Priemerná vlhkosť vzduchu a meteorologické pojmy na Slovensku

Stránky o počasí často obsahujú základné pojmy z meteorológie, ktorých správny význam nie je vždy celkom jasný. V tomto článku sú vysvetlené niektoré z nich, vrátane informácií o vlhkosti vzduchu na Slovensku.

Základné meteorologické prvky

Teplota vzduchu

Teplota vzduchu je základný meteorologický prvok udávajúci tepelný stav ovzdušia, teda schopnosť vzduchu prijímať alebo odovzdávať tepelnú energiu. Meria sa presným teplomerom, ktorý je dokonale chránený pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke vo výške 2 metre nad zemským povrchom.

Špeciálnym údajom je prízemná minimálna teplota vzduchu, ktorú udáva najnižšia hodnota teploty vzduchu zaznamenaná tesne nad zemským povrchom na meteorologickej stanici za určité časové obdobie. K meraniu prízemnej teploty vzduchu sa používa teplomer rovnakého typu ako pre meranie minimálnej teploty vzduchu v meteorologickej búdke. Minimálny teplomer sa umiestňuje do špeciálneho stojana vo výške 5 cm nad zemou. Význam tejto hodnoty je hlavne pre záhradkárov a farmárov.

Atmosférický tlak vzduchu

Atmosférický tlak vzduchu je tlak, ktorý pôsobí na zemský povrch vplyvom sily tiaže atmosféry (hydrostatický tlak). Jeho veľkosť závisí na množstve vzduchu ležiaceho nad danou plochou, preto je najvyšší na povrchu Zeme a s výškou klesá.

Ako jednotka atmosférického tlaku sa používa hektopascal (hPa). Niekedy sa môžete stretnúť s jednotkou milibar (mbar), pričom platí vzájomný vzťah 1 hPa = 1 mbar. Na aneroidoch býva dodnes udávaná v jednotkách Torr, čomu zodpovedá prepočet 1 Torr = 1 mm ortuťového stĺpca a 1 Torr = 4/3 hPa.

Za normálnych podmienok (45° zemepisnej šírky, nadmorská výška 0 metrov a teplota 273 °K) je tlak 1013,25 hPa, čo je považované za štandardný tlak. Pre zrovnanie nameraného tlaku vzduchu sa používa tzv. tlak prepočítaný na hladinu mora, kde sa nameraná absolútna hodnota tlaku vzduchu prepočíta na zrovnateľné hodnoty.

Vlhkosť vzduchu

Vlhkosť vzduchu je meteorologický prvok popisujúci množstvo vodnej pary vo vzduchu. Množstvo vodnej pary vo vzduchu podmieňuje vznik oblakov a zrážok a je časovo i miestne veľmi premenlivé. Vlhkosť vzduchu sa meria vlasovým vlhkomerom.

S vlhkosťou vzduchu úzko súvisí aj rosný bod, čo je teplota, pri ktorej vzduch dosahuje stav nasýtenia vodnou parou a tá sa začne zrážať. Inými slovami je to teplota, na ktorú by sa musel vzduch za nezmeneného obsahu vodnej pary a bez zmeny tlaku vzduchu ochladiť, aby množstvo vodných pár v nej obsiahnuté stačilo na jej nasýtenie.

Pretože vzduch môže za určitej teploty prijať len určité množstvo vodnej pary, pri ochladení pod rosný bod začína "prebytočná" vodná para kondenzovať a chladné predmety sa vylúčenou vodou orosia. Takto vzniká nielen rosa, ale i hmla, oblaky, či námraza pri záporných teplotách.

Vysokú nasýtenosť vzduchu vodnou parou pociťujeme aj ako dusno. Napríklad na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v sobotu 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent.

Všeobecne platí, že vzduch teplejší o jeden stupeň Celzia môže obsahovať o šesť percent viac vodnej pary.

Zrážky

Zrážky sú vodné kvapky alebo ľadové častice, ktoré vznikli následkom skvapalňovania vodnej pary alebo premeny plynného skupenstva priamo na skupenstvo pevné vodnej pary v ovzduší. Ide teda o všetku atmosférickú vodu v kvapalnom alebo tuhom skupenstve, vypadávajúcu z rôznych druhov oblakov alebo hmly usádzajúcej sa na zemskom povrchu či na predmetoch v atmosfére.

U tuhých zrážok sa tiež meria výška snehovej pokrývky a jej vodná hodnota. Základným prístrojom pre meranie zrážok je zrážkomer, ktorého záchytná plocha má byť 500 cm². Platí, že 1 mm zrážok = 1 liter vody na 1 m².

Pre registráciu úhrnu a časového priebehu dopadajúcich kvapalných zrážok počas letného obdobia slúžia registračné prístroje nazývané ombrografy.

Intenzita zrážok:

• veľmi slabé zrážky: < 0,25 mm/hod.
• slabé zrážky: > 0,25 mm/hod. a < 1,0 mm/hod.
• mierne zrážky: > 1,0 mm/hod. a < 4,0 mm/hod.
• silné zrážky: > 4,0 mm/hod. a < 16,0 mm/hod.
• veľmi silné zrážky: > 16,0 mm/hod. a < 50,0 mm/hod.
• extrémne zrážky: > 50,0 mm/hod.

Počas leta môžu občasné tlakové níže priniesť veľmi intenzívne zrážky, keďže vzduch pri vyššej teplote obsahuje v stave nasýtenia viac vodnej pary. Napríklad tlaková níž, ktorá prechádzala v minulých dňoch cez Slovensko zo Stredomoria na sever, priniesla na asi desiatich staniciach na našom území denné úhrny zrážok 100 milimetrov a viac.

Vietor

Vietor je meteorologický prvok popisujúci prúdenie vzduchu v určitom mieste atmosféry v danom časovom okamihu vzhľadom k zemskému povrchu. Vzniká medzi dvoma miestami s odlišným tlakom vzduchu, kde čiastočky vzduchu sú uvádzané do pohybu silou tlakového gradientu (spádu) v smere od vyššieho tlaku k tlaku nižšiemu.

Vietor je tým silnejší, čím je väčší tlakový gradient, teda čím sú hustejšie izobary na synoptickej mape. Pre popis vlastností vetra sú podstatné dve veličiny - rýchlosť a smer vetra.

Rýchlosť vetra sa meria vo výške 10 m nad povrchom zeme a udáva sa v metroch za sekundu prípadne kilometroch za hodinu (1 m/s = 3,6 km/hod.). Pre odhad sily vetra slúži tzv. Beaufortova stupnica sily vetra.

Špecifickým údajom rýchlosti vetra je tzv. náraz vetra, čo je maximálna rýchlosť vetra trvajúca aspoň 3 sekundy, ktorá sa objaví počas 3-minútového intervalu.

Smer vetra sa udáva podľa smeru, odkiaľ vietor veje. Smer môžeme vyjadriť presnejšie pomocou azimutu (0°-40° severovýchodný, 40°-90° východný, 90°-130° juhovýchodný, 130°-180° južný, 180°-220° juhozápadný, 220°-270° západný, 270°-310° severozápadný, 310°-360° severný) alebo tiež pomocou svetových strán.

Pocitová teplota a súvisiace ukazovatele

Pocitová teplota je kombináciou niekoľkých faktorov a lepšie vystihuje pôsobenie vonkajšieho prostredia na úplne oblečené ľudské telo. Je to súhrn premenných definujúcich tepelnú pohodu človeka, ktoré sú zahrnuté do jedného ukazovateľa, a predovšetkým vplyv chladu vetra a teplotného indexu. V tejto veličine sú zahrnuté okrem teploty a vlhkosti vzduchu aj rýchlosť vetra.

Zdanlivá teplota

Používa sa najmä v letnom období. Vyjadruje, ako horúco nám je pri kombinácii vysokej teploty a vlhkosti vzduchu. Princíp: Pri vysokej vlhkosti sa pot z tela odparuje pomalšie, čo bráni prirodzenému ochladzovaniu organizmu. Telo sa preto prehrieva viac, než by zodpovedalo samotnej teplote vzduchu.

Chlad vetra (Wind Chill)

Berie do úvahy vplyv vetra na naše vnímanie vonkajšej teploty. Ľudské telo pri teplotách nižších ako 37°C ohrieva okolitý vzduch. Pokiaľ je bezvetrie, tento ohriaty vzduch sa nehýbe a tým na tele vytvára akúsi izolačnú vrstvu. Ako náhle ale začne fúkať vietor, tento teplý vzduch je odviaty preč a pocit chladu sa zvýši.

Teplotný index (Heat Index)

Prepočítava sa pomocou relatívnej vlhkosti a vonkajšej teploty a vyjadruje, aký "teplý" vzduch cítime. Keď je relatívna vlhkosť nízka, pocitová teplota bude nižšia ako aktuálna teplota, pretože vyparovanie potu prebieha rýchlejšie, a tým sa telo ochladzuje. Ako náhle je ale relatívna vlhkosť vysoká (vzduch je nasýtený vodnými parami), pot sa už tak rýchlo neodparuje a pocitová teplota sa zvyšuje.

Humidex

Je hodnota, ktorá sa používa na vyjadrenie vnímanej teploty v kombinácii s vlhkosťou ako jedno číslo. Humidex má formát teploty v stupňoch Celzia, pretože bol vyvinutý v Kanade. Hodnoty:

• do 29°C: vnímaná ako prijateľná
• 30 až 34°C: nepohodlie
• 35 až 39°C: veľké nepohodlie a obmedzenie veľkej fyzickej námahy
• 40 až 45°C: nebezpečie
• 46 až 53°C: veľké nebezpečie
• 54 a viac: ohrozenie života

Ďalšie meteorologické ukazovatele a pojmy

Výška spodnej základne mrakov

Je pomerne dôležitá veličina pre odhad ďalšieho vývoja počasia. Ide o veličinu dopočítavanú na základe merania základných veličín (teplota, tlak a vlhkosť vzduchu) a ich zmien v čase. Obecne platí, že čím vyššie je nastavená spodná základňa mrakov, tým lepšie počasie sa dá očakávať.

Špecifické typy dní podľa teploty

• Tropický deň: deň, keď maximálna teplota vzduchu dosiahla aspoň 30,0°C.
• Tropická noc: noc, keď minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20,0°C.
• Letný deň: deň, keď maximálna teplota vzduchu dosiahla aspoň 25,0°C.
• Chladný deň: deň, keď maximálna teplota vzduchu neprekročila 10,0°C.
• Mrazivý deň: deň, keď minimálna teplota vzduchu klesla pod 0,0°C.
• Ľadový deň: deň, keď maximálna teplota vzduchu nedosiahla 0,0°C.
• Arktický deň: deň, keď maximálna teplota vzduchu neprekročila -10,0°C.

Priemerná denná teplota a jej výpočet

Dávnejšie sa táto teplota počítala ako priemer teplôt vzduchu, ktoré boli namerané o 7:00, 14:00 a 21:00 hod. (posledná hodnota sa počítala dvakrát). Teraz u moderných digitálnych meteorologických staníc sa počíta ako priemer z jednotlivých minútových vzoriek nameraných počas celého dňa.

Meteorologický deň

Je pojem pre obdobie, za ktoré sa vyhodnocujú denné namerané údaje. Dávnejšie boli údaje vyhodnocované za obdobie od 07:00 hod. do 06:59 hod. druhého dňa. Teraz v dobe automatických digitálnych meteorologických staníc je za počiatok meteorologického dňa považovaná polnoc.

Zmena teploty za poslednú hodinu a teplotný trend

Zmena teploty za poslednú hodinu je rozdiel medzi teplotou teraz a teplotou pred hodinou, preto je tiež vyjadrovaná len v °C. Teplotný trend je krátkodobá zmena z desiatich posledných meraní, teda za podstatne kratší čas. Jej jednotka je však °C/hod., t.j. pokiaľ by taká zmena trvala hodinu s rovnakou tendenciou, bola by zmena taká, ako je uvedený trend.

Odchýlky mesačných priemerov teploty vzduchu na Slovensku

Nasledujúce údaje porovnávajú odchýlky mesačných priemerov teploty vzduchu [°C] za obdobie 2013-2022 od dlhodobých priemerov (DP) z obdobia 1951-1980 na meteorologických staniciach SHMÚ Hurbanovo a Košice. DP z obdobia 1951-1980 sa väčšinou iba nepatrne líšia od DP z obdobia 1961-1990 a sú blízke aj DP z obdobia 1901-2000.

Priemerná odchýlka ročnej teploty vzduchu vypočítaná z údajov na staniciach SHMÚ: Hurbanovo (JZ SR, 115 m n.m.), Košice (JV SR, 230 m n.m.) a Liptovský Hrádok (S SR, 640 m n.m.) od dlhodobého priemeru 1951-1980 (len do r. 2020). Pred rokom 1881 sú v druhom obrázku odvodené údaje z Viedne Hohe Warte.

V Hurbanove mal predbežne priemer teploty vzduchu 23,6 stupňa Celzia, čo je o 3,3 stupňa viac ako dlhodobý priemer z rokov 1901 až 2000 alebo tiež o 3,4 stupňa viac než priemer obdobia 1961 až 1990 a len o 1,6 stupňa viac ako dlhodobý priemer 1991 až 2020.

Po súčasnom prechodnom ochladení by sa mali vrátiť dni s dennými maximami nad 25 stupňov Celzia, prípadne aj tropické dni s teplotou vzduchu 30 stupňov Celzia a viac. V dlhšom časovom horizonte ako desať dní sa počasie nedá presne predpovedať. Dá sa však predpokladať, že tohtoročné leto ako celok sa skončí teplotne nad dlhodobým priemerom.

tags: #priemerna #vlhkost #vzduchu #na #slovensku