Stanovenie ideálneho pomeru základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie a optimálny spôsob jeho vyúčtovania predstavuje pomerne zložitý problém, ktorý je predmetom častej kritiky. Na základe porovnania pomerov základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie zvolených vlastníkmi bytov v dvoch identických bytových domoch sa podarilo preukázať, že pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky v prospech spotrebnej zapríčinil markantný rozdiel medzi nákladmi za jednotlivé byty. Článok v odborníkoch z oblasti tepelnej energetiky vzbudí s istotou určité pochybnosti.
Pochopenie základnej a spotrebnej zložky tepla
Čo je to ideálny pomer a prečo sa ho snažíme nájsť? Na základe akých parametrov ho vieme aspoň približne určiť? Ak ho už určíme a definujeme, bude prijateľný pre všetkých konečných spotrebiteľov tepla alebo len pre väčšinu z nich? Určite je potrebné uznať, že stanovenie naozaj objektívneho alebo ideálneho spôsobu rozpočítania nákladov na dodávku tepla na vykurovanie nie je jednoduché.
Odsúhlasené pravidlá musia byť v súlade s vyhláškou ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. a jej príloh číslo 1 a 2. Paragraf 7 ods. 1 uvedenej vyhlášky okrem iných povinností stanovuje, že základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov za dodané teplo na vykurovanie. Kontroverzný ods. 10 paragrafu 7 vyhlášky uvádza, že ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu (§14 zákona NR SR číslo 182/1993 Z. z.).
Následkom nekompetentného a nezodpovedného rozhodnutia vlastníkov bytov sa v niektorých bytových domoch odsúhlasil absolútne nevhodný a neobjektívny spôsob rozpočítavania nákladov na dodávku tepla. V tomto článku je porovnané rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie v dvoch bytových domoch postavených v rovnakom konštrukčnom systéme, umiestnených na jednej ulici vedľa seba. V jednom dome mali za rok 2014 odsúhlasený pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky 20 % k 80 % a v druhom 70 % k 30 %.
Prípadová štúdia: Dva bytové domy na Bernolákovej ulici
Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica zabezpečuje v meste Banská Bystrica okrem iného aj výkon správy v 12 bytových domoch postavených v konštrukčnom systéme MBD U65. Z týchto bytových domov sme vybrali dva, ktoré sú postavené na sídlisku Radvaň a stoja na jednej ulici tesne vedľa seba. Tieto bytové domy boli do užívania odovzdané v roku 1982, v domoch je po 65 bytov na 12 poschodiach. Celková podlahová plocha všetkých bytov v dome predstavuje výmeru 4 301,52 m², pričom v dome sa vykurujú aj spoločné priestory s podlahovou plochou 622 m².
Ležaté a stúpačkové rozvody ústredného vykurovania sú od roku 1996 hydraulicky vyregulované a pred všetkými 255 vykurovacími telesami sú inštalované regulačné ventily. Vo všetkých bytoch sú na regulačných ventiloch namontované termostatické hlavice a na vykurovacích telesách sú inštalované digitálne pomerové rozdeľovače tepla s rádiovým modulom. Výsledkom uvedených prác bolo významné zníženie spotreby tepla na vykurovanie.
Meranie dodaného tepla na vykurovanie a rozpočítanie nákladov podľa pomerových rozdeľovačov tepla sa v obidvoch domoch realizuje od roku 1999. V rozpočítaní nákladov sa pôvodne používal v obidvoch domoch pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky 30 % k 70 %, ale od roku 2014 majú odsúhlasené rozdielne pomery - 20 % : 80 %, resp. 70 % : 30 %.
Analýza spotreby tepla (2012-2015)
Dodávka tepla na vykurovanie sa v domoch meria určenými fakturačnými meradlami na primárnej strane kompaktných odovzdávacích staníc tepla.
Bytový dom na Bernolákovej ulici č. 1 (pomer 20 % : 80 %)
V grafe na obr. 1 je uvedená spotreba tepla na vykurovanie v bytovom dome na Bernolákovej ulici číslo 1 za roky 2012 až 2015. Množstvo tepla je uvedené v kilowatthodinách a trendová čiara vyjadruje podiel množstva tepla a počtu tzv. dennostupňov. Z grafu je zrejmé, že za rok 2014, ktorý je predmetom skúmania, bola v dôsledku priaznivých poveternostných podmienok spotreba tepla na vykurovanie najnižšia za všetky sledované roky. V roku 2015 sa množstvo dodaného tepla na vykurovanie bytov zvýšilo. V porovnaní s rokom 2014 bolo toto zvýšenie o 6,08 %, pričom počet dennostupňov sa za rok 2015 zvýšil o 10,9 %.
Bytový dom na Bernolákovej ulici č. 3 (pomer 70 % : 30 %)
V grafe na obr. 2 je uvedená spotreba tepla na vykurovanie v bytovom dome na Bernolákovej ulici číslo 3 za roky 2012 až 2015. Z grafu je zrejmé, že za rok 2014, ktorý je predmetom skúmania, bola v dôsledku priaznivých poveternostných podmienok potreba tepla na vykurovanie najnižšia. V roku 2015 sa zvýšilo množstvo dodaného tepla na vykurovanie bytov v porovnaní s rokom 2014 o 8,43 %, pričom počet dennostupňov sa za rok 2015 zvýšil o 10,9 %.
Porovnanie nákladov a rozdielov v rokoch 2014
Odporúčané hodnoty príslušných korekčných koeficientov vyjadrujúcich orientáciu a polohu miestnosti bytu v bytovom dome uvedené v prílohe číslo 1 Vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.
Bytový dom na Bernolákovej č. 1 (20 % : 80 %)
V grafe na obr. 3 je pre všetky byty uvedený a porovnaný parameter, ktorý vyjadruje vyúčtované náklady na dodávku tepla na vykurovanie vydelené podlahovou plochou bytu v dome na Bernolákovej 1, v ktorom sa pri rozpočítaní nákladov použil pomer 20 : 80 %. Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov (4,388 €/m²) sa zistili v 32 bytoch. Percentuálny rozdiel medzi maximálnymi a priemernými nákladmi bol 60 %. Najnižšia potreba tepla bola vyúčtovaná v byte číslo 044 na deviatom poschodí (počet indikovaných korigovaných jednotiek odpočítaných z PRT bol 4). Percentuálny rozdiel medzi minimálnymi a priemernými nákladmi bol 65,2 %.
V grafe na obr. 4 sú prehľadne zobrazené finančné rozdiely medzi nákladmi za rok 2014 a vypočítanými priemernými nákladmi.
Bytový dom na Bernolákovej č. 3 (70 % : 30 %)
V grafe na obr. 5 uvádzam porovnanie v prípade domu na Bernolákovej 3, v ktorom sa pri rozpočítaní nákladov použil pomer 70 % k 30 %. Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov 5,28 €/m² sa zistili v 26 bytoch. Rozdiel medzi maximálnymi a priemernými nákladmi bol 42,2 %. Najnižšia potreba tepla 3,903 €/m² sa vyúčtovala bytu číslo 017 na štvrtom poschodí (267 indikovaných jednotiek). Percentuálny rozdiel medzi minimálnymi a priemernými nákladmi bol 26,1 %.
V grafe na obr. 6 sú uvedené finančné rozdiely medzi nákladmi za rok 2014 a vypočítanými priemernými nákladmi.
Legislatívne zmeny a ich vplyv
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že až taký veľký rozdiel sa medzi dosiahnutými parametrami, hodnotami a údajmi, ktoré sa zistili pri rozpočítavaní nákladov na teplo na vykurovanie v obidvoch bytových domoch, na Bernolákovej ulici neprejavil. Toto zistenie určitou mierou potvrdzuje skutočnosť, že všetky byty v bytovom dome na Bernolákovej 3 mali pri rozpočítavaní nákladov priznané korekcie, zohľadňujúce nepriaznivú polohu miestnosti týchto bytov.
Pripravovaná vyhláška MH SR, ktorá má nahradiť ešte doteraz platnú vyhlášku ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky ÚRSO č. 358/2009 Z. z.
Je pravdou, že si vlastníci bytov a nebytových priestorov vo svojom bytovom dome, v ktorom majú spoluvlastnícky podiel, môžu uplatňovať svoje návrhy, ale tie by nemali byť nesprávne a neskôr spochybniteľné. Stanovenie a použitie ideálneho pomeru základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie pri jeho rozpočítaní medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome by malo rešpektovať niekoľko hľadísk.
Ak je toto správanie špekulatívne so snahou o získanie tepelnej pohody mimo prevádzky vykurovacích telies, potom je ideálny pomer základnej a spotrebnej zložky 70 % k 30 %, t. j. 70 % základná zložka a 30 % spotrebná zložka.
Novela vyhlášky 503/2022 Z.z. a jej dopady
Po vyúčtovaní za rok 2023 prišlo množstvo sťažností hlavne z radov majiteľov investičných bytov, prázdnych bytov a málo využívaných bytov, ktorým sa náklady za teplo zvýšili. Hlasno protestovali aj majitelia bytov s individuálnym vykurovaním, ktorým bola účtovaná základná zložka v 100% výške. Ministerstvo hospodárstva SR preto vydalo novelu vyhlášky 503/2022 Z.z., ktorá platí už aj na rozúčtovanie tepla za rok 2024.
Za rok 2023 nastala v rozpočítavaní tepla pre bytové domy zásadná zmena. Rozpočítavanie sa stalo spravodlivejším. Koeficient špecifických nákladov medzi bytom s najnižšou a najvyššou spotrebou v jednom bytovom dome nesmel byť viac ako 2,5 násobok. Po množstve sťažností vydalo Ministerstvo hospodárstva SR novelu vyhlášky 503/2022 Z.z., ktorá platí už aj na rozúčtovanie tepla za rok 2024.
Táto novela prináša do rozúčtovania nákladov za teplo v bytových domoch dve väčšie zmeny. Prvou zmenou je, že maximálny podiel špecifických nákladov medzi bytom s najvyšším a najnižším nákladom na vykurovanie sa mení z 2,5 na 2,85. To znamená, že byty ktoré majú najteplejšie (resp. potrebujú viac tepla) zaplatia o niečo viac, a byty, ktoré šetria, resp. menej kúria, zaplatia menej. Druhá zmena sa týka bytov, ktoré majú individuálne kúrenie. Tie doteraz platili základnú zložku v celom rozsahu. Výnimku mali len byty v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, kde sa základná zložka násobila koeficientom 0,2 - čiže veľkosť bytu pre výpočet základnej zložky sa ráta vo veľkosti 20%. Ak nespĺňa žiadnu podmienku z vyhlášky, platí základnú zložku v plnej výške - ide napr. o byty, ktoré sú napojené na centrálne vykurovanie.
Podľa novely vyhlášky si môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov sami rozhodnúť o úprave týchto koeficientov. Do 31. marca si môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnúť iný pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky. Základná zložka však musí byť minimálne 30%, a zároveň pri rozpočítavaní musí byť dodržaná podmienka podielu špecifických nákladov - max. 2,85.
Pri bytoch s individuálnym vykurovaním v nadstavbách alebo v bytoch vstavaných do podkrovia sa pre podlahovú plochu uplatní koeficient 0,2. Ak v byte vôbec nekúrite, teplota v byte ani počas tuhej zimy neklesne pod 16 - 19 stupňov, pretože teplo odoberáte od susedov. Preto sa náklady delia na dve zložky - základnú a spotrebnú.
Podľa pôvodnej vyhlášky základná zložka (rozpočítavanie podľa plochy bytu) tvorila 60 percent a spotrebná 40 percent z celkových nákladov na vykurovanie. Podlahovú plochu bytu jeho vlastník nemôže ovplyvniť. Spotrebnú zložku dokáže znížiť napríklad reguláciou teploty. Ak mali v dome základnú zložku 40 percent alebo aj menej, stávalo sa, že dva byty s rovnakou výmerou mali veľké rozdiely v nákladoch na vykurovanie. Vyhláška odporúča pomer 60 ku 40 percentám.
Vo vyhláške je aj nový mechanizmus kontroly, ktorý má riešiť nerovnomerné rozdelenie nákladov v bytoch. Správca najskôr rozpočíta náklady na teplo pre všetky byty. Porovná ich a ak bude podiel väčší ako 2,5-násobok, upraví podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor. Podľa novej vyhlášky sa však pomer rozpočítavania musí upraviť tak, aby 65 percent nákladov bola základná zložka a 35 percent spotrebná.
Vlastníci v týchto bytoch zaplatia základnú zložku za vykurovanie podľa rozlohy bytu. Podľa vyhlášky sa aj vstavby a nadstavby spolupodieľajú na úhrade tepla. Pre podlahovú plochu sa uplatní koeficient 0,2.
V budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a meradlami je naďalej možné pri rozpočítavaní nákladov využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu. Upravujú sa aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou je stanovenie základnej zložky. Podľa vyhlášky ju tvoria namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Rozpočíta sa rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor. Odpočty údajov z meradiel množstva teplej vody sa majú robiť aspoň raz ročne ku koncu zúčtovacieho obdobia.
Viac totiž museli kúriť a aj platiť majitelia krajných bytov, orientovaných na sever, bytov, ktoré sú nad neobývanými alebo nevykurovanými priestormi. Keďže viac kúrili, vyhrievali okolité byty, ktoré tak mohli na teple šetriť. Niektoré nespravodlivosti vyhláška rieši, iné zasa možno pribudnú.
Majitelia bytov, ktorí majú vlastné kúrenie, zaplatia základnú zložku za vykurovanie podľa rozlohy bytu. To však zníži náklady na kúrenie v ostatných bytoch s centrálnym kúrením. Úprava základnej zložky, keď podiel nákladov medzi bytom s minimálnou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy a bytom s maximálnou cenou, môže byť maximálne 2,5-násobok. Faktúry zásadne ovplyvní stieranie podielu medzi bytom s minimálnou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na 2,5-násobok. Ak bude podiel väčší, zvýši sa základná zložka o 1 percento.
Vyhláška však nerieši problematiku nadstavbových a podkrovných bytov s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy, pričom v objekte je vlastná kotolňa. Správcovia bytových domov predpokladajú, že budú musieť meniť prepočet medzi základnou a spotrebnou zložkou v asi 45 - 55 percentách bytových domov.
Stanovenie nižšieho podielu medzi najvyššou a najnižšou spotrebou tepla ako 2,5 násobok sa javí podľa správcovskej spoločnosti ako veľký nedostatok novej vyhlášky, pretože to vážne naruší spravodlivosť pri úhradách za teplo. „Vlastníci bytov budú platiť za teplo vo väčšine prípadov viac. Pre tých, ktorí sa naučili šetriť teplom, je to absolútne demotivačné, pretože ich náklady za teplo sa zdvojnásobili. Ďalším negatívom je podľa nej fakt, že časť úhrad za teplo musia platiť aj vlastníci bytov s vlastným kúrením (nadstavby) a nebytové priestory, ktoré majú vlastné kúrenie, alebo nekúria vôbec. Konateľka spoločnosti si myslí, že určite existuje spravodlivejší postup rozpočítania tepla.
Vlastníci dostanú ročné vyúčtovania, kde bude uvedený schválený podiel základnej zložky a rovnako aj použitý podiel po korekcii základnej zložky. „Isteže, fyzikálne to sedí. Ale aká významná takáto strata je? Vlastníci bytov podľa nej potom ľahšie akceptujú zlú vyhlášku. Pochopia, že šetriť na teple nemá zmysel. Eve sa nepozdáva, keď štát vyhláškou mení to, na čom sa pri rozpočítavaní tepla predtým dohodli majitelia bytov. Poslala nám výpočty nákladov za teplo podľa novej vyhlášky, z ktorých je jasné, že výsledky zúčtovania tepla len sčasti závisia od vlastníkov bytu. Podľa našej informácie ministerstvo hospodárstva už pripravuje zmenu novej vyhlášky.
Často kladené otázky
Individuálne vykurovanie a základná zložka
Otázka: Vo svojom byte mám individuálne vykurovanie. Všetky byty, teda aj tie odpojené od centrálneho zdroja tepla, sa v súlade s platnou legislatívou musia podieľať na základnej zložke nákladov na vykurovanie v bytovom dome. Ak sú v byte merače umiestnené na radiátoroch, ide o pomerové meranie.
Odpoveď: „Pomerové rozdeľovače zobrazujú spotrebu v takzvaných dielikoch, ktoré sa následne násobia výkonom radiátora a koeficientom prestupu tepla. S ohľadom na to nie je možné určiť, koľko kilowatthodín tepla sa v byte spotrebovalo. Ide o iný druh merania. V takomto byte, kde vlastník neumožnil zapojiť PRVN, prípadne merače tepla, sa spotrebná zložka nákladov na vykurovanie vypočíta náhradným spôsobom v zmysle platnej legislatívy. Takisto aj v prípade, že byt nesprístupní na odpočet alebo nespolupracuje pri zbere dát, môže sa stať, že rozpočítavanie bude spracované náhradným výpočtom, kde hrozí penalizácia.
Základná zložka udáva percento z celkových nákladov objektu na vykurovanie, ktorá sa rozdeľuje na jednotlivé byty podľa ich podlahovej plochy a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch. Spotrebná zložka je zostávajúce percento z celkových nákladov na vykurovanie, ktoré sa rozdeľuje na jednotlivých vlastníkov podľa nameraných údajov z meračov tepla. V prípade budov s inštalovanými pomerovými rozdeľovačmi tepla alebo určenými meradlami je odporúčaný pomer základnej a spotrebnej zložky 60 % ku 40 %. „Vlastníci sa môžu dohodnúť na inom pomere, my však odporúčame, aby základná zložka bola minimálne 60 percent.
Pomerové rozdeľovače a odpočty
Otázka: V byte bývam už niekoľko rokov a na radiátoroch mám namontované merače. Väčšina pomerových rozdeľovačov vždy ukladá ročnú spotrebu do pamäte a 31. decembra ju vynuluje.
Otázka: Môj merač v byte je chybný, nefunguje správne. Pri poruche meračov tepla sa spotrebná zložka počíta náhradným spôsobom.
Otázka: V bytovom dome máme na radiátoroch namontované rádiovo odčítateľné pomerové rozdeľovače, ale našiel som upozornenie s výzvou na nahlásenie odpočtov. Niekedy sa stane, že pri odpočtoch sa neodčítajú všetky merače v bytovom dome. Vo väčšine prípadov, keď nie je možné prístroj odčítať, je príčinou nejaké rušenie rádiového prenosového signálu. V takom prípade sa vždy uskutoční pokus kontaktovať majiteľa bytu, aby sa vykonal odpočet meračov na mieste.
Teplo v spoločných priestoroch
„Výrazne sa znížil podiel bytov s individuálnym kúrením na vykurovacích nákladoch domu. Opätovne to však závisí od toho, či sa vlastníci na schôdzi nedohodnú inak. Rovnakým spôsobom sa rozúčtovávajú aj náklady za teplo pri spoločných priestoroch. "Vo všeobecnosti sa teplo dodané do spoločných priestorov rozpočítava podľa podlahovej plochy vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Merače tepla sa na radiátory v spoločných priestoroch bežne neumiestňujú," dodáva Hargaš. Náklady za teplo na chodbách bytového domu, či napríklad za kočikárne, sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Môže sa tiež stať, že určitý nebytový priestor používajú len niektorí. Mnohé nebytové priestory tiež našli rôzne využitie, napríklad je z nich kaderníctvo či krajčírstvo. Tu si už za teplo platia ich prevádzkovatelia.
tags: #individualne #kurenie #zakladna #zlozka