Klimatizácia a optimálna klíma v pasívnom dome: Princípy a možnosti

V dnešnej dobe, keď sa čoraz viac ľudí zaujíma o ekologické a energeticky efektívne bývanie, sa pasívne domy stávajú stále populárnejšími. Energie už nebudú lacnejšie, a preto sú nízkoenergetické pasívne domy jednou z ciest, ako sa brániť vysokým účtom za ne. Tento článok sa zaoberá otázkou, ako dosiahnuť ideálnu klímu v pasívnom dome, a poskytuje komplexný prehľad rôznych aspektov klimatizácie a optimálneho komfortu pri bývaní.

Čo je pasívny dom?

Pasívny dom je budova, ktorá využíva prirodzené zdroje na zabezpečenie komfortu svojich obyvateľov pri minimálnej spotrebe energie. Na rozdiel od bežných stavieb v tej istej veľkosti spotrebuje pasívny dom o 80 % menej energie. Z celkovej potreby potom 30 % tvoria domáce spotrebiče, 35 % na prípravu teplej vody a iba 35 % ide na samotné vykurovanie.

Hlavnými rysmi pasívnych domov sú:

• Vysoká úroveň izolácie: Kľúčová pre udržanie stabilnej teploty v interiéri.
• Vzduchotesnosť: Zabraňuje nežiaducim únikom tepla a zabezpečuje rovnomerné rozloženie teploty.
• Orientácia na slnko: Maximalizuje solárne zisky v zime a minimalizuje ich v lete.
• Vetranie s rekuperáciou tepla: Zabezpečuje kvalitu vzduchu v interiéri a minimalizuje tepelné straty.

Správny návrh pasívneho domu vám dokáže zaistiť spotrebu energií na vykurovanie na úrovni 15 kWh/m² za rok na konkrétnom pozemku. Pasívny dom je stavba, ktorá zabezpečí komfort bývania bez aktívneho vykurovacieho systému, väčšinu svojej potreby tepla čerpá z prírodných zdrojov ako napríklad slnko či vnútorná teplota planéty.

Základné aspekty dosiahnutia ideálnej klímy v pasívnom dome

Pri navrhovaní ideálnej klímy v pasívnom dome je dôležité zvážiť niekoľko faktorov.

Izolácia a vzduchotesnosť

Vysoká úroveň izolácie je kľúčová pre udržanie stabilnej teploty v interiéri. Vzduchotesnosť domu zabraňuje nežiaducim únikom tepla a zabezpečuje rovnomerné rozloženie teploty. Dom musí byť v podstate vzduchotesný, čo sa overuje testom simulujúcim pôsobenie vetra.

Okná a orientácia

Okná hrajú významnú úlohu v pasívnom dome. Správna orientácia okien môže maximalizovať solárne zisky v zime a minimalizovať ich v lete. Vhodné tienenie je dôležité pre ochranu pred prehriatím. Pri slnečnom koncepte sa do detailov plánuje poloha miestností a okien v dome či systém tienenia.

Vetranie a rekuperácia tepla

Vetranie je nevyhnutné pre zabezpečenie kvality vzduchu v interiéri. Systémy s rekuperáciou tepla zabezpečujú, že teplý vzduch, ktorý sa vyfukuje, ohreje čerstvý vzduch, ktorý vstupuje do budovy. Tento systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla (rekuperáciou) privádza dnu čerstvý vzduch a odsáva vydýchaný. Odpadový vzduch odovzdá v rekuperačnom výmenníku teplo čerstvému vzduchu zvonka, pričom sa tieto dva prúdy nemiešajú. Vykurovanie tepelným čerpadlom v kombinácii s rekuperátorom plnohodnotne nahradí akýkoľvek iný zdroj tepla.

Pasívne chladenie ako kľúčový prvok

Prehrievanie je dnes už bežný letný problém mnohých domácností. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) uvádza, že do roku 2050 sa zvýši priemerný počet dní v roku, kedy budú budovy v Európe potrebovať chladenie, približne o 30 %. Klimatizačné jednotky sú v posledných rokoch spotrebiče s najrýchlejšie rastúcou mierou odberu elektriny a počas letných dní patria k energeticky najnáročnejším elektrickým spotrebičom v domácnostiach.

Pasívne chladenie vám pomôže udržať váš domov v pohodlí počas leta bez použitia klimatizácie alebo inej mechanickej pomoci. Zakladá sa na použití takých konštrukčných možností, ktoré pomôžu znížiť tepelné zisky. Zahŕňa rôzne riešenia či ich kombinácie, ktoré teplotu v interiéri znižujú alebo ju zvládnu udržať na nižších hodnotách aj počas letných mesiacov. Z ekonomického hľadiska je pasívne chladenie rodinného domu dôležité, pretože s minimom úsilia a rozumným zakomponovaním jeho zložiek dokážeme ušetriť nemalé peniaze.

Prevencia prehrievania - Vonkajšie tienenie

Kľúčovým prvkom, ktorý zamedzí prehrievaniu budov a zníži náklady na energiu, je vonkajšie tienenie. Inštaláciou vonkajšej tieniacej techniky - teda predokenných žalúzií alebo roliet - by sa potreba klimatizácií v Európe mohla výrazne znížiť. Z ekonomického hľadiska je vonkajšie tienenie, aj po prvotnej vyššej investícii, výhodnejšie ako obstaranie a následná prevádzka klimatizácie. Okrem toho je toto riešenie lepšie aj zo zdravotného hľadiska, pretože eliminuje riziká spojené s nesprávnym používaním klimatizácie, ako sú tepelné šoky, problémy s dýchacími cestami, vysušovanie slizníc, infekcie spôsobené zanedbanou údržbou filtrov (baktérie, pele, prachy, mikroorganizmy) a hlučnosť jednotiek.

Vonkajšia roleta dokáže ovplyvniť vnútornú povrchovú teplotu na rôznych typoch okenného zasklenia, solárny faktor a tým aj súčiniteľ prestupu tepla oknom. Najväčší prínos majú vonkajšie tieniace prvky v horúcom letnom slnečnom dni, keď odclonia až 1 kW tepla, ktoré by sa inak dostávalo dovnútra zatvoreným oknom o ploche zasklenia 2 m².

Medzi najefektívnejšie vonkajšie tieniace predmety patria:

• Predokenné rolety: Predstavujú efektívny tieniaci prvok a výborný tepelný izolant. Skladajú sa z roletového panciera tvoreného hliníkovými lamelami vyplnenými PUR penou. Prostredníctvom vzduchovej kapsy, ktorá vznikne medzi roletovou výplňou a oknom, izolujú rolety interiér od teplotných výkyvov. V zime znížia únik tepla do okolitého prostredia až o 30 percent, v lete naopak ochránia interiér proti prehriatiu. Je možné ich doplniť sieťkou proti hmyzu. Ak sú rolety doplnené o motorické riadenie s poveternostným čidlom, dokážu si tepelnú pohodu v interiéri regulovať automaticky.
• Screenové clony: Sú moderným a elegantným prvkom exteriérovej tieniacej techniky. Najdôležitejšiu časť tvorí špeciálna textília, ktorá zamedzí prudkému slnečnému žiareniu, prieniku tepla a nežiaducim pohľadom, pričom umožňuje zachovať výhľad do exteriéru a zaistiť ideálnu úroveň prirodzeného svetla. Dokážu odtieniť až 95 % slnečnej energie a škodlivého UV žiarenia. V horúcich letných dňoch je možné znížiť teplotu v interiéri pri použití vhodného tienenia o 3 - 7 °C.
• Hliníkové žalúzie: Poskytujú flexibilnú reguláciu svetla a tepla.

Exteriérová tieniaca technika (žalúzie, rolety, okenice, screeny, markízy) je výnimočným architektonickým prvkom a je najviac oceňovaná ako protislnečná ochrana. Rolety aj screenové clony dokážu vytvoriť optimálne tepelné podmienky v interiéri aj bez použitia chladiacej techniky, čím sa stávajú ideálnym prvkom pre pasívne stavby.

Aktívne a pasívne chladenie pomocou tepelných čerpadiel

Tepelné čerpadlá sú mimoriadne univerzálne zariadenia, ktoré dokážu pokryť potrebu tepla v zime a chladu v lete. Vďaka tomu, že jedno zariadenie zvláda vykurovanie aj chladenie, šetrí sa priestor, peniaze a zjednodušuje sa servis. Moderné tepelné čerpadlá sú vysoko účinné a znižujú náklady na energiu. Ich inštalácia a obsluha si vyžaduje odborný projekt a kvalifikovanú montáž.

Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym chladením

Aktívne a pasívne chladenie predstavujú dva odlišné prístupy k odvádzaniu tepla. Základný rozdiel spočíva v použití dodatočného zdroja energie.

Pasívne chladenie

Pasívne chladenie (označované aj ako "natural cooling") využíva prirodzené termodynamické princípy, ako je konvekcia, vedenie alebo žiarenie, a to bez potreby externého zdroja energie, ako sú ventilátory alebo čerpadlá. Pri tomto type chladenia sa využíva najmä prirodzená teplota okolia (zem, podzemná voda). V prevádzke sú iba obehové čerpadlá, ktorých moderné, elektronicky riadené konštrukcie zaručujú minimálnu spotrebu energie, často len niekoľko wattov. Nízka teplota z podzemnej vody alebo zo zeme sa prenáša priamo cez výmenník tepla do vykurovacieho systému. Tepelné čerpadlo v tomto režime zostáva neaktívne (kompresor je vypnutý), čo výrazne redukuje náklady na chladenie. Pasívne chladenie umožňuje znížiť teplotu v miestnosti približne o tri stupne Celzia. Výhodou je aj tichá prevádzka bez rušivých zvukov. Na jej realizáciu sú potrebné pomerne veľké teplovýmenné plochy.

Pre realizáciu pasívneho chladenia sú vhodné najmä tepelné čerpadlá typu zem/voda a voda/voda. Pri tomto princípe sa nerieši chladenie cez kompresor. Soľanka alebo spodná voda, ktoré fungujú ako médiá na prenos chladu, prichádzajú do výmenníka tepla, kde sa vyrovnáva teplota s okolitým vzduchom.

Aktívne chladenie

Aktívne chladenie naopak zahŕňa použitie aktívnych komponentov, ako sú ventilátory alebo čerpadlá, na zvýšenie prietoku vzduchu alebo tekutiny cez chladiaci systém. Pri tomto type chladenia sa zapája aj kompresor tepelného čerpadla, ktorý pracuje v tzv. reverznom chode. Tepelné čerpadlo sa v tomto prípade správa ako klimatizácia - odoberá teplo z interiéru a odvádza ho von. Aktívne chladenie umožňuje dosiahnuť nižšie teploty a je výkonnejšie, čím spoľahlivo zvláda aj extrémne horúčavy. Na rozdiel od pasívneho chladenia, kde je potrebná väčšia teplovýmenná plocha, pri aktívnom režime klesajú nároky na veľkosť tejto plochy. Je však potrebné dávať pozor na teplotu rosného bodu, aby nedochádzalo ku kondenzácii vlhkosti.

Aktívne chladenie umožňujú všetky tri typy tepelných čerpadiel (vzduch-voda, voda-voda, zem-voda). Pri tomto režime sa do procesu zapája aj kompresor. Tepelné čerpadlo zmení s teplom z domu chladivo na paru a odovzdáva teplo cez kondenzátor do primárnej strany. Z kondenzátora sa stáva výparník. Teplo z miestností sa prenáša na chladivo. Dôležité je, aby teplota média neklesla pod teplotu rosného bodu, aby sa predišlo kondenzácii.

Chladenie pomocou rekuperácie

Rekuperácia je riadené vetranie s rekuperáciou tepla, ktoré umožňuje vetrať bez zbytočného plytvania energiou. V lete môže slúžiť aj na chladenie.

Letný bypass režim

V lete sa rekuperačná jednotka prepína do tzv. bypass režimu, ktorý obchádza výmenník tepla. Keď je vonku v noci chladnejšie ako vnútri, systém privádza tento chladnejší vzduch priamo do domu bez dodatočného ohrievania. Vzduch stále prechádza cez filtre, čím je zabezpečená jeho čistota. Tento režim výrazne zlepšuje komfort tým, že zabraňuje prehriatiu interiéru a urýchľuje večerné ochladenie priestoru.

Jednotky s chladiacim modulom

Niektoré moderné rekuperačné jednotky sú vybavené špeciálnym chladiacim modulom, ktorý umožňuje intenzívne chladenie privádzaného vzduchu pre ešte vyšší komfort.

Možnosti distribúcie chladu v interiéri

Spôsob, akým sa chlad dostáva do interiéru, je rovnako dôležitý ako samotný chladiaci systém. Pri všetkých riešeniach je dôležité správne dimenzovanie a nastavenie, aby sa predišlo kondenzácii vlhkosti.

Podlahové a stropné chladenie

Podlahové chladenie funguje na princípe potrubného systému zabudovaného v podlahe, cez ktorý cirkuluje studená voda. Táto voda ochladzuje povrch podlahy, ktorý následne sála chlad do priestoru. Stropné chladenie funguje na rovnakom princípe, no cez rozvody v strope. Chlad zo stropu sála smerom nadol, čo vytvára rovnomerné a príjemné ochladenie miestnosti bez prievanu a hluku. Pri týchto systémoch je však dôležité dodržiavať teplotu rosného bodu, aby nedochádzalo ku kondenzácii vodných pár. Podlahové rozvody umožňujú jemné, rovnomerné chladenie. Ich výhodou je absencia prievanu, nevýhodou nižší chladiaci výkon pri extrémnych horúčavách. Je to riešenie pre tých, ktorí preferujú neviditeľný systém bez radiátorov či jednotiek na stenách.

Ventilátorové konvektory (fancoily)

Fancoily sú zariadenia podobné vnútorným klimatizačným jednotkám, ktoré obsahujú ventilátor. Ten zabezpečuje intenzívne prúdenie vzduchu okolo výmenníka tepla, čím sa dosahuje rýchle a efektívne ochladenie priestoru. Tepelné čerpadlo pre ne vyrába vodu s nižšími výstupnými teplotami. Nevýhodou môže byť viditeľnosť jednotiek a mierny hluk ventilátora. Dokážu rýchlo schladiť miestnosť, no sú viditeľné a ventilátor môže mierne hučať.

Klimatizácia vs. rekuperácia s chladením: Porovnanie a úvahy

Hoci rekuperácia s chladením výrazne zvyšuje komfort, nie je priamou náhradou klimatizácie v extrémnych horúčavách. Poskytuje však zdravší vzduch a má nižšiu spotrebu energie.

Kedy sa oplatí investovať do rekuperácie s chladením?

Investícia do rekuperácie s chladením je obzvlášť výhodná v nasledujúcich prípadoch:

• Rodinné domy: Ideálne riešenie pre novostavby s dôrazom na nízkoenergetický alebo pasívny štandard, umožňujúce celoročné riadené vetranie a komfort.
• Byty: Ak je technicky možné zabudovať rekuperačnú jednotku (napr. decentrálne riešenie), má zmysel najmä v mestských bytoch, kde sa nedá vetrať prirodzene kvôli hluku alebo smogu.
• Novostavby: V novostavbách sa rekuperácia dá ľahko integrovať už v projekte. Pri rekonštrukciách je to možné, ale treba počítať s vyššími nákladmi na stavebné úpravy.
• Kombinácia s fotovoltikou a inteligentným riadením: Ak máte fotovoltiku a smart riadenie, optimalizujete spotrebu a časovanie chladenia pre maximálny komfort za minimum energie.

Voľba klimatizácie v pasívnom dome

V pasívnych domoch sa požiadavky na vykurovanie a chladenie značne líšia od štandardných domov. Pri výbere klimatizácie je potrebné zvážiť množstvo faktorov, od minimálnej spotreby energie cez správnu veľkosť a režimy prevádzky až po kompatibilitu so solárnymi systémami. Klimatizácia pomáha v kombinácii s podlahovým vykurovaním vytvoriť plnohodnotný vykurovací systém, ktorý umožňuje individuálne nastavenie teploty v jednotlivých miestnostiach.

Dôležité parametre pri výbere klimatizácie pre pasívny dom:

• Efektivita SEER a SCOP: Tieto parametre poskytujú informácie o účinnosti zariadenia počas chladenia (SEER) a vykurovania (SCOP) v priebehu celej sezóny. V nízkoenergetických domoch sa ich hodnoty pohybujú v intervale 4-5, teda podobne alebo aj lepšie ako pri niektorých typoch tepelných čerpadiel.
• Hlučnosť: Venujte pozornosť hodnotám hlučnosti (v dB), aby sa nenarušil komfort bývania.
• Výkon: Klimatizácia nesmie byť predimenzovaná, pretože to vedie k neefektívnemu chodu a vyššej spotrebe energie.
• Kompatibilita: Vybrať klimatizáciu, ktorá dokáže spolupracovať s obnoviteľnými zdrojmi energie (napr. solárne panely), je dôležité pre minimalizáciu ekologického dopadu.

Súčasné klimatizačné jednotky vracajú do interiéru čistý a odvlhčený vzduch. Ich použitie je teda zároveň prevenciou proti plesniam. V nízkoenergetických domoch, a najmä v prechodnom období, sa dá elektrina použiť na vykurovanie veľmi efektívne. V režime chladenia potom pri významnom podiele tvorenom zelenou elektrinou, ktorá môže byť vyrobená ideálne vo vlastnej fotovoltickej elektrárni, sa tento systém javí ako ekonomicky perspektívne riešenie.

Energetické štandardy a princípy pasívneho domu

Hodnotenie energetickej náročnosti domov v súčasnosti berie do úvahy dom ako celok, teda s celkovou spotrebou energie potrebnej na bežnú prevádzku. Za nízkoenergetický dom sa považuje taký, ktorý potrebuje dodávať teplo na vykurovanie v množstve maximálne 50 kWh/m² úžitkovej plochy za rok. V pasívnom dome táto hodnota neprekročí hranicu 15 kWh/m² za rok, čo je však iba jedna z viacerých náročných požiadaviek.

Základným princípom musí byť racionálne hospodárenie s energiou, potrebnou jednak na vykurovanie, prípravu teplej vody a tiež na prevádzku elektrospotrebičov. Vhodné je skombinovať pasívne a aktívne využívanie slnečnej energie, optimálne zvolený vykurovací systém (predovšetkým nízkoteplotný alebo ideálne teplovzdušný) a regulované vetranie so spätným získavaním tepla. Uprednostnené by malo byť využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Dôležitý je správne navrhnutý systém, ktorý nie je zbytočne preplnený predraženými technológiami, len preto, že sa to tam predsa dáva. Napríklad slnečné kolektory na ohrev vody majú zmysel skôr vo väčších domácnostiach, kde je vyššia spotreba teplej vody, prípadne na ohrev vody v bazéne.

Ak dom výpočtovo spĺňa kritériá energeticky pasívneho domu, nerealizovanie vetracieho systému ho posunie na úroveň nízkoenergetického domu. Rovnako pri nízkoenergetickom dome sa nedajú zaručiť nízkoenergetický štandard bez vetracieho systému. Správne realizované zariadenie vzduchotechniky zlepšuje aj kvalitu vzduchu, jeho prevádzka je tichá a hygienická.

Praktické skúsenosti a ekonomické aspekty

Ani na Slovensku už nie sú nízkoenergetické a pasívne domy novinkou. V Európskej únii už niekoľko mesiacov platí smernica, ktorá si kladie za cieľ do roku 2050 dosiahnuť nulové emisie pri všetkých budovách v krajinách EÚ. Jedným z hlavných nástrojov, ako tento cieľ dosiahnuť, by mali byť pasívne domy.

Prípadová štúdia: Rodina Eliášovcov

Manželia Peter a Emma Eliášovci sa rozhodli pre vlastný ekologický dom v Stupave, ktorý dnes patrí k prvým svojho druhu na Slovensku. Ich dom je kombináciou slnečného a superizolovaného konceptu pasívneho domu. Je zvonku biely a horná časť je obitá drevom (obyčajné dubové dosky, ktoré časom chytia patinu a ich životnosť sa tým nezníži). Obývačka je priestranná s drevenými podlahami a stropom, s dostatkom slnečného svetla z južnej strany.

V ich dome je systém riadeného vetrania s rekuperáciou tepla. Rekuperačný výmenník, ktorý zaberá len o niečo väčší priestor ako bežný plynový kotol, zabezpečuje neustálu výmenu vzduchu bez miešania čerstvého a odpadového prúdu. K rekuperačnému systému patrí aj tepelné čerpadlo spojené so zemným výmenníkom tepla (soľanka), ktoré v zime predhrieva čerstvý vzduch a v lete ho ochladzuje. Druhý okruh zabezpečuje ohrev pitnej vody. Vďaka kvalitnej izolácii stien, strechy, okien a podláh a riadenému vetraniu tento dom nepotrebuje vykurovanie plynom alebo elektrinou na kúrenie, okrem napájania rekuperačného výmenníka a tepelného čerpadla.

Eliášovci spotrebujú na meter štvorcový za kúrenie menej ako pätinu energie oproti paneláku a zaplatia ročne o viac ako polovicu menej, hoci ich nové bývanie je dvakrát väčšie. Pochvaľujú si stabilnú klímu v domácnosti s teplotou od 19 do 23 stupňov Celzia po celý rok. Vlhkosť vzduchu je tiež stabilná (okolo 50 %) vďaka hlineným nepáleným tehlám a ílovým omietkam, ktoré absorbujú a uvoľňujú vlhkosť.

Investičné náklady a návratnosť

Vstupné náklady na nové obydlie pre Eliášovcov vyšli zhruba o dvadsať percent viac v porovnaní s katalógovým domom s rovnakou rozlohou, postavenom štandardnými technológiami. Ivan Kraus však tvrdí, že "pasívny dom sa dá postaviť aj za menej peňazí než rovnako veľký a rovnako komfortný bežný dom".

Investíciu zvyšuje vypracovanie konštrukčných detailov, potreba vhodnej izolácie, použitie kvalitnejších stavebných materiálov, kvalita osadených okien a precíznosť práce už vo fáze realizácie. Podľa Inštitútu pre energeticky pasívne domy (IePD) je navýšenie veľmi individuálne a závisí od architektúry, veľkosti a typu budovy. Pri rodinných domoch možno hovoriť o navýšení 10 - 20 %, no sú realizácie, ktoré sú investíciou porovnateľné s bežnou výstavbou.

Zvýšená úvodná investícia sa za istý čas vráti vďaka energetickým úsporám, a to v závislosti od nárastu cien energií i pre vyššiu trhovú hodnotu takéhoto domu. Dvojpodlažný pasívny dom s rozlohou 374 m² dokáže v porovnaní s klasickou stavbou ročne ušetriť približne 25 tis. kWh energie. Návratnosť je závislá napríklad od typu kúrenia v dome, spôsobu financovania, či od zvyšovania cien energií. Tajomstvo nízkych nákladov spočíva v optimalizácii návrhu od začiatku. „Vyššia cena môže byť spôsobená len zlým návrhom, ktorý počíta s mnohými ďalšími technológiami, ale to potom nejde o pasívny dom,“ vysvetľuje Ivan Kraus.

Životnosť pasívnych domov

Pasívny dom by mal mať výrazne dlhšiu životnosť ako bežná stavba. Je to predovšetkým vďaka absencii tepelných mostov, starostlivo vykonaným parotesným zábranám a riadenému vetraniu, ktoré zásadne znižuje riziko kondenzácie vlhkosti v konštrukciách pasívnych domov, ktorá je riziková predovšetkým pre drevostavby, ale aj pre strešné konštrukcie murovaných stavieb.

O pasívne domy je stále väčší záujem a ich počet narastá. Na svete je v súčasnosti približne 20 000 pasívnych domov, pričom v Nemecku je ich okolo 12 500.

Správne užívanie pasívneho domu

Pasívny dom má zmysel pre tých, ktorí vopred vedia, čo môžu od neho očakávať a hlavne, ako ho užívať. Kvalifikovaná obsluha, správne ovládanie technických zariadení, súčinnosť s nimi, rešpektovanie ročných období a striedania dňa a noci - iba tak budete naplno využívať jeho vymoženosti. Rovnako zvyk spávať pri otvorenom okne treba prehodnotiť, pretože riadeným vetraním sa dá udržiavať v miestnosti príjemných 20˚C aj s čerstvým vzduchom.

Je dôležité vedieť, že pri udržiavaní vnútornej teploty na úrovni 20˚C je potreba vykurovacieho tepla najnižšia. Ak zvýšite požiadavku na vnútorné teplo o jeden stupeň, zvýšite tým potrebu vykurovacieho tepla o 6 % a ak chcete mať doma 26 ˚C, tak počítajte s potrebou tepla vyššou o 500 %.

Pri výstavbe nízkoenergetických a pasívnych domov by nemalo ísť len o ušetrené peniaze na vykurovanie. Dôležité je vedieť, že už minimálne alebo žiadne využívanie neobnoviteľných zdrojov energie prináša významný ekologický efekt.

tags: #klimatizacia #v #pasivnom #dome