Obec Ohradzany sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd v doline vyhĺbenej potokom Ondavka. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317. S pohnutou históriou farnosti v Ohradzanoch je úzko spätá aj história tunajšieho kostola. V súčasnosti je duchovnou správou obce Ohradzany a filiálnych obcí Sopkovce, Baškovce, Víťazovce poverený vdp. Mgr.
Začiatky a vývoj farnosti a kostola
Presný rok založenia farnosti v Ohradzanoch zatiaľ nie je známy. Prvý kostol bol postavený v Ohradzanoch už pred rokom 1549. V pamätnej publikácii k 100. výročiu zriadenia Košického biskupstva z roku 1904 sa uvádza, že už v roku 1706 uprostred obce stál kostol. Na nevhodnom geologickom podklade začali v roku 1719 stavať druhý kostol. Tretí v poradí, v barokovo-klasicistickom slohu, bol dobudovaný v roku 1774. Na jeho mieste stojí súčasný kostol, postavený v rokoch 1937 - 1939. Tento moderný kostol bol postavený na mieste barokovo-klasicistického sakrálneho objektu z roku 1774, ktorý zničil požiar.
Architektúra súčasného kostola
Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie je jednoloďová modernistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, postavená v rokoch 1937 - 1939. Fasády kostola nesú prvky individualistickej práce s neogotickým tvaroslovím s prvkami art deco. Na priečelí a transeptoch sú arkádovo radené okná s lomeným oblúkom, alternované nízkymi kruhovými stĺpmi. Priestorové riešenie pozdĺžneho pôdorysu ráta s transeptálnou dispozíciou bočných výklenkov, sprostredkujúcich centrálny zámer, ktorý zdôrazňuje aj fasáda s priradením hmôt jednotlivých prístavieb a rizalitov k masívu hlavnej lode. Apsidiola bočného výklenku a polkruhové zakončenie presbytéria sú členené arkádovo usporiadanými lomenými oknami, ich profil pripomína orientálne stavby. Zvuková arkáda veže je riešená na spôsob konvexného usporiadania organových píšťal. Veža je krytá vysokým ihlancom.
Kňazi a kapláni pôsobiaci vo farnosti Ohradzany
Zoznam ohradzanských farárov uvedený v publikácii "A Kassai Százéves Egyházmegye Torténeti Névtára es Emlékkonyve 1904 II." na strane 556 je nepresný. Niektorí kňazi boli vynechaní, ako napríklad Juraj Klukňavský (farárom v rokoch 1763-1768) alebo Michal Marjanik (1778-1790). Naopak, ako farári boli uvedení Adam Baricsko a Cseszník Albín, kapláni zo Sniny, ktorých do Ohradzian posielal Jozef Škultéty, sninský farár, kým sám neprišiel do Ohradzian za farára. Jozef Škultéty je tam zapísaný od roku 1811-1812.
Okrem uvedených farárov pôsobilo vo farnosti Ohradzany aj niekoľko kaplánov. Z dokumentov rímskokatolíckeho farského úradu v Ohradzanoch sa dozvedáme mená dvoch kaplánov, ktorí v 18. storočí účinkovali v Ohradzanoch. V dekréte sa doslovne čítame: "L. J. C. Dilecte Fili! Notum reddo Dn per me sub hodierno Capellanum Dn P. Joannem Hamulyák translatum haberi ad Capellaniam Harsányiensem, in cujus locum disposui P. Antonium Hancsovszki seminarii mei Agriensis alumnum, illum proinde in pace ire sinat, hunc vero venturum fraterne complectatur. Carolus Eppisc."
Kanonická vizitácia prvého košického biskupa Andreja Szaboa, ktorá sa uskutočnila v Ohradzanoch 5. augusta 1816, spomína ohradzanského kaplána Jána Kadlubjaka. V zázname sa uvádza: „Parochus ejus habet unum Cooperatorem pro nunc Joannem Kadlubbják. Natus in Possessione J. Cottmi. Arva ingremiata Parentibus Libertinis.“ Ján Kadlubjak sa narodil v obci Pekelník na Orave. Filozofiu absolvoval v Jágri, teológiu v Košiciach, kde bol prijatý medzi klérus v roku 1810. Za kňaza bol vysvätený v roku 1814. Hovorí slovensky a maďarsky.
Prehľad farárov pôsobiacich v Ohradzanoch
| Meno farára | Roky pôsobenia |
|---|---|
| Juraj Klukňavský | 1763-1768 |
| Michal Marjanik | 1778-1790 |
| Jozef Škultéty | 1811-1812 |
| Jozef Blanár st. | Neznáme |
| Jozef Blanár ml. | Neznáme |
| Ferdinand Gajdoš O.P. | Neznáme |
Významné udalosti a súčasný stav
Obec Ohradzany má bohatú históriu, prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1317. V minulosti bola obec súčasťou udalostí spojených so Slovenským národným povstaním a druhou svetovou vojnou. V roku 2020 obec získala ocenenie „Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“. V roku 2020 obec tiež získala ocenenie „Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia“.
Farský Chrám Nanebovzatia Panny Márie sa 6. októbra ozýval spevom a modlitbami domácich i pútnikov z celého Slovenska pri slávnostnom odovzdaní relikvií svätého Gerarda Majellu na verejné uctievanie (ex ossibus). Svätú omšu celebroval a v homílii priblížil živý vzťah svätca. Na záver požehnal obraz talianskeho svätca, ku ktorému boli relikvie slávnostne uložené, a tak sú vo farnosti prístupné na verejnú úctu pre všetkých. Svätý Gerard sa narodil zbožným rodičom Dominikovi a Benedikte v Muro Lucano na juhu Talianska. Už ako dieťa sa veľmi rád modlil. Obrovské šťastie naplnilo jeho dušu, keď mohol v desiatich rokoch pristúpiť k svätému prijímaniu. Tu sa začala jeho hlboká láska k Ježišovi v Oltárnej sviatosti. Modlitbou posvätného ruženca si každý deň uctieval aj Pannu Máriu. Túžil stať sa rehoľníkom a v roku 1752 zložil rehoľné sľuby u redemptoristov, pokorne pracoval ako krajčír, kostolník, kuchár či vrátnik. Starostlivosť o chudobných vykonával s radosťou a svedomito. Neskôr vážne ochorel a 15. októbra 1755 zomrel. Za svätého bol vyhlásený v roku 1904.
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.