrchom.
- Jednoduchým opracovaním.
- Možnosťou 100% recyklácie.
Tieto materiály si nevyžadujú dodatočnú povrchovú úpravu, no je dôležité dbať na ich pravidelné čistenie.
tags: #prirodzena #vlhkost #dreva #smrek