Vykurovanie kostolov: Výzvy, moderné riešenia a ekonomické aspekty

Vykurovanie kostolov predstavuje špecifickú výzvu, najmä v kontexte rastúcich cien energií. Kostoly sú často rozsiahle, staré budovy s vysokými stropmi a kamennými stenami, čo sťažuje ich efektívne vykurovanie. V dôsledku toho sa farnosti a rehole snažia nájsť ekonomické a udržateľné riešenia, ktoré by zabezpečili dôstojné podmienky pre slávenie bohoslužieb. Vzhľadom na historickú hodnotu týchto budov sa väčšina z nich nedá prestavať podľa potreby, čo kladie ďalšie obmedzenia na výber vykurovacích systémov.

Ilustračná fotografia starého kostola s vysokými stropmi

Moderné riešenia vykurovania pre kostoly

V súčasnosti sa infrakúrenie stáva čoraz obľúbenejším riešením pre vykurovanie kostolov. Kostoly sú väčšinou staré a vychladnuté priestory, ktoré je potrebné vykurovať alebo temperovať nárazovo v istých časových úsekoch. Infrakúrenie, ktoré je veľmi intenzívne na pocit, je najvhodnejšie pre splnenie takýchto požiadaviek. V kostoloch hrá dôležitú úlohu nenápadnosť vykurovacích telies.

Sálavé vykurovacie infrapanely ECOSUN CH sú určené na vyhrievanie kostolných lavíc. Nízkoteplotné sálavé infrapanely ECOSUN K+ majú jednotnú výšku 32 cm a sú dostupné aj v nižších výkonových radách, vďaka čomu je ich použitie vhodné v kostolných laviciach, v kancelárskych stoloch, v pokladničných boxoch aj pri zvieratách.

Skúsenosti ukazujú, že elektrické vykurovanie môže byť v mnohých prípadoch skutočne dobrým riešením. Je ľahko inštalovateľné, ponúka zónové vykurovanie, je decentné, užívateľsky prívetivé, má diaľkové ovládanie, nevyžaduje prakticky žiadnu údržbu a svojou prevádzkou neruší návštevníkov. Tieto systémy sa jednoducho inštalujú a sú vhodné aj do historických budov, kde nie je možné vykonávať rozsiahle stavebné úpravy.

Skvelým, no nekonvenčným riešením pre tieto priestory bola montáž tepelných čerpadiel vzduch-vzduch. Keďže priestory kostola je potrebné vykúriť len na špecifické časy, tento systém ponúka možnosť hyper heating, ktorá v krátkom čase vykúri priestor pred a počas obradu. Následne sa kúrenie vypne až do ďalšieho obradu.

Ekonomické aspekty a rastúce ceny energií

Vysoké ceny plynu a elektrickej energie sa dotknú aj reholí a farností. Viac sa bude platiť aj za energie v kostoloch. Cirkvi a rehole sa pripravujú na šetrenie, nie všade sa to však dá. Niektoré subjekty šetria už roky.

Kňazi Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie boli informovaní, že ceny energií od januára môžu vzrásť troj- až štvornásobne. Odporúča sa znížiť teplotu na 10-11 °C. Zvyšovanie cien sa dotkne aj pastoračných centier, kde riaditelia musia tiež zvyšovať ceny.

Prešovská archieparchia obmedzí aj výdavky zo svojpomocného fondu farnosti, z ktorého sa financovali opravy chrámov a farských budov. Vykurovanie na minimálnej úrovni bude aj v kostoloch Bratislavskej arcidiecézy, aby v systémoch vykurovania nevznikli škody.

Na zvyšujúce sa ceny energií sa pripravuje aj Žilinská diecéza, ktorá adresovala farnostiam o pripravovanom zdražovaní dve výzvy. Diecéza odporučila adekvátnejšie nastavenie doterajších zálohových platieb.

Vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku zatiaľ nepripravilo konkrétny prieskum, o koľko percent sa náklady cirkevných zborov navýšia. Duchovní a rehoľníci vysvetľujú, že farnosti a rehole sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária samostatne a samy si musia získať peniaze na svoju prevádzku. Štát prispieva len na platy duchovných.

Podľa informácií niektorých zástupcov cirkví, zatiaľ nie je jasné, či farnosti dostanú nejakú refundáciu alebo budú mať nejakým spôsobom zastropované ceny. Zriaďujú sa aj cirkevné školy.

Sestra Samuela uvádza, že zdražovanie sa dotkne reholí rovnako ako všetkých pracujúcich a dôchodcov, pretože také je aj personálne zloženie ich kláštorov. Budú ešte viac šetriť so všetkými komoditami.

Dekan a farár v Kežmarku František Trstenský približuje, že za ceny energií už aj tento rok platia o jednu štvrtinu až jednu tretinu viac ako vlani. Dekan poukazuje, že nemôže vypnúť kúrenie na fare či v pastoračných priestoroch. Situáciu farností prirovnáva k domácnostiam, ktoré si tiež budú musieť pre rastúce ceny niektoré veci odoprieť, aby zaplatili energie.

Dekan v Rimavskej Sobote, ktorý je aj generálnym vikárom Rožňavskej diecézy, Rastislav Polák, nevedel odhadnúť, aké navýšenie energie zvládnu farnosti. Platí energie za kostol v Rimavskej Sobote podľa ročného obdobia.

S vyššími cenami sa budú musieť popasovať aj kňazské semináre. Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule Peter Majda hovorí, že zvyšovanie cien tiež reflektujú.

Väčšie mestské farnosti budú musieť žiadať o dotáciu. Menšie farnosti by mali byť v kategórii tých, ktorí dostanú stopercentnú kompenzáciu zo strany štátu.

Infografika znázorňujúca rast cien energií a ich dopad na cirkevné inštitúcie

Alternatívne vykurovanie a historické budovy

Práve vyššie náklady v historických budovách pocítia napríklad sestry uršulínky. Na týchto stavbách sú vysoké stropy, nesmú sa zatepľovať, takže tam nie sú veľké možnosti znížiť tepelné úniky. Taktiež sa na historické budovy nemôžu inštalovať slnečné kolektory a podobne.

Staré kostoly s ich studenými kamennými stenami a podlahami je takmer nemožné úplne a správne vykurovať. Teplý vzduch stúpa do vysokých stropov, kde nemá žiadny prínos pre účastníkov omší a modlitieb. Vzhľadom na historickú hodnotu týchto budov sa väčšina z nich nedá prestavať podľa potreby.

Podlahové kúrenie v historických kostoloch

Diskusia o vhodnosti podlahového kúrenia v historických kostoloch sa rozvírila napríklad v Starej Ľubovni v súvislosti s rekonštrukciou farského kostola sv. Mikuláša. Samotný zámer podlahového vykurovania kostola bol odsúhlasený rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) z roku 2007.

KPÚ Prešov priznal, že podlahové vykurovanie je štandardnou formou temperovania kostolov. V prípade historicky významnejších objektov sa takýto zámer posudzuje aj v širšom kontexte. Limitujúcimi faktormi sú prípadná existencia krýpt, historické povrchové úpravy, architektonické členenie, vstupné otvory či mobiliár.

Dokumentáciu o novej elektroinštalácii, dlažbe a podlahovom vykurovaní schválil KPÚ Prešov v roku 2021. KPÚ Prešov preveril informácie o prebiehajúcich prácach a zistil, že vlastník nezačal so samotnými stavebnými prácami, iba uložil v interiéri stavebný materiál.

Krajský pamiatkový úrad Prešov schválil podlahové kúrenie aj v iných stredovekých kostoloch na základe nátlaku farnosti a netrvajúc na hľadaní iných alternatív. Otázkou zostáva, či nie je možná zmena tohto rozhodnutia prostredníctvom štátnej správy či verejnej mienky.

Vizualizácia podlahového vykurovania v kostole

Duchovní a rehoľníci si uvedomujú, že ceny energií ich síce zasiahnu, ale mnohé rodiny to pocítia viac a bude to pre ne oveľa náročnejšie. Duchovní pripúšťajú, že zimu možno prečkajú u známych a kúrenie na fare stiahnu tak, aby budova nezamrzla.

Niektorí duchovní dokonca uvádzajú, že sa nebude kúriť a ľudia sa budú musieť naučiť obliekať teplejšie do kostola. Určite to bude pre mnohé farnosti ťažké obdobie, hlavne kde je málo veriacich a nie je iný zdroj príjmov.

tags: #foxis #vykurovanie #kostola