Predmetom účtovníctva každého podnikateľského subjektu je účtovanie o stave a pohybe majetku. Hmotný majetok zákonite plní svoju funkciu len určitý čas. Počas odpisovania sa zostatková cena znižuje a po uplynutí doby odpisovania a zahrnutí daňových odpisov do daňových výdavkov je zostatková cena nulová.
Aj keď účtovná a daňová zostatková cena je nulová, hmotný majetok môže naďalej plniť svoj pôvodný účel. Inokedy je fyzicky a morálne tak opotrebovaný, že nemôže byť ďalej využívaný. Stav majetku je povinný každý podnikateľský subjekt overovať inventarizáciou, povinnosť inventarizácie ustanovuje zákon o účtovníctve.
O možnosti a spôsobe vyradenia a zodpovednej osoby za vyradenie rozhodne štatutárny orgán podnikateľského subjektu alebo iná osoba v závislosti od kompetencií určených v internej smernici, pracovnom poriadku alebo organizačnom poriadku.
Predaj vyradeného hmotného majetku
Účtovná jednotka môže ponúknuť odpísaný hmotný majetok na predaj zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám. Pri realizácii predaja sa uzatvára kúpna zmluva v zmysle § 588 - § 600 Občianskeho zákonníka alebo v zmysle § 409 - § 470 Obchodného zákonníka. Predmet kúpnej zmluvy je vymedzený v závislosti od druhu hmotného majetku. Predávajúci musí byť vlastníkom predávaného majetku. V prípade právnických osôb je preukázateľným vlastníkom právnická osoba, ktorá o majetku účtuje a vykazuje v aktívach účtovnej jednotky.
Aj keď ide o predaj odpísaného hmotného majetku, ako základ pre stanovenie predajnej ceny by sa mala použiť reálna hodnota majetku. Zákon o dani z príjmov ani iný predpis pri predaji hnuteľného majetku nevyžaduje znalecký posudok. Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o cenách sa cena určuje dohodou zmluvných strán, z hľadiska zákona o dani z príjmov je potrebné skúmať, či dohodnutá cena sa líši alebo nelíši od ceny obvyklej.
V súlade s § 2 písm. c) ZDP na účely príjmu je predmet predaja potrebné oceniť cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebovania predmetného plnenia, t. j. cenou obvyklou. V praxi je dosť problematické stanovenie ceny obvyklej, pretože zo znenia uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva spôsob, ako cenu obvyklú určiť, ale len to, čo musí obsahovať.
Zostatková cena a daňové výdavky pri predaji
Zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení predajom je v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v plnej výške uznaným daňovým výdavkom. V podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 541 - Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. V jednoduchom účtovníctve sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia.
Vychádzajúc z § 2 písm. h) ZDP, v zmysle ktorého zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, príjem z predaja hmotného majetku je zdaňovaným príjmom. U právnických osôb je príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov právnickej osoby v plnej výške. Tržby z predaja dlhodobého majetku sú súčasťou hospodárskeho výsledku v zmysle § 78 postupov účtovania pre PÚ.
U podnikajúcich fyzických osôb je príjem z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjem z predaja dlhodobého majetku sa zahrňuje do príjmov zahrnovaných do základu dane v zmysle § 4 ods. 6 písm. d) bod 3 postupov účtovania pre JÚ.
Ak podnikateľ využíval majetok na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť len z časti, príjem z predaja je zdaniteľným príjmom v súlade s § 4 ods. 5 ZDP len v takom pomere, v akom majetok na podnikanie využíval.
Predaj odpísaného hmotného majetku zamestnancovi
Na strane zamestnanca (ak ide o zvýhodnený predaj zamestnancovi účtovnej jednotky) rozdiel medzi obvyklou a predajnou cenou sa považuje za nepeňažný príjem zo závislej činnosti ocenený podľa § 2 písm. c) ZDP. V prípade, ak ide o predaj odpísaného hmotného majetku zamestnancovi, kde bola predajná cena 500 € a obvyklá cena 2 100 €, rozdiel 1 600 € predstavuje nepeňažný príjem zamestnanca.
Daňové aspekty pri predaji zamestnancovi
V súlade s § 2 písm. c) ZDP je potrebné oceniť majetok cenou obvyklou. V tomto prípade sa rozdiel medzi cenou obvyklou a predajnou cenou (1 600 €) považuje za nepeňažný príjem zamestnanca zo závislej činnosti. Zamestnávateľ je povinný tento nepeňažný príjem zdaniť spolu s peňažným príjmom zamestnanca.
Ak zamestnanec darovaný majetok následne predá, príjem z predaja bude v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZDP považovaný za ostatný príjem, ktorý je predmetom dane. Iná obdarovaná fyzická osoba nemá z titulu prevzatia daru žiadne daňové povinnosti.
Darovanie hmotného majetku
Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že nepoužívaný odpísaný hmotný majetok evidovaný v obchodnom majetku daruje zamestnancom alebo iným osobám - fyzickým, právnickým, neziskovým, charitatívnym. Dokladom o darovaní je darovacia zmluva. Právnu úpravu darovacej zmluvy vymedzuje § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné uplatniť aj v rámci pracovnoprávnych, aj obchodnoprávnych vzťahov.
Najdôležitejším právom a povinnosťou darcu je poskytnutie bezplatného majetkového plnenia obdarovanému. Obdarovaný má právo a povinnosť dar prijať. K platnosti darovacej zmluvy sa vyžaduje, aby darca bol vlastníkom darovaného majetku. Rovnako ako pri predaji majetku, aj pri darovaní môže dôjsť k darovaniu majetku, ktorý je v podielovom vlastníctve alebo v bezpodielovom vlastníctve manželov.
Zostatková hodnota darovaného majetku
Zákon o dani z príjmov neumožňuje uplatniť hodnotu poskytnutých darov do daňových výdavkov, pretože nejde o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa hmotný majetok ako dar poskytne akýmkoľvek osobám, zostatková hodnota v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP vždy predstavuje nedaňový výdavok. V podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 543 - Dary, v jednoduchom účtovníctve sa o zostatkovej cene v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií neúčtuje.
Ak účtovná jednotka majetok daruje zamestnancovi, zamestnanec dosiahne nepeňažný príjem vo výške hodnoty daru poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Tento príjem je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane a vzniká daňová povinnosť, pretože dary nie sú predmetom dane iba v prípadoch, ak nie sú poskytované v súvislosti s výkonom podľa § 5 alebo podľa § 6 ZDP.
Príklad: Účtovná jednotka sa rozhodla nepoužívané odpísané počítače darovať miestnej základnej škole. Pretože zostatková hodnota darovaných počítačov je nulová, darovanie nemá žiadny vplyv na základ dane z príjmov a nie je potrebné vykonať ani odvod DPH.
Likvidácia hmotného majetku
Ak účtovná jednotka prebytočný a neupotrebiteľný hmotný majetok nepredá alebo nedaruje, môže rozhodnúť o jeho likvidácii. Spôsob likvidácie bude závislý od druhu likvidovaného majetku.
Likvidácia starých motorových vozidiel
Staré motorové vozidlá obsahujú nebezpečné látky, kyseliny, chemické zlúčeniny, preto sa zaraďujú do kategórie „nebezpečný odpad“. Likvidáciu starého motorového vozidla môže vykonať len autorizovaný spracovateľ starých vozidiel nazývaný šrotovisko. Povinnosťou účtovnej jednotky je preto zaviesť staré vozidlo k spracovateľovi alebo po dohode s ním na zberné miesto.
Šrotovisko po prevzatí vydá potvrdenie o prevzatí starého vozidla a vydá evidenčné číslo vozidla. Následne musí účtovná jednotka motorové vozidlo vyradiť z evidencie na dopravnom inšpektoráte a predložiť osvedčenie o evidencii vozidla, tabuľku s evidenčným číslom, potvrdenie od šrotoviska a doklad o zaplatení povinného poistenia za príslušný kalendárny rok.
Likvidácia elektroodpadu a technologických zariadení
Nefunkčné elektrické a elektronické zariadenia ako napr. počítače, tlačiarne, televízory, ale aj stroje a technologické zariadenia, je potrebné odovzdať do tzv. zberných dvorov alebo autorizovaných spoločností na spracovanie elektroodpadu. Rovnaké spôsoby a postupy ako pri likvidácii elektroodpadu platia aj pre likvidáciu strojov a technologických zariadení.
Na trhu pôsobia firmy na tento účel špecializované, ktoré stroje a zariadenia určené na likvidáciu demontujú, odvezú, odpad zneškodnia a zlikvidujú. Niektoré činnosti vykonávajú bezplatne, niektoré spoplatňujú.
Pri likvidácii niektorých druhov majetku môžu byť niektoré súčasti likvidovaného majetku ešte použiteľné, preto je vhodné použiteľný materiál uviesť do zápisnice o likvidácii a materiál prevziať na sklad.
Preradenie hmotného majetku do osobného užívania
Podnikateľ s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť, že majetok zaradený v obchodnom majetku vyradí a preradí do osobného užívania. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania podmienky preradenia nestanovujú.
Pri preradení je však potrebné vystaviť protokol o vyradení hmotného majetku z používania s uvedením dátumu a dôvodu vyradenia z obchodného majetku a vyradenie zaúčtovať aj v knihe dlhodobého majetku. Zostatková cena hmotného majetku pri jeho preradení do osobného užívania nie je uznaným daňovým výdavkom, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.
Príklad: Podnikateľ sa rozhodol, že plne odpísaný nábytok vo svojej kancelárii už od 1. 3. 2012 nebude využívať a preradí ho do osobného užívania na chate. O preradení vyhotoví protokol o vyradení dlhodobého hmotného majetku z používania, ktorý je súčasťou účtovnej a analytickej evidencie. Na základe vyraďovacieho protokolu zaúčtuje vyradenie aj v knihe dlhodobého majetku.
Ak podnikateľ majetok, ktorý preradil z obchodného majetku do osobného užívania, predá do piatich rokov od preradenia do osobného užívania, príjem z predaja bude predstavovať zdaniteľný ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Príjem z predaja bude v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZDP zdaniteľný.
Drobný hmotný majetok
O hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa v zmysle § 13 ods. 7 postupov účtovania pre PÚ a v zmysle § 10 ods. 26 postupov účtovania pre JÚ účtuje ako o zásobách. Drobný hmotný majetok sa na osobitnom analytickom účte neúčtuje.
Účtovná jednotka je povinná v súlade s § 43 ods. 14 postupov účtovania pre PÚ a s § 11 ods. 8 postupov účtovania pre JÚ vo vnútornom predpise určiť materiál účtovaný priamo do spotreby. Postup a spôsob vyraďovania prebytočného a neupotrebiteľného drobného hmotného majetku by mal byť rovnaký ako pri vyraďovaní dlhodobého hmotného majetku, t. j. účtovná jednotka môže drobný hmotný majetok predať, darovať alebo fyzicky zlikvidovať.
Hodnota drobného hmotného majetku bola do základu dane zahrnutá jednorazovo pri nákupe, resp. pri zaradení do používania, preto pri vyradení z používania základ dane neovplyvňuje. Vplyv na základ dane má len príjem z predaja.
Účtovná jednotka eviduje drobný hmotný majetok nadobudnutý v cene od 50 € do 1 700 € v analytickej evidencii. Na základe návrhu vedúceho skladu rozhodla o vyradení poškodených drevených regálov fyzickou likvidáciou rozobratím, rozsekaním a odvozom na skládku komunálneho odpadu.
Zásoby v jednoduchom účtovníctve
Povinnosť účtovania o zásobách ukladá účtovným jednotkám účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v § 2 ods. 2 písm. a) a písm. b). Problematika zásob sa týka nielen podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, ale aj fyzických osôb, ktoré uplatňujú preukázateľné daňové výdavky a rozhodli sa viesť daňovú evidenciu alebo uplatňujú výdavky v paušálnej výške.
Zásoby sú krátkodobým majetkom účtovnej jednotky, t. j. majetkom, ktorého doba použiteľnosti je najviac jeden rok. Neznamená to ale, že zásoby evidované dlhšie ako jeden rok nebudú naďalej považované za zásoby. Zásady pre členenie majetku v jednoduchom účtovníctve sú definované v § 9 postupov účtovania v JÚ (opatrenie MF SR č. 2305/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Členenie materiálu a zásob vlastnej výroby
Ako materiál podľa § 11 ods. 1 postupov účtovania v JÚ rozumieme:
- Suroviny - hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu, sú spotrebované jednorazovo.
- Pomocné látky - hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, sú spotrebované jednorazovo.
- Prevádzkové látky - veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napr. mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace potreby, kancelárske potreby.
- Náhradné dielce - predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného alebo prevádzkyschopného stavu bez ohľadu na to, či budú spotrebované jednorazovo, alebo sa budú používať dlhšie ako jeden rok (napr. pneumatiky na motorové vozidlá).
- Obaly - veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov bez ohľadu na to, či budú použité jednorazovo (nevratné obaly), alebo sa budú používať dlhšie ako jeden rok (vratné obaly).
Ako zásoby vlastnej výroby podľa § 11 ods. 3 postupov účtovania v JÚ sa podľa § 11 ods. 3 postupov účtovania v JÚ považujú:
- Nedokončená výroba - produkty, ktoré prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami a nie sú už materiálom alebo polotovarom a nie sú ani hotovými výrobkami, napr. víno počas kvasenia, syry počas zrenia. Medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú aj nedokončené výkony iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty.
- Polotovary vlastnej výroby - osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a v ďalšom výrobnom procese sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov.
- Výrobky - predmety vlastnej výroby určené na predaj.
- Zvieratá - mladé zvieratá, ktoré sa považujú za zvieratá od ich narodenia alebo vyliahnutia až po ich preradenie do základného stáda.
Ako tovar podľa § 11 ods. 4 postupov účtovania v JÚ sa účtuje všetko, čo sa obstaráva s cieľom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie.
Účtovanie v knihe zásob
Zásoby sa podľa § 11 ods. 5 postupov účtovania v JÚ evidujú v knihe zásob. V knihe zásob sa podľa § 6 ods. 10 postupov účtovania pre JÚ účtujú zásoby prijaté na sklad a zásoby vydané zo skladu na základe účtovných dokladov. Zásoby, ktoré boli prijaté alebo poskytnuté ako dar, sa v knihe zásob vyznačia osobitne.
Príklad: Podnikateľ prevádzkuje autodielňu. Náhradné diely a ostatné zásoby, ktoré použije pri opravách automobilov, nakupuje vždy na konkrétnu zákazku. Ide o zásoby, ktoré použije bezprostredne po ich obstaraní.
Právne predpisy a postupy
Pri účtovaní v jednoduchom účtovníctve sa podnikateľ riadi najmä týmito ustanoveniami:
- Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
- Opatrenie Ministerstva financií SR z 13. decembra 2002 č. 2305/2002-595, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Jednoduché účtovníctvo je založené na peňažnom denníku, kde sú všetky pohyby počas roka zaúčtované. Na rozdiel od podvojného účtovníctva, v jednoduchom účtovníctve nie je potrebné podrobne rozčleňovať jednotlivé položky.
Záver
Správne zaúčtovanie nákupu chladničky a súvisiacich nákladov, ako aj iných foriem majetku, je kľúčové pre dodržiavanie legislatívnych požiadaviek a presné sledovanie finančnej situácie podniku. Je dôležité venovať pozornosť detailom, ako sú náklady na dopravu, daňové povinnosti a správne členenie nákladov. V prípade nejasností je vždy vhodné konzultovať postup s odborníkom na účtovníctvo.
tags: #nakup #chladnicky #v #jednoduchom #uctovnictve