Ľadovce sú rozsiahle masy ľadu, ktoré sa formujú na štítoch najvyšších pohorí alebo v polárnych oblastiach, kde sa sneh hromadí a netopí. Hrúbka ľadu môže presahovať aj 1 km.
Vznik a Premena Snehu na Ľad
Teplota na vysokých štítoch zriedka kedy vystúpi na bod mrazu, a tak čerstvá snehová prikrývka stláča staršie vrstvy snehu a mení ich na ľad. Sneh, ktorý je stavebnou látkou ľadovcov, sa neustálym zamŕzaním a topením pomaly mení na formu granulovaného ľadu, nazývanú névé. Tento sa neskorším pôsobením tlaku nadložných vrstiev snehu stlačí a nazýva sa firn. Časom jednotlivé vrstvy podliehajú ďalšiemu stlačeniu, až vytvoria kompaktnú ľadovcovú masu.
Ľadovcový ľad kryštalizuje v hexagonálnej sústave, je mäkký a jeho najspodnejšia vrstva je vplyvom vysokého tlaku plastická, čo umožňuje pomalý pohyb ľadovca. Okrem nízkej teploty sú nevyhnutnou podmienkou tvorby ľadovcov tiež zrážky.
Ľadovcový Kotol (Kar alebo Cvik)
Miesto, kde sa hromadí ľad, nazývame ľadovcový kotol. Presnejšie, priehlbina, v ktorej sa hromadí ľad a odkiaľ vyteká ľadovec, sa nazýva kar alebo cvik. Ľadovec sa zvyčajne vytvára v cirku - priehlbine miskovitého tvaru v blízkosti vrcholu pohoria. Sneh hromadiaci sa v takejto priehlbine sa postupne premieňa na hrubú vrstvu ľadu, na ľadový príkrov.
Pohyb a Dynamika Ľadovcového Splazu
Z takýchto priehlbín ľad vyteká v podobe ľadových riek, ktorým hovoríme aj ľadovce. Tieto tečúce ľadové masy sa označujú ako ľadovcové splazy. Keď hrúbka ľadu dosiahne zhruba 50 až 60 metrov, jeho obrovská hmotnosť ho uvedie do pohybu, čo môže spôsobiť aj otrasy zeme. Ľadovce sa pohybujú veľmi pomaly, zvyčajne pomalšie ako meter za deň, hoci niektoré antarktické ľadovce sa môžu pohybovať rýchlosťou 1,5 až 2 metre za deň a alpské niekoľko metrov denne. Ak údolie vypĺňa ľadovec, ľad sa v ňom pohybuje rýchlejšie ako na okrajoch.
Pohyb ľadovca je zabezpečený neustálym pridávaním ďalších vrstiev snehu v hornej časti, ktoré tlakom svojej hmoty spôsobujú roztekanie na jeho báze. Vrchná časť ľadovca, ktorá zachytí najviac snehových zrážok, sa nazýva akumulačná zóna a zaberá asi 60-70 % povrchu ľadovca. Na opačnom konci ľadovca dochádza k topeniu ľadu (ablačné zóny), kde je množstvo pribudnutého ľadu menšie ako množstvo roztopeného ľadu, a k ukladaniu sedimentov. Predná časť sa nazýva ľadovcový front. Nadmorská výška hranice medzi oboma koncami sa nazýva rovnovážna línia, kde je množstvo pribúdajúceho a roztápajúceho sa ľadu rovnaké.
Ako sa pohybujú ľadovce? ČASOZBER! | Veda o Zemi
Mechanizmy Pohybu a Formovanie Trhlín
Medzimolekulové sily, držiace pokope kryštály ľadu, sú relatívne slabé, takže pri zväčšujúcom sa tlaku sa porušia a vrstvy ľadu sa začnú pohybovať. Iným mechanizmom pohybu je šmýkanie sa celej masy po povrchu, ktoré je podporené oslabením trecej plochy základne ľadovca roztopenou vodou. Rýchlosť pohybu je determinovaná trením a je dosť variabilná; spodné časti ľadovca sa pohybujú pomalšie ako vrchné. Pri pohybe sa vo vrchných vrstvách, ktoré nie sú plastické, vytvárajú rôzne veľké trhliny. Tieto trhliny sú nebezpečné, pretože sa často skrývajú pod povrchom a môžu mať hĺbku aj niekoľko desiatok metrov.
Morfologický Vplyv Ľadovcového Splazu na Krajinu
Ľadovce pomaly drvia aj tú najtvrdšiu horninu a tým menia krajinu. Ľadovec namáhaný gravitačnou silou začne „stekať“ dolu kopcom, cestou vyhĺbi údolie. Zbiera všetko, čo mu príde do cesty - špinu, horniny, balvany - a unáša to so sebou. Ľadovec je ako dlhý dopravný pás, ktorý z vrcholkov štítov odnáša nadol úlomky skál.
Erozívna Činnosť a Transport Materiálu
Ľadovce opracúvavajú podložie dvoma metódami - vymieľaním a odtrhávaním úlomkov z horninového základu. Pri pohybe ľadovca voda, ktorá sa nachádza v jeho spodných častiach, preniká do trhlín v podloží, kde často zamrzne a tieto horniny doslova trhá. Rôzne veľké úlomky sa zabudovávajú do masy ľadu a na podložie pôsobia ako šmirgeľ. Pohybujúca sa masa ľadu vytrháva z dna a bočných stien údolia menšie kamene i väčšie balvany, ktoré tiež premiestňuje nadol. Tento materiál vytvára spodnú morénu.
Treba si uvedomiť, že vlastne nie samotný ľadovec, ale hlavne hornina v ľadovci pretvára reliéf. Ľadovec vlastne transportuje túto horninu. Často pod ľadovcom prichádza k zmene nositeľa časti úlomkov hornín na vodu.
Typické Glaciálne Formy Reliéfu
Pre pohybujúci sa ľadovec je charakteristické údolie s prierezom tvaru U, nakoľko ľadovec na rozdiel od vodných tokov využíva na eróziu celé svoje teleso. Po roztopení zostávajú v údolí niektoré útvary špecifické pre ľadovec.
- Erózne formy: K základným eróznym tvarom patria trógy (ľadovcové údolia), kary (spájaním karov vznikajú karové amfiteátre), karlingy a nunataky. Na podrobnejšej úrovni môžeme rozoznávať menšie formy ako guliagy, konfluenčné stupne, plecia trógu či visiace doliny. V nižších námorných výškach je obyčajne teplejšie, takže sa tam topia. Niektoré ľadovce stekajú celou cestou priamo až do mora, ale iné „cúvajú“ - už roztopené - naspäť do údolia, ktoré vyryli. Na konci ľadovej doby sa more zdvihlo a zaplavilo údolia vytvorené ľadovcami, čím vznikli hlboké úzke zátoky, ktoré nazývame fjordy.
- Akumulačné formy: Druhou skupinou glaciálnych foriem sú akumulačné formy, z ktorých najviac rozšírené sú morény. V teréne sa najviac prejavujú čelné morény, ale existujú aj bočné, stredné, náporové a ablačné morény. Medzi ďalšie útvary patria aréty a horny - menšie hrebene v bočných častiach a tzv. bludné kamene, ktoré sú unášané ľadovcom.
Ľadovec svojou váhou stláča podložie a po jeho roztopení nastáva izostatické vyrovnanie, kedy sa zemská kôra postupne zdvíha.
Typy Ľadovcov
Ľadovce sa rozdeľujú na:
- Vysokohorské ľadovce: Vyskytujú sa vo vysokohorských oblastiach nad snežnou čiarou. Menšie vysokohorské ľadovce sa nazývajú údolné, väčšie, často pokrývajúce celý vrch kopca, horskej reťaze, príp. vulkánu, sa nazývajú ľadové čiapky.
- Pevninské ľadovce: Pokrývajú kontinenty a často súvisia s ľadovými dobami. Najväčšie ľadové čiapky pokrývajú celé kontinenty. V súčasnosti ľadovce pokrývajú takmer celú Antarktídu a Grónsko. Počas poslednej ľadovej doby pokrýval veľkú časť severnej Ameriky a Európy obrovský ľadový príkrov.
Existujú aj špecifické typy ľadovcov súvisiace so splazmi:
- Piedmontské ľadovce: Nachádzajú sa na úpätí horských masívov a pochádzajú z ľadovcových splazov z viacerých ľadovcových údolí, ktoré sa spájajú do väčších celkov.
- Príbrežné ľadovce: Ústia priamo do mora (príp. sa nachádzajú priamo na morskej hladine), kde sa z nich odtrhávajú kryhy ľadu.
Ľadovce predstavujú najväčšie zásobárne sladkej vody a po oceánoch sú aj druhé najväčšie v celkových zásobách vody.