Na to, aby kotol hospodárne fungoval, musia byť dodržané aj ďalšie technické parametre. Patrí k nim aj rozhodnutie o umiestnení kotla, ktoré však nie je len čisto technické. Ak pre kotol nemáme zabezpečenú samostatnú miestnosť - kotolňu, či lepšie povedané kotolničku, nastáva problém s estetickou stránkou umiestnenia kotla.
Mnohé moderné závesné kotly sú vyrábané v príjemnom, ba dokonca i elegantnom dizajne, a vďaka ich už spomínaným malým rozmerom ich možno bez problémov umiestniť v kúpeľni či kuchyni. V prípade, že sa kotlom bude ohrievať aj voda, treba kotol alebo zásobník umiestniť v blízkosti odberného miesta, aby sme predišli tepelným stratám v potrubí. Keďže výrobcovia kotlov počítajú s ich častým umiestňovaním v kúpeľniach, vyrábajú sa dnes už priamo so zvýšeným elektrickým krytím.
Veľmi dôležitým kritériom pri výbere kotla pre náš domov je aj možnosť prívodu vzduchu. Vzduch je totiž potrebný pre kvalitné spaľovanie a odvod spalín. Jednoduchým a najtradičnejším riešením odvodu spalín je komín. Narozdiel od komínových kotlov, kotly s uzavretým spaľovaním dostávajú vzduch potrebný na spaľovanie zo vzduchového kanála komínu a druhým kanálom vypustia do okolia vzniknuté spaliny. V prípadoch, kedy sa nedá využiť systém turbo komína, sa odťah spalín dá riešiť dodatočnou inštaláciou potrubného nadstavca s ventilátorom.
Pri kúpe kotla by sme mali vziať do úvahy aj kritérium servisovania nového kotla. Záručná lehota kotlov je podobná ako pri iných výrobkoch, teda 2 roky. Aby sme s novým kotlom boli skutočne spokojní, odborný pracovník by mal minimálne raz v roku urobiť revíziu kotla.
Cena a konštrukčné hľadiská pri výbere kotla
Pre väčšinu záujemcov je cena najdôležitejším kritériom kúpy kotla. Z konštrukčného hľadiska sú vo všeobecnosti nízkoteplotné kotly lacnejšie ako kondenzačné. Z materiálového hľadiska sú najdrahšie kotly s teplovýmennými plochami vyrobenými z antikoru, lacnejšie sú s medi a zliatin hliníka a cenovo najprístupnejšie sú kotly, v ktorých teplo mení prostredníctvom oceľových plôch. Kondenzačné kotly sú približne 2-násobne drahšie ako kotly klasické, najlacnejšie sú kotly na tuhé palivá alebo biomasu.
Legislatívny rámec a právne posúdenie kotla ako súčasť stavby
Problematika zaradenia kotla a s ním súvisiacich technológií do kategórie stavby alebo samostatného hnuteľného majetku bola predmetom viacerých súdnych sporov, pričom rozhodnutia sa opierali o rôzne právne predpisy a ich interpretácie.
Prípad neoprávneného zaúčtovania odpisov
Správca dane predpísal daňovému subjektu daň z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že neoprávnene zaúčtoval do nákladov odpisy a znížil si základ dane z príjmov v roku 2005, kedy došlo k fyzickému užívaniu predmetných stavieb, pričom kolaudačné rozhodnutie k predmetným stavbám bolo vydané až v roku 2006. Krajský súd žalobu zamietol.
Súdne posúdenie technologickej časti ako súčasť stavby
Podľa názoru Krajského súdu jednoznačne súčasťou stavby kotolne ako takej boli vytvorené nové vonkajšie sekundárne rozvody, rekonštrukcia pôvodných sekundárnych rozvodov ústredného kúrenia na systém dvojrúrový. Súd konštatoval, že táto výmena, ktorá bola realizovaná, sa stala súčasťou stavby (stavebnej časti), preto aj v preskúmavanom prípade predmetné technologické vybavenie stavby slúžilo na uskutočňovanie technologického procesu na účel, na ktorý je stavba určená.
Vzhľadom na obsah stavebných povolení nemožno podľa názoru Krajského súdu vzhľadom na charakter stavby a jej účel oddeliť technologickú časť od stavebnej a nemožno technologickú časť stavieb chápať ako samostatné hnuteľné veci - výrobné zariadenia, definované v § 22 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP).
Predmetom stavebného konania, okrem výmeny rozvodov na systém dvojrúrový, bola aj inštalácia nových plynových kotlov a ich napojenie na komínové telesá a zabezpečenie plynovej prípojky. Krajský súd nesúhlasil so žalobcom, že k odpisovaniu malo dôjsť samostatne v stavebnej a samostatne v technologickej časti. Vzhľadom na charakter predmetnej stavby, nielen technické časti nemožno chápať ako výrobné zariadenia, ktoré sú definované v § 22 ods. 3 ZDP.
Definícia stavby a jej súčastí podľa legislatívy
Súd vychádzal z definície stavby, ktorá je upravená v § 43 zákona č. 50/1976 Zb. a tiež z § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila, pričom súčasťou bytového domu podľa § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z. sú aj technické zariadenia.
V danom prípade sa predmetné stavebné povolenie týkalo kotolne, jej prestavby na plynovú kotolňu a v nej príslušnej rekonštrukcie a dodávky technologickej časti. Čo sa týkalo ďalšej stavby - stavebného povolenia na stavbu kotolne, výmeny sekundárnych rozvodov ÚK a inštalácie domových odovzdávacích staníc na sídlisku, zo stavebného povolenia vyplýva, že išlo o výstavbu novej kotolne, umiestnenie domových odovzdávacích staníc a výmenu vonkajších sekundárnych rozvodov ÚK. Výmeny rozvodov, umiestnenie domových odovzdávacích staníc sú súčasťou stavby kotolne, tieto nie je možné od stavby ako takej oddeliť, bez toho, aby sa nezmenil celkový charakter a účel stavby. Preto nebolo možné odpisy samostatne realizovať zo stavebnej a technologickej časti, čo je v súlade s § 33 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.
Dočasné užívanie stavby a jeho vplyv na odpisovanie
Krajský súd ďalej poukázal na stavebný zákon, z ktorého vyplýva, že stavba je spôsobilá na samostatné užívanie a má charakter dokončenej stavby až na základe kolaudačného rozhodnutia. Je pravdou, že stavebný zákon používa termín a umožňuje tzv. dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku. Termín dočasné užívanie stavby, vo vzťahu k úprave odpisovania vo vzťahu k dani z príjmov, zákon neupravuje. Preto pokiaľ nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie v roku 2005, keď žalobca odpisoval predmetný hmotný majetok a zaradil ho do svojej evidencie z hľadiska odpisov, nebolo možné vykonávať odpisy skôr, než kolaudačné rozhodnutie bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť. Nebolo preukázané, že v prípade danej stavby bolo vydané rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku podľa § 84 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
Argumentácia daňového subjektu a metodické pokyny
Žalobca v odvolaní namietal, že prostredníctvom odpisovaného majetku dosahoval v kontrolovanom zdaňovacom období výnosy. Podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDZP v znení platnom v roku 2005 sa do základu dane nezahŕňa príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok, ktorý bol daňovník povinný účtovať. Správca dane mal teda v alikvotnej výške krátiť aj daňové výnosy dosahované z predaja tepla z kotolní a tepelného hospodárstva, ktorých odpisy neuznal ako daňový náklad.
Aj keď správca dane dospel k záveru, že žalobca nebol oprávnený uplatniť odpisy zo stavebnej časti hmotného majetku do daňových nákladov, mal uznať odpisy z technológií (najmä kotolne). Tento právny názor odobruje aj príloha č. 4 pokynu MF SR č. 3400/1998-62, podľa ktorého výrobné zariadenia sa považujú za samostatné technologické zariadenia a aj za samostatné hnuteľné veci, ktoré sú odpisované oddelene od stavieb napriek pevnému spojeniu so stavbou.
Poukázal na to, že Krajský súd poníma príslušenstvo veci v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka neuvedomujúc si, že v daňovom práve sa aplikuje lex specialis zákon o dani z príjmov pred lex generalis (Občiansky zákonník). Ustanovenie § 22 ods. 3 ZDZP hovorí, že samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, ktoré so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
Podľa citovaného metodického pokynu MF SR sa za výrobné zariadenia, ktoré sú odpisované oddelene od stavieb napriek pevnému spojeniu so stavbou, považujú aj zariadenia na výrobu, transformáciu a dopravu tepelnej energie a zariadenia lokálnych kotolní v obytných domoch.
Výklad metodického pokynu a jeho záväznosť
Podľa žalovaného pokyn MF SR č. 3400/1998-62 zverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998, ktorý sa vzťahoval k zákonu o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb., od 1. 1. 2000 nahradeným zákonom č. 366/1999 Z. z., nebolo možné považovať za právny predpis, ktorý by bol záväzný, jeho ustanovenia možno použiť len ako aplikačnú pomôcku.
Poukázal na to, že ustanovenie § 22 ods. 3 ZDZP je nevyhnutné vykladať v súlade s § 2 ods. 6 Zákona o správe daní a poplatkov (ZSD). Skutočný obsah skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane znamená ekonomický - materiálny obsah. Podľa Najvyššieho súdu citovaný metodický pokyn MF SR predstavuje návod na aplikáciu založený práve na zásadách uvedených v § 2 ods. 6 ZSD.
Najvyšší súd konštatoval, že aplikovať do oblasti daňových predpisov definície použité inými súkromnoprávnymi predpismi možno iba primerane. Napr. legálnu definíciu súčasti veci podľa Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil súd prvého stupňa, je možné iba v prípade, ak neodporuje § 2 ods. 6 ZSD a ak je v materiálnom súlade s daňovými zákonmi.
Ekonomické hľadisko pri odpisovaní
Najvyšší súd považuje za relevantné pre odlíšenie stavebnej a technologickej časti ekonomické hľadisko. Pokiaľ stavebná časť tvorí len 1/5 vynaložených finančných prostriedkov a technologická časť je ťažisková z hľadiska funkčnosti a finančnej náročnosti investície, kotolne a ďalšie objekty tepelného hospodárstva nemožno hodnotiť ako súčasť stavby pre účely odpisovania. Rozhodujúca je finančná náročnosť investície. Rovnako finančne náročné vykurovacie rozvody tepelného hospodárstva, niekoľko kilometrov dlhé, nemožno považovať z hľadiska odpisovania za súčasť pôvodnej stavby.
Technické a bezpečnostné požiadavky na kotolne a plynové zariadenia
V súvislosti s nárastom novej výstavby a rekonštrukciami obytných budov narastá aj počet individuálnych menších zdrojov tepla. Odborné prehliadky a skúšky sa vykonávajú v zmysle vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 86/1978 Zb. Za takéto zariadenia sa podľa uvedenej vyhlášky č. 86/1978 uvádzajú v § 1 ods. 2 písm. g) aj zariadenia na spotrebu plynov spaľovaním. Práve v nových objektoch sa najčastejšie ako hlavný zdroj tepla využívajú plynové kotly s výkonom od 50 kW do 500 kW, na ktoré sa tento príspevok orientuje, aj keď vo všeobecnosti sa týka aj iných tepelných zdrojov.
Na začiatku treba povedať, že vyhláška č. 86/1978 sa vzťahuje na organizácie, ktoré vyrábajú, montujú, majú v prevádzke, opravujú, udržiavajú plynové zariadenia alebo vykonávajú ich revízie. Za zariadenia uvedené v tejto vyhláške sa však nepokladajú zariadenia, ktoré užívatelia bytov a miestností neslúžiacich na bývanie majú v osobnom užívaní.
Vyhradené technické zariadenia a ich bezpečnosť
Ktoré zariadenia sa vo všeobecnosti považujú za vyhradené technické zariadenia a aké sú podmienky zaistenia bezpečnosti, ustanovuje vyhláška č. 718/2002 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení (ďalej len vyhláška 718/2002). V nej sa uvádza, že v prípade, ak výkon jednotlivého plynového zariadenia (plynový kotol alebo plynový spotrebič) alebo súčet výkonov jednotlivých zariadení tvoriacich funkčný celok je vyšší ako 5 kW, ide o technické zariadenie plynové - skupiny A, resp. B.
Prevádzka nízkotlakových kotolní
Pri výstavbe nových menších a stredných obytných blokov alebo ich rekonštrukciách sa v mnohých prípadoch objekty vybavujú plynovými kotlami na zabezpečenie potrebnej tepelnej energie - či už na vykurovanie alebo aj prípravu teplej vody. V prípade, že takýchto plynových spotrebičov - nízkotlakových kotlov - je v danom priestore viac a súčet ich menovitých tepelných výkonov je väčší ako 50 kW, prevádzkovateľ sa musí riadiť ustanoveniami vyhlášky 25/1984 Zb. Slovenského úradu bezpečnosti práce z 22. 12. 1983 na zaistenie bezpečnosti práce v nízkotlakových kotolniach (ďalej len vyhláška 25/1984 Zb.). Táto vyhláška ustanovuje povinnosti organizáciám a ich pracovníkom pri projektovaní, zriaďovaní, umiestňovaní a prevádzke nízkotlakových kotolní, so súčtom menovitých tepelných výkonov nízkotlakových kotlov väčším ako 50 kW. V zmysle vyhlášky 25/1984 Zb. nie je pritom rozhodujúce, či sú v jednej kotolni kotly rovnakého typu.
Typy kotlov a ich technická dokumentácia
Najčastejšie sa používajú uvedené teplovodné kotly. Sú to zariadenia, v ktorých sa ohrieva voda na najvyššiu prípustnú teplotu 110 °C spaľovaním pevných, kvapalných alebo plynných palív, prípadne využívaním elektrickej energie na ohrev vykurovacieho média. Pri preberaní takýchto zariadení do prevádzky sa treba uistiť, či je ku každému kotlu dodaná predpísaná dokumentácia. Okrem návodu na montáž, obsluhu, prevádzku a údržbu musí dodávateľ, v prípade kotla s menovitým výkonom nad 50 kW dodať aj výkresy zostavy kotla a jeho príslušenstva, základové plány kotla, schému potrubí a armatúr vrátane údajov o menovitých svetlostiach a menovitých tlakoch, schému meracích miest, schému diaľkového ovládania a regulácie s udaním veličín na meranie prevádzkových látok, prípadne schému obehu vody. V dokladoch musí dodať aj schému mazania, údaje o akostných ukazovateľoch napájacej a kotlovej vody a kompletný zoznam dokladov tvoriacich dokumentáciu.
Je nutné zdôrazniť, že pri kotloch na plynné palivá s menovitým výkonom vyšším ako 50 kW musí dodávateľ plynového zariadenia kotla (napríklad plynový horák kotla, redukčná stanica, a pod.) dodať tiež revíznu knihu takéhoto plynového spotrebiča. (Bližšie údaje týkajúce sa revíznej knihy sú uvedené v norme ON 06 0711). Túto dokumentáciu musí uložiť prevádzkovateľ na bezpečnom mieste a tak, aby bola vždy k dispozícii v prípade kontroly.
Umiestnenie kotolne a stavebné požiadavky
V nových objektoch, ktoré nemajú možnosť napojenia sa na centrálnu tepelnú sieť a pri ktorých sa dodávka tepelnej energie rieši v plynovej kotolni, sa umiestnenie tejto kotolne štandardne rieši v projektovej dokumentácii, ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie celého objektu. Ale v prípade, že objekt sa kotolňou vybavuje dodatočne, napríklad pri prestavbe bytov a prechode z individuálneho vykurovania bytov pevným palivom na palivo zemný plyn, rekonštrukcii kotolne na pevné palivo a na plynovú kotolňu a pod., je potom nevyhnutné dodržať podmienky uvedené v článku 5 (zriaďovanie kotolní) vyhlášky 25/1984.
Ak sa napríklad zriadi kotolňa s parnými alebo teplovodnými kotlami v objekte, nemôže prekročiť súčet menovitých tepelných výkonov kotlov 3,5 MW. Ak áno, kotolňa musí byť zriadená v samostatnom objekte. Ak ide o kotolňu s kotlami na plynné palivá so súčtom menovitých výkonov kotlov väčším ako 0,5 MW, musí byť takáto kotolňa vybudovaná s ľahko vybúrateľnými časťami stien do priestoru, ktorý nezvyšuje tlakovú vlnu. Aspoň jedna stena takejto kotolne musí byť pritom nad úrovňou terénu bezprostredne susediaceho s kotolňou.
Pri posudzovaní vhodného priestoru na vybudovanie kotolne treba mať na zreteli dostatočné priestory vnútri kotolne, montážne otvory a také prístupové cesty, ktoré svojou veľkosťou zodpovedajú rozmerom kotlov, prípadne ich montážnych blokov. Podrobnosti potom rieši projektant, ktorý zodpovedá aj za ostatné súvisiace požiadavky uvedené vo vyhláške 25/1984.
Povinnosti prevádzkovateľov a revízie
Z hľadiska prevádzkovateľa je potrebné zamerať sa hlavne na § 12 tejto vyhlášky, ktorý pojednáva o povinnostiach prevádzkovateľov. Organizácia, ktorá má v prevádzke plynové zariadenia, musí mať ďalej vypracovaný harmonogram revízií najmenej na trojročné obdobie a upravovať ho podľa prevádzkových skúseností a technického stavu zariadenia. Revíziu môže vykonať len pracovník, ktorý má pre túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Pred začatím revízie musí organizácia, prevádzkovateľ pripraviť zariadenia na revíziu (vyhláška 86/1978). Ide najmä o zabezpečenie spoľahlivého odpojenia zariadenia od prívodu energie, ktoré má zabrániť možnosti úrazu alebo havárie, zabezpečenie dýchateľnej a neškodnej atmosféry v zariadeniach vrátane nevyhnutných meraní, vykonanie potrebných protipožiarnych opatrení podľa všeobecných predpisov a zabezpečenie potrebného počtu kvalifikovaných pracovníkov s potrebným vybavením.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri prevádzkovej revízii sa podľa charakteru zariadenia preveruje okrem iného aj dokumentácia o vykonaných kontrolách a skúškach zariadenia a úplnosť a správnosť prevádzkovej technickej dokumentácie, je potrebné pripraviť ju tak, aby bola k dispozícii revíznemu technikovi, najlepšie ešte pred vykonaním revízie. Musí sa vykonať aj kontrola správnej funkcie zabezpečovacích, kontrolných, meracích a ovládacích zariadení, vrátane vyskúšania simulovaných poruchových stavov. Revízny technik musí mať dostatok času na prípravu takýchto skúšok.
V prípade, že kotolňa alebo jej zariadenia sú napojené aj na vzdialený dispečing, je vhodné vykonať aj kontrolu prenosu, hlavne poruchových stavov, na tento dispečing. Tu treba zdôrazniť, že nestačí vykonať odborné prehliadky a skúšky jednotlivých zariadení, ale treba posúdiť a vykonať kontrolu kotolne ako celku.
Moderné riešenia a ich výhody
Nová generácia modulárnych kaskádových kondenzačných plynových kotlov SAX Terris ponúka kompletné riešenie pre vykurovanie a prípravu teplej vody pre bytové domy. Technika SAX Terris má overený nový koncept prefabrikovaných kaskádových kotlových zostáv, ktoré sa veľmi ľahko a rýchlo inštalujú - zjednodušene ide o jednoduchú skladačku „all-in-one”.
Naše riešenie je určené pre všetky typy inštalácií, ako sú bytové domy, priemyselné, hospodárske a administratívne budovy, školy, maloobchodné predajne a ďalšie. Hlavným cieľom pri vývoji kaskádových kotlov a kotolne bolo vyriešiť prevádzkové problémy súvisiace s inštaláciou, prevádzkou a údržbou. Podarilo sa nám vytvoriť štandardizované moduly a rozvíjať riešenie vykurovania typu „plug & play”, ktorý sa ľahko používa.
SAX Terris obsahuje kondenzačné kotly s účinnosťou až 108 % pri zachovaní nízkych NOx - emisná trieda 6, s výkonom od 75 kW až po 750 kW (vyššia možno podľa projektu). Väčšina komponentov má vyššiu prímes nerezu pre zaručenie dlhej životnosti a bezporuchovosti. Základná záruka je teda minimálne 5 rokov, pri dodržaní ďalších postupov možno predĺžiť aj na obdobie napr. 10 rokov.
Zjednodušenie prebehlo tiež v procese projekcie - kaskádová kotolňa v sebe obsahuje už štandardne bohatú výbavu (nielen priamo na vykurovanie) bez príplatkov. Všetky moduly sú kompaktné a majú vždy maximálnu šírku 70 cm. Vďaka hmotnosti medzi 80 až 110 kg, môžu montáž realizovať dvaja ľudia. Moduly je možné preniesť bežnými dverami. Celá montáž je jednoduchá, rýchla a hlavne odolná voči chybám, ktoré sa bežne vyskytujú pri týchto druhoch montáže.
Napájanie jednotlivých segmentov prebieha rovnako ako skladanie stavebnice - systémom PLUG & PLAY pomocou hadicových spôn, 1 napájacieho a 1 komunikačného kábla. Dochádza tak k maximálnej redukcii všetkých zváracích a elektrikárskych prác. Záverom sa ponúka otázka: Je možné namontovať kaskádovú kotolňu do týždňa?
Prípad školy a prechod na biomasu
Škola k 31. 5. 2020 zabezpečovala vykurovanie objektov biomasou. K 31. 5. 2020 mala škola uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom BIOMASOU a školou. Riadili sa zákonom o tepelnej energetike. Škola má samostatnú právnu subjektivitu a dodané teplo používa na vlastnú spotrebu a má vybudovanú tepelnú prípojku.
Od 1. 6. 2020 na základe odovzdávajúceho protokolu o odovzdaní dlhodobého majetku - kotolne na drevné pelety s inštalovaným výkonom kotlov, ktorý je umiestnený v škole - dva teplovodné kotly s príslušenstvom s dvoma vonkajšími oceľovými silami na skladovanie peliet, odovzdal do vlastníctva preberajúceho (školy) ako formu vyrovnávajúceho podielu v zmysle Uznesenia schváleného Členskou schôdzou BIOMASA.
Záverečné úvahy a odporúčania
Problematika domových kotolní, predovšetkým ich dodatočná inštalácia do už existujúcich objektov a následné bezpečné a ekonomické prevádzkovanie, nie je jednoduchá a treba zohľadniť aj veľa ďalších skutočností. Výstavbe domových kotolní a následným odborným prehliadkam a skúškam je potrebné venovať dostatočnú technickú a legislatívnu prípravu a obrátiť sa na kvalifikované a odborne spôsobilé osoby, resp. organizácie, ktoré zabezpečia kvalitný projekt, realizáciu a prevádzkovanie.
Cena by nemala byť jediným rozhodovacím faktorom. Kvalitná a profesionálna obsluha a údržba a následné pravidelné revízie a kontroly takýchto zariadení sú nevyhnutnosťou. Pravidelná revízia totiž často odhalí nedostatky nielen v servise a údržbe, ale aj v dokumentácii. Zanedbanie zákonných odborných prehliadok a skúšok neznamená len hrozbu sankcií a pokút, ale vedie často k zvýšenému riziku vzniku havárií a porúch, ako aj k neskorému zisteniu rozladenia niektorých prevádzkových parametrov.