Plynové a kvapalinové kotly: Trieda energetickej účinnosti

Technické zariadenia, najmä tlakové, patria k historicky prvým, ktorým bola zo strany štátneho dozoru venovaná osobitná pozornosť. Počas priemyselnej revolúcie viedli nehody pri prevádzke parných strojov a kotlov k zriadeniu živnostenskej inšpekcie na našom území v druhej polovici 19. storočia. Tá dohliadala nad bezpečnosťou a pracovnými podmienkami. Už v roku 1871 boli v Rakúsko-Uhorsku zavedené povinné periodické skúšky parných kotlov.

Historická fotografia alebo ilustrácia priemyselnej inšpekcie alebo parného kotla z 19. storočia

Definícia kotla a jeho triedenie

Kotol je definovaný ako technické zariadenie určené na ohrev kvapalín alebo na výrobu pary, ktoré je vystavené riziku prehriatia. Jeho prevádzková teplota presahuje bod varu pri tlaku 0,05 MPa. V zmysle slovenskej legislatívy, konkrétne prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z. z., sa kotly delia do piatich tried podľa výkonu. Kotly I. až IV. triedy patria medzi vyhradené technické zariadenia (VTZ) tlakovej skupiny A, zatiaľ čo kotly V. triedy a bezpečnostné príslušenstvo spadajú do skupiny B. V praxi sa najčastejšie stretávame s kotlami V. triedy.

Okrem právnych predpisov sa pri výrobe, montáži, prevádzke a obsluhe kotlov uplatňujú aj slovenské technické normy (STN). Normy upravujúce otázky ochrany života a zdravia sa považujú za ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).

Kľúčové slovenské technické normy

  • STN EN 12 828+A1:2014 Vykurovacie systémy v budovách
  • STN 07 0008:2001 Parné a horúcovodné kotly
  • STN EN 764-7:2004 Tlakové zariadenia
  • Súbor noriem STN 13 4309-1 až 4 Priemyselné armatúry

Plynové kotly

Plynové kotly sú obľúbeným zdrojom tepla pre rodinné domy, byty aj väčšie objekty. Vyznačujú sa širokým výkonovým rozsahom, spoľahlivosťou a úspornosťou. Ako palivo sa primárne spaľuje zemný plyn, menej často propán alebo bután. Zemný plyn, zložený takmer výlučne z metánu (CH4), má pri spaľovaní priaznivý pomer atómov uhlíka a vodíka (1:4), pričom vzniká CO2 a voda, čo menej zaťažuje životné prostredie v porovnaní s inými uhlíkovými palivami.

Klasické plynové kotly

Klasické plynové kotly, označované aj ako kotly prvej generácie, pracujú s teplotou spalín vyššou ako 120°C. Voda privádzaná do kotla by nemala mať nižšiu teplotu ako 60°C, aby sa predišlo korózii teplovýmennej plochy v dôsledku kondenzácie vodnej pary.

Nízkoteplotné plynové kotly

Nízkoteplotné plynové kotly pracujú so suchými spalinami a sú schopné pracovať aj so vstupnou vodou o teplote 35 až 40°C. Teplota spalín sa pohybuje v rozmedzí 90-120°C. Ich účinnosť dosahuje približne 85%. Teplovýmenná plocha je vyrobená z antikorózneho materiálu, ktorý je odolný voči skondenzovanej vode.

Kondenzačné plynové kotly

Moderné kondenzačné plynové kotly dosahujú energetickú účinnosť až 109% vďaka využitiu odpadového tepla zo spalín. Pracujú s teplotou spalín približne 40 až 90°C. Kľúčovou súčasťou je výmenník tepla z nehrdzavejúcej ocele alebo zliatiny hliníka a horčíka, zabezpečujúci dlhú životnosť a odolnosť voči korózii. Pri spaľovaní zemného plynu dochádza ku kondenzácii vlhkosti zo spalín, pričom vzniká kyslý kondenzát (približne 1,6 l na 1 m3 spáleného zemného plynu), ktorý však v rodinných domoch zvyčajne nie je potrebné neutralizovať.

Schéma kondenzačného plynového kotla s vyznačením toku spalín a kondenzátu

Výmenou zastaraného kotla za nový kondenzačný možno dosiahnuť úsporu spotreby plynu o 8-20%. Kondenzačné kotly využívajú energiu uvoľnenú počas spaľovania plynu aj energiu obsiahnutú v spalinách. Odvod spalín do komína zabezpečuje plastové potrubie (dymovod), ktoré je odolné voči agresívnemu kondenzátu.

Pri výbere kondenzačného kotla pre nízkoenergetické a pasívne domy je dôležité zohľadniť požiadavku na veľký výkonový rozsah a zároveň nízky minimálny výkon, aby dokázal pokryť rozdiely medzi potrebou tepla na vykurovanie a teplou úžitkovou vodou.

Elektrické kotly

Elektrické kotly sú jednoduchým a nenáročným riešením na vykurovanie. Nevytvárajú spaliny, a preto nepotrebujú komín. Vyznačujú sa vysokou účinnosťou (99,9%), moderným systémom regulácie, menšími rozmermi, dlhou životnosťou a vysokou spoľahlivosťou. Ich inštalácia je jednoduchá a je možné ich neskôr vymeniť za iný typ teplovodného vykurovania.

Hlavnou nevýhodou elektrických kotlov sú vysoké prevádzkové náklady, ktoré však možno čiastočne zmierniť prechodom na špeciálnu tarifu. Aj napriek tomu zostávajú prevádzkové náklady vyššie v porovnaní s inými typmi kúrenia.

Kvapalinové kotly (tepelné kvapalinové ohrievače)

Tepelné kvapalinové ohrievače sú zariadenia, ktoré využívajú teplo ako prostriedok na prenos tepelnej energie do systému. Ako teplonosné médium sa používajú špeciálne minerálne oleje alebo kvapaliny na syntetickej báze (napr. glykol, termálny olej, voda). Tieto kvapaliny sa distribuujú do častí systému, ktoré vyžadujú ohrev. Tepelné kvapalinové ohrievače zvyčajne pracujú pri teplotách až do 350°C pri atmosférickom tlaku.

Ich prevádzka vyžaduje spojenie s pecou a zabezpečenie spätných a spätných reléových vedení pre distribúciu tepla do viacerých systémov. Hoci sú tieto systémy často lacné, ich bezstarostná prevádzka môže viesť k neustálym opravám a nákladom.

Ilustrácia alebo schéma tepelného kvapalinového vykurovacieho systému

Výrobca YongXing Boiler Group dodáva tepelné kvapalinové vykurovacie systémy a parné generátory. Parné generátory môžu spaľovať zemný plyn, skvapalnený ropný plyn, ľahký alebo ťažký vykurovací olej a iné kvapalné palivá. Môžu fungovať ako alternatíva k teplovzdušným parným kotlom a dosahovať výkon až niekoľko megawattov.

tags: #plynovy #a #kvapalinovy #kotol #i #az