Z ekonomického hľadiska patrí spaľovanie dreva k najvýhodnejším spôsobom vykurovania. Hoci existujú modernejšie a sofistikovanejšie alternatívy, kúrenie v kozube a kachliach je na území Slovenska široko zastúpené. Kotly na tuhé palivo zažívajú útlm, kozuby a kachle však, naopak, nachádzajú stále väčšie uplatnenie. V našich geologických podmienkach je drevo ľahko dostupným materiálom, napriek zdražovaniu aj naďalej pomerne lacným a obnoviteľným zdrojom energie (samozrejme, pri racionálnom využívaní lesov).
Pri výbere palivového dreva je dôležité zohľadniť najmä dva faktory - hustotu dreva a obsah vody v dreve. Čím je drevo hustejšie a suchšie, tým bude horieť dlhšie a produkovať väčšie množstvo tepla v domácnosti. Tvrdé drevo sa vo všeobecnosti považuje za lepšiu alternatívu na vykurovanie domácnosti oproti mäkkému drevu. Oba druhy dreva však majú svoje výhody a nevýhody. Tvrdé drevo má vyššiu hustotu, vytvára sa z neho pri vykurovaní domácnosti viac uhlíkov, a preto udržiava teplo v domácnosti o čosi dlhšie než mäkké drevo. Z tvrdého dreva sa však tvorí o čosi viac popola. Mäkké drevo má síce menšiu hustotu dreva, no veľmi rýchlo sa zapaľuje a pri horení dosahuje vyššiu teplotu.
Výhrevnosť je základná vlastnosť, ktorú si potrebujete všímať pri palivovom dreve. Vysvetlíme, prečo čiastočne. Výhrevnosť vám v podstate napovedá, koľko tepla dokážete z konkrétneho druhu dreviny získať.
Kľúčové faktory pri výbere palivového dreva
Vlhkosť dreva
Bez ohľadu na konkrétny druh dreva, vysoká vlhkosť je pri bezpečnom a účinnom zakladaní ohňa jedným z najväčších neprajníkov. Čím viac je drevo nasiaknuté vlhkosťou, tým dlhšie trvá, kým sa rozhorí. Pri spaľovaní sa navyše veľa energie spotrebuje na odparenie vody, nie na tvorbu tepla. Pre založenie a trvácnejšie udržanie ohňa je tiež potrebné minúť oveľa viac dreva než v prípade suchého. Najlepšou voľbou teda ostáva suché tzv. odležané drevo, ktoré je vhodné skladovať v interiéri (napr. vo forme estetického doplnku priamo pri krbe), alebo v exteriéri, avšak na zastrešených miestach.
ALE! Mokré drevo nielen zle horí, ale je aj málo výhrevné a pri horení znečisťuje ovzdušie.
Pri nákupe dreva sa pravdepodobne viac pozastavíte nad samotnou cenou ako nad tým, odkiaľ pochádza. Treba si však uvedomiť, že nie je dub ako dub, pretože na kvalitu dreva vplýva aj oblasť, kde strom pôvodne rástol. Drevo z neznámych oblastí môže obsahovať stopy ťažkých kovov, toxické látky z kontaminovanej pôdy či priemyselných závodov, alebo aj pesticídy či herbicídy z postrekov. V dreve neznámeho pôvodu si domov môžete priniesť aj škodce a podkôrny hmyz, ktoré sa môžu neskôr rozmnožiť. Odborníci preto odporúčajú dôsledne si overiť pôvod dreva a kontrolovať, či v danej oblasti nebol zaznamenaný výskyt škodcov alebo devastačné znečistenie lesov. Pri kúpe je dôležité poznať aj oblasť, odkiaľ drevo pochádza.
Dobre vedieť: Jaseň dosahuje výbornú a navyše konštantnú energetickú hodnotu. Jeho používaniu ale predchádza dlhý proces vysušovania a správneho skladovania.
Príprava a skladovanie dreva
Dvojročná doba sušenia dokáže vytvoriť optimálne podmienky na spaľovanie. Drevo skladujte vo vetranej miestnosti alebo vonku, pod prístreškom. Ak tento nemáte k dispozícii, prekryte ho nepremokavou plachtou.
Pozor! Pri zakladaní ohňa sa vyhnite papieru (noviny a časopisy obsahujú látky, ktoré škodia životnému prostrediu).
Kozub či kachle správne zapálite, keď dáte na spodok tri polienka vedľa seba, na ne krížom ďalšie tri a na ne triesky. Pod triesky umiestnite podpaľač a zapálite ho (počas toho musí byť otvorený prívod vzduchu). Množstvo dreva na prikladanie závisí od výkonu kozubovej vložky. Na otázku, koľko prikladať, sa preto treba pýtať pri kúpe kozuba a kachlí. Nezabudnite na čistenie - ohniska aj komína. Takzvané bezšrotové ohnisko čistite až keď je vrstva popola vyššia ako 2 cm. Pri ohnisku s roštom tak urobte, keď bude popolník naplnený do troch štvrtín.
Nevhodné druhy dreva na kúrenie
Tvrdé drevo vs. Mäkké drevo
V našom regióne najčastejšie ľudia vykurujú svoju domácnosť bukom, dubom, jaseňom, brezou alebo smrekom. Dostupná je aj borovica, ktorá sa však na vykurovanie domácností nepoužíva.
Tvrdé drevo produkuje najmä listnaté opadavé dreviny, ako dub, buk, jaseň či javor. Má vyššiu hustotu, a teda aj vyššiu výhrevnosť. Horí pomalšie a stabilnejšie, pričom vytvára dlhotrvajúcu pahrebu. Je ideálne na dlhé večery pri krbe, kedy chcete udržiavať stálu teplotu.
Mäkké drevo produkuje väčšina ihličnatých drevín, ako napríklad smreky, jedle a borovice. Je cenovo dostupnejšie ako tvrdé drevo, no horí rýchlejšie a má nižšiu výhrevnosť. Obsahuje živicu, ktorá pri horení môže produkovať iskry, a spaľovanie sprevádza nepríjemný dym a špecifická aróma. Pri dlhodobom používaní riskujete aj znečistenie a upchatie komína kreozotom. ALE! Drevo z ihličnanov je vhodné na rozkurovanie, ale nie na dlhodobé kúrenie.
Smrekové drevo patrí medzi mäkké drevo. Obsahuje tiež veľmi veľa živice, a preto pri jeho používaní dochádza k hlasnému pukaniu a tzv. „vystreľovaniu“.
Drevo s chemickým ošetrením
Stopku má impregnované drevo a drevotrieska. Vo všeobecnosti platí, že drevo ošetrené nátermi môže pri horení uvoľňovať toxické látky do ovzdušia. Drevo zo starých skríň, regálov či stoličiek môže byť druhovo vhodné, suché aj zdravé, no do kozubu by ste ho rozhodne dávať nemali. Pri výrobe nábytku často prechádza úpravami, počas ktorých do seba vstrebáva chemikálie. Tie ho majú chrániť pred škodcami, plesňou, hubami či poveternostnými podmienkami. Nehovoriac o farbách či lakoch na jeho povrchu.
Jedovaté druhy drevín
Nielen drevo ošetrované chemikáliami je pri spaľovaní toxické. Vo voľnej prírode nájdeme aj také druhy drevín, ktoré obsahujú jedovaté látky prirodzene. Môžeme k nim zaradiť napríklad oleandre, ktoré sa v našich podmienkach hojne pestujú. Pri spaľovaní uvoľňuje toxické látky, ktorých vdýchnutie môže spôsobiť zdravotné problémy. Aj keď je oleander obľúbený, jeho drevo v žiadnom prípade nespaľujte. Do kozubu v žiadnom prípade nepridávajte ani časti brečtanu alebo škumpy.
Čerstvé a hnijúce drevo
Podobne ako mokré drevo, aj to z nedávneho výrubu obsahuje vyšší podiel vlhkosti (50 % a viac), ktoré bránia správnemu horeniu. Dochádza teda k neefektívnemu vykurovaniu i nedokonalému horeniu, pri ktorom sa uvoľňujú škodlivé látky. Dlhodobým spaľovaním čerstvého dreva navyše vytvárate nebezpečné podmienky, ktoré môžu skončiť nešťastím. Pri spaľovaní čerstvého dreva vzniká lepkavý a horľavý kreozot, ktorý môže upchať komín a spôsobiť požiar.
Pri dlhodobom pôsobení vlhkosti podlieha drevo rozkladu. Stráca svoju štruktúru i hmotu, čo sa prejavuje mäknutím či rozpadaním sa. Je teda prvý pohľad jasné, že na horenie z neho už veľa neostalo a kúriť ním bude neefektívne. Hnijúce drevo navyše vytvára ideálne podmienky pre množenie húb a plesní.
Ihličnaté drevo na dlhodobé kúrenie
Drevo ihličnatých stromov sa síce hodnotovo rovná tvrdému masívu, avšak horí veľmi rýchlo. Môže to byť zavádzajúce. Aj keď má ihličnaté drevo vyššiu výhrevnosť, je menej obľúbené práve kvôli prskaniu a iskreniu. Nepoužívajte ho v otvorených kozuboch, pretože dosť iskrí.
Najvhodnejšie dreviny na kúrenie
Z hľadiska výhrevnosti a času horenia sú to najmä topoľ a vŕba, ale tiež lipa. Mäkké drevo sa nevyplatí na dlhodobé kúrenie, hodí sa skôr na otvorené ohniská v záhrade alebo opekanie v prírode, než na kúrenie.
Tvrdé listnaté dreviny
Sú nimi zástupcovia tvrdých druhov listnatých drevín. Rebríček vedú buk a dub, ale za vhodné môžeme považovať i gaštan, jaseň a drevo z ovocných stromov, ako jabloň, hruška, čerešňa, prípadne slivka.
- Dubové drevo patrí medzi najlepšie drevo na vykurovanie domácnosti. Je charakteristické dlhou dobou horenia a možnosťou opätovného používania pri vytápaní. Opäť je potrebné mať dobre vysušené drevo, aby ste predišli zápachu. Má vysokú výhrevnosť a dlho horí. Ideálny je do kachľovej pece, do kachlí alebo v ústrednom kúrení, najmä pri profesionálnej výrobe tepla. Skvelé je na nočné udržiavanie ohňa.
- Bukové drevo na kúrenie je veľmi žiadané, považuje sa totiž za klasické kozubové drevo. Horí pekným plameňom, takmer neiskrí a má mimoriadne vysokú výhrevnú hodnotu. Pri nom si dávajte pozor najmä na dobré vysušenie, keďže buk má vysoký obsah vody. Má vysokú výhrevnú hodnotu, neiskrí a je dosť žiadané, takže aj trošku drahšie.
- Jaseňové drevo patrí medzi najžiadanejšie drevo na vykurovanie a je vhodné do všetkých typov kachlí. Ide totižto o drevo, ktoré má vysokú energetickú hodnotu, vytvára málo dymu a má jemnú arómu. Navyše práve jaseň vytvára veľmi pekné plamene, takže okrem tepla budete mať ten pravý rozprávkový pocit strávený pri praskajúcom ohni. Jaseň však musí byť dostatočne suchý.
- Hrabové drevo je tiež tvrdé drevo, ktoré je výborné na kúrenie, má dlhú dobu horenia a malo by sa sušiť aspoň rok.
Drevo na rozkurovanie
Samostatnú kategóriu tvorí drevo na rozkurovanie, čiže také, ktoré síce horí krátko, ale veľmi jednoducho vzplanie. Do otvorených ohnísk je na to vhodná napríklad breza. Horí rýchlo, ale ľahko a je vítaná aj z hľadiska spôsobu horenia, pretože „nevystreľuje“ (používa sa aj na založenie vonkajšieho ohniska, aj za daždivého počasia). Vytvára plamene s jemným modrastým nádychom. Krásnym plameňom horí i buk, ktorý je do krbu ideálny. V tomto prípade si na rozkurovanie môžete dovoliť aj drevo, ktoré „vystreľuje“. Smrek vzplanie ľahko (plus je cenovo výhodný) a pripraví podmienky dubu, ktorý pre kachle predstavuje ideálne palivo. Je to aj z dôvodu, že nehorí takým atraktívnym plameňom ako buk a rovnako jeho vôňa nemusí vyhovovať každému (kvôli obsahu trieslovín). Smrekové drevo zase nepotrebuje dlhú dobu na vysušenie, efektívne sa môže spaľovať už po roku vysychania.
Brezové drevo síce veľmi rýchlo vysychá a pri horení vytvára veľmi pekné plamene, no nie je vhodné na dlhodobé vykurovanie domácnosti. Brezové drevo vytvára jasný, pokojný plameň s príjemnou vôňou vďaka obsahu éterických olejov.
Viete správne založiť oheň?
Alternatívy k drevu
Jednoduchým riešením, ako nahradiť drevo, sú brikety (pod tlakom zlisované čisté a suché piliny) a pelety (granulované častice odpadového drevného materiálu z pilín a hoblín). Rovnako sa vyrábajú pod tlakom. Vďaka nízkemu obsahu vody (menej ako 10 %) a vysokej hustote dobre horia, nedymia, nezanášajú komín a neničia vykurovacie zariadenie. Kvalitné brikety najskôr horia jasným plameňom, potom žeravia priemerne štyri hodiny (pri uzavretom prívode vzduchu). Brikety z kôry stromov dokážu horieť až desať hodín.
Drevené pelety sú ukážkovým príkladom ekologického využitia odpadu, zdrojom ich výroby sú väčšinou vedľajšie produkty drevnej produkcie (drevný prach). Spaľovanie peliet je vysoko účinné a nezamoruje vzduch v okolí. Vzniknutý popol je kvalitným zásaditým hnojivom, pretože obsahuje vápnik, horčík aj fosfor.
Medzi prírodné palivo z odpadového dreva s vynikajúcou výhrevnosťou zaraďujeme aj suché drevné štiepky. Majú najčastejšie veľkosť 7 až 25 mm a obsah vody do 20 %. Nevysušená sypaná štiepka môže mať podiel vody až do 65 %, preto neprekvapí, že jej výhrevnosť je o polovicu nižšia. Takéto palivo je vhodné nechať vysušiť v sklade alebo pod prístreškom. Okrem toho, keďže takéto sypké materiály veľmi zle presychajú, odporúča sa hromadu z času na čas premiešať. Je to v podstate čiastočne spracované kalamitné a odpadové drevo, ktoré sa rozseká na kúsočky. Štiepka sa spaľuje vo väčších kotloch, ktoré sú na to prispôsobené. Majú napríklad zónu, v ktorej sa vlhká štiepka presuší a následne prichádza do spaľovacieho priestoru suchá.