Vysoké Tatry, Horný Smokovec sa stali dejiskom 33. ročníka medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie s názvom VYKUROVANIE 2025. Podujatie, organizované Slovenskou spoločnosťou pre techniku prostredia (SSTP) v spolupráci so Stavebnou fakultou STU v Bratislave a Slovenskou komorou stavebných inžinierov, sa zameralo na tému Umelá inteligencia pri zásobovaní teplom. Konferencia, ktorá sa konala od 10. do 14. marca 2025, bola určená širokému spektru odborníkov z oblasti vykurovania a energetiky, vrátane projektantov, prevádzkovateľov, investorov, zástupcov bytových družstiev a podnikov, spoločenstiev vlastníkov bytov, ako aj predstaviteľov štátnej správy, vedy a výskumu.
Program konferencie a kľúčové témy
Odborný program konferencie bol rozdelený do piatich tematických celkov, ktoré zodpovedali jednotlivým dňom podujatia:
- Energetika budov
- Progresívna výroba tepla
- Alternatívne zdroje energie
- Automatizácia vo vykurovaní
- Energetické služby
Celkovo sa uskutočnilo 13 samostatných sekcií a 4 diskusné fóra. S príspevkami vystúpilo približne 100 odborníkov, z čoho pätina prišla zo zahraničia. Ich príspevky boli publikované v rozsiahlej 500-stranovej zborníkovej publikácii. Súčasťou konferencie bola aj výstava, kde 35 popredných firiem prezentovalo svoje najnovšie výrobky, zariadenia a technológie.
Kľúčové témy a diskusie
Jednou z hlavných tém, ktorá rezonovala na konferencii, bolo nízkoteplotné vykurovanie v kontexte využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Táto problematika bola detailne rozobraná v rámci sekcie zameranej na alternatívne zdroje energie. Odborníci diskutovali o optimálnych postupoch pri ekonomickom hodnotení energetických systémov v budovách, efektívnom centralizovanom zásobovaní teplom, kombinovanej výrobe elektriny a tepla, ako aj o príprave teplej vody s využitím nízkoteplotných zdrojov.
Prednášky sa venovali aj technickým detailom súvisiacim s nízkoteplotným vykurovaním a vysokoteplotným chladením. Bolo zdôraznené, že investície do využívania OZE by mali nasledovať až po tom, čo sa minimalizujú energetické potreby objektu. Preto je nevyhnutná úzka spolupráca odborníkov z oblasti OZE a energetickej efektívnosti.
Energetická efektívnosť a legislatíva
V rámci sekcie "Energetika budov" bola venovaná pozornosť aj legislatívnym zmenám a ich dopadom na oblasť vykurovania a energetiky. Spomenutá bola transpozícia smerníc Európskej únie o energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch do národnej legislatívy. Riaditeľka odboru vzdelávania, legislatívy a metodológie SIEA, Kvetoslava Šoltésová, zdôraznila, že pri realizácii projektov sa dnes kladie rovnaký dôraz na energetickú efektívnosť ako na využívanie OZE.
Diskutovalo sa tiež o dotačných schémach a ich vplyve na hodnotenie energetickej hospodárnosti budov, ako aj o energetických komunitných centrách na Slovensku. Osobitná pozornosť bola venovaná účinku a požiadavkám na tepelné izolovanie deliacich konštrukcií v bytových domoch a dynamickej energetickej simulácii administratívnych budov s aplikáciou modulárnej adaptívnej fasády.
Progresívna výroba tepla a zdroje
Sekcia venovaná progresívnej výrobe tepla sa zamerala na rôzne zdroje tepla, vrátane hybridných systémov s kotlom a tepelným čerpadlom, modernizáciu zdrojov tepla a prevádzku nových zdrojov v rámci rekonštrukcie centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Analýzy sa týkali aj numerického modelovania energetickej bilancie potreby tepla exteriérového bazéna a prúdenia spalín vo viacrúrkovom elektrostatickom odlučovači.
Ďalšie príspevky sa zaoberali možnosťami výroby elektriny z biomasy pre CZT, trendmi vo zvyšovaní účinnosti kogeneračných jednotiek, analýzou zužitkovania odpadných tepelných prúdov v priemyselných podnikoch a úlohou batériových úložísk v energetickom systéme s kogeneračnou jednotkou. Diskutovalo sa tiež o elektrine ako nosnom prvku modernej energetiky a technických požiadavkách na projektovanie a realizáciu zariadení na výrobu a prepravu vodíka.
Alternatívne zdroje energie a ich využitie
V sekcii zameranej na alternatívne zdroje energie boli prezentované témy ako energetické zhodnocovanie odpadu, slnečná energia a tepelné čerpadlá. Prednášky sa týkali najmodernejších systémov zhodnocovania odpadu, predikcie emisií pri energetickom využití rúšok a respirátorov, ako aj pyrolýzneho spracovania odpadových kalov.
V oblasti slnečnej energie sa diskutovalo o dekarbonizácii pomocou fotovoltických elektrární, ekonomických možnostiach využitia elektriny z fotovoltiky, batériových úložiskách pre priemysel a úspornom ohreve teplej vody. Osobitná pozornosť bola venovaná nízkoteplotným zdrojom a sálavému stropnému vykurovaniu a chladeniu, ako aj výpočtu solárnych energetických systémov na podporu vykurovania.
Tepelné čerpadlá boli predmetom diskusie v kontexte trendov predaja vykurovacích zariadení s chladivami pod kontrolou, akumulačných nádob pre tepelné čerpadlá, porovnania rôznych typov zdrojov tepla v bytovom dome a dátovej analýzy energetickej náročnosti prevádzky tepelných čerpadiel vzduch/vzduch na Slovensku. V tomto kontexte sa hovorilo aj o chlade ako novej energetickej komodite a nízkoteplotných sústavách a obnoviteľných zdrojoch energie.
Automatizácia a riadenie vykurovacích systémov
Štvrtý deň konferencie bol venovaný automatizácii vo vykurovaní. Sekcia merania a rozpočítavania tepla sa zaoberala novelizáciou vyhlášky o pravidlách rozpočítavania nákladov na vykurovanie a prípravu teplej vody, dopadom zmien na rozpočítavanie nákladov za rok 2024, technológiami diaľkového merania a dátovými službami. Diskutovalo sa aj o stave metrologického zabezpečenia určených meradiel a obnoviteľných zdrojoch a poistných rizikách.
V sekcii regulácie a riadenia vykurovacích sústav sa hovorilo o monitorovaní spotreby energie využitím systému riadenia zdroja tepla, legislatívnych predpisoch z pohľadu merania a regulácie, a armatúrach LDM na Slovensku. Predstavená bola aj technológia digitálneho dvojčaťa pre správne uvedenie do prevádzky a optimalizáciu systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT).
Hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav bolo ďalšou dôležitou témou. V rámci diskusného fóra o správe a prevádzke budov sa riešili aj otázky súvisiace s normami a ich aplikáciou v praxi.
Normy a ich úloha v energetike
Konferencia tiež poskytla priestor na diskusiu o technických normách v oblasti energetiky a energetickej efektívnosti. Bolo zdôraznené, že hoci normy nie sú vždy záväzné, poskytujú dôležitý návod a pomáhajú šetriť peniaze a obmedzovať riziko pri realizácii projektov. Slovenské technické normy (STN) vychádzajú z európskych a medzinárodných noriem, pričom ich preberanie a aplikácia sú kľúčové pre zabezpečenie kvality a bezpečnosti.
Odborníci diskutovali o procese tvorby noriem, výzvach spojených s ich prekladom a prispôsobením slovenskej realite. Zdôraznila sa potreba aktívnej účasti odborníkov z praxe na príprave noriem, aby reflektovali aktuálne potreby a technologický vývoj. Bola spomenutá aj norma Systémy energetického manažérstva - EN ISO 50001:2011, ktorá bola úspešne presadená na medzinárodnej úrovni.
Podujatie sa konalo v rámci projektu Bezplatného poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Obnoviteľná energia 101 | National Geographic
tags: #nizkoteplotne #vykurovanie #a #oze #petras