Moderné domácnosti majú k dispozícii viacero inovatívnych spôsobov zabezpečenia tepelného komfortu. Medzi popredné možnosti dnes patrí podlahové kúrenie a v posledných rokoch je veľmi populárne aj vykurovanie klimatizáciou, hlavne v prechodnej sezóne. Obe riešenia sa odlišujú princípom fungovania a majú svoje špecifické výhody aj nevýhody. Tento článok ponúka podrobný technický pohľad na porovnanie týchto foriem vykurovania a taktiež sa venuje rastúcemu trendu podlahového chladenia.
Podlahové vykurovanie a vykurovanie klimatizáciou
Princíp fungovania podlahového vykurovania
Podlahovému vykurovaniu vďaka veľkej teplovýmennej ploche postačuje relatívne nízka povrchová teplota podlahy (približne 25-29 °C), aby zabezpečilo tepelný komfort. Keďže sa pri podlahovom kúrení najprv ohrievajú stavebné konštrukcie (podlaha, steny, predmety) a až sekundárne vzduch v miestnosti, je ideálne ho využívať dlhodobo, nie nárazovo.
Elektrické podlahové vykurovanie
Pri elektrickom podlahovom vykurovaní sú pod povrchom podlahy zabudované elektrické odporové káble alebo rohože. Po zapnutí systému prechádza káblami elektrický prúd, ktorý sa premieňa na teplo a zohrieva podlahu. Tepelná energia sa následne sálaním a čiastočne aj jemnou konvekciou odovzdáva celej miestnosti.
Teplovodné podlahové kúrenie
Pri teplovodnom podlahovom kúrení (tiež nazývanom nízkoteplotné vodné vykurovanie) sú v podlahe rozložené plastové, viacvrstvové alebo medené rúrky, cez ktoré cirkuluje teplá voda. Táto voda je ohrievaná externým zdrojom - typicky plynovým kotlom, elektrickým kotlom, alebo čoraz častejšie tepelným čerpadlom vzduch-voda či zem-voda. Vodné podlahové systémy zvyčajne pracujú s teplotou vody približne 30 - 45 °C, čo je výrazne menej ako teplota vody v bežných radiátoroch.
Princíp fungovania vykurovania klimatizáciou
Klimatizácia s funkciou kúrenia funguje na princípe tepelného čerpadla vzduch-vzduch. Zjednodušene povedané, ide o obrátený chod klasickej klimatizácie: vonkajšia jednotka odoberá teplo z vonkajšieho vzduchu (dokonca aj v zime pri nízkych teplotách) a pomocou chladivového obehu ho „pumpuje“ do vnútornej jednotky, ktorá toto získané teplo odovzdáva vnútornému vzduchu v miestnosti.
Termodynamický cyklus a efektivita (COP)
Využíva sa termodynamický cyklus so stláčaním a expanziou chladiva - kompresor stlačí plynné chladivo, čím sa ohreje. Toto horúce chladivo prejde do výmenníka vo vnútornej jednotke, kde odovzdá teplo do vzduchu a ochladené skondenzuje. Následne sa chladivo odparí vo vonkajšom výmenníku, pričom odoberie teplo z vonkajšieho vzduchu, a cyklus sa opakuje.
Bežným parametrom je COP (Coefficient of Performance), čo je pomer dodaného tepla ku spotrebovanej elektrine. Pri vykurovaní klimatizáciou sa COP v ideálnych podmienkach pohybuje okolo 3 až 4, čiže z 1 kW elektriny dostaneme 3-4 kW tepla. Najmodernejšie jednotky dosahujú aj vyššie hodnoty, napríklad účinnosť 400-500 % (COP 4-5). Reálna účinnosť závisí od vonkajšej teploty, a teda pri miernych vonkajších teplotách je COP najvyššie, v tuhých mrazoch klesá. Klimatizácie sú však navrhnuté tak, aby efektívne fungovali aj v zime, pričom mnoho modelov dokáže kúriť do vonkajšej teploty až -20 °C.
Invertorové vs. ON/OFF klimatizácie
Staršie alebo jednoduchšie klimatizačné jednotky pracovali v režime ON/OFF, čiže kompresor sa zapol na plný výkon, kým sa nedosiahla nastavená teplota, a potom sa vypol. Takéto štandardné klimatizácie vykurovali v cykloch, čo viedlo k výkyvom teploty v miestnosti a tiež k menej efektívnej prevádzke kvôli častým štartom kompresora.
Dnešným štandardom sú invertorové klimatizácie, ktoré vedia regulovať svoj výkon plynulo. Invertorový pohon mení frekvenciu napájania kompresora, čím umožňuje meniť jeho otáčky a prispôsobiť chladiaci/vykurovací výkon aktuálnej potrebe. Najväčšou výhodou je značná úspora energie - invertorová klimatizácia pracuje väčšinu času v optimálnom režime. Podľa odhadov dokážu invertorové jednotky ušetriť cca 30-50 % elektriny v porovnaní s klasickými modelmi bez invertora. Kompresor sa menej opotrebováva a predlžuje sa tak aj životnosť zariadenia. Invertor dokáže udržiavať teplotu v miestnosti s minimálnymi odchýlkami, bez výrazného kolísania a bez prudkých nárazov studeného či teplého vzduchu. Invertorová klimatizácia najprv beží naplno a keď sa blíži k cieľovej teplote, plynulo zníži výkon, aby neprekúrila. Invertorové jednotky bývajú aj tichšie, pri čiastočnom výkone produkujú menej hluku než neustále zapínanie/vypínanie štandardného kompresora.
Komfort a rýchlosť nábehu
Rýchlosť, akou dokáže systém vyhriať priestor, a subjektívny tepelný komfort patria pre mnohých medzi hlavné priority.
Podlahové kúrenie: Pomalý nábeh, sálavé teplo
Podlahové kúrenie má pomalší nábeh a rovnomerné sálavé teplo. Keďže podlahové vykurovanie ohrieva najprv podlahu a okolité konštrukcie, má väčšiu tepelnú zotrvačnosť. Z chladného stavu (napríklad po dlhšom vypnutí) trvá niekoľko hodín, kým sa podlaha prehreje a teplo sa rovnomerne rozšíri do miestnosti. Miestnosť sa teda na cieľovú teplotu dostáva pomalšie, čo je nevýhoda v prípadoch, keď potrebujete rýchlo prikúriť.
Na druhej strane, podlahovka hreje priestor odspodu a rovnomerne - účinkuje na celej ploche podlahy, takže od začiatku vykurovania sála teplo do celého priestoru bez chladných zón. Výsledkom je veľmi rovnomerné rozloženie teplôt v miestnosti, tak horizontálne, ako aj vertikálne. V praxi to znamená, že pri podlahovom kúrení je teplota pri podlahe len o trochu nižšia než pri strope, na rozdiel od radiátorov či prúdenia teplého vzduchu zhora. Človek pociťuje teplo najmä od nôh, podlaha je príjemne teplá na dotyk, zatiaľ čo vzduch vo výške hlavy nie je prehrievaný. Podlahové kúrenie je tiež úplne tiché a nevytvára prúdenie vzduchu, čo pridáva na celkovom komforte.
Klimatizácia: Rýchly nástup, prúdenie vzduchu
Klimatizačná jednotka má na druhej strane v režime kúrenia veľmi rýchly nástup efektu. Prakticky ihneď po zapnutí začne vnútorná jednotka fúkať teplý vzduch do miestnosti, takže rozdiel je citeľný už v priebehu niekoľkých minút. Celú miestnosť dokáže klimatizácia vykúriť podstatne rýchlejšie než podlahové kúrenie či radiátory. Tento promptný nábeh oceníte napríklad pri prikurovaní na chate alebo keď prichádzate domov do vychladnutého priestoru.
Tepelný komfort pri kúrení klimatizáciou je však odlišný, pretože teplo je do miestnosti dodávané prúdením vzduchu. To znamená, že pri strope sa hromadí teplý vzduch, kým pri podlahe môže zostať o niečo chladnejšie. Výsledný teplotný profil je zo začiatku teda opačný než ideálny - teplejší vzduch stúpa hore a môže nastať pocit chladnejších nôh, kým v úrovni hlavy máte vyššiu teplotu. Druhým aspektom je prievan a hlučnosť. Klimatizácia predsa len fúka vzduch istou rýchlosťou, čo niektorí ľudia vnímajú ako mierny prievan. Moderné jednotky umožňujú nastaviť smer a intenzitu prúdenia tak, aby nefúkali priamo na ľudí, a majú aj veľmi tichý nočný režim. Napriek tomu určitý pohyb vzduchu a slabý šum ventilátora vždy prítomný je. Pri plnom výkone môže byť vnútorná jednotka hlučnejšia, čo môže rušiť najmä v noci.
Energetická účinnosť a prevádzkové náklady
Pri systémoch s tepelnými čerpadlami predstavuje COP (Coefficient of Performance) pomer medzi dodaným teplom a spotrebovanou elektrickou energiou. Pri podlahovom vykurovaní s čerpadlom vzduch-voda je COP bežne medzi 3,5 až 4, keďže stačí zohrievať vodu na relatívne nízku teplotu okolo 35 °C. Výrazný rozdiel v efektivite však nastáva pri elektrickom podlahovom vykurovaní.
Príklad: ak na vykúrenie potrebujete denne vyrobiť 10 kWh tepla, invertorová klimatizácia alebo podlahovka s čerpadlom vzduch-voda spotrebujú približne 2,5 kWh elektriny, kým elektrické vykurovanie celých 10 kWh. Pri dlhodobom vykurovaní počas zimy je však potrebné zohľadniť hodnotu SCOP (sezónny výkonový koeficient), ktorý lepšie vystihuje skutočnú efektivitu počas celej sezóny vrátane studených období. Aj kvalitné klimatizácie majú počas mrazov nižšiu efektivitu, no zvládajú vykurovanie do približne -15 °C, pričom existujú aj modely schopné pracovať až do -25 °C. Podlahové vykurovanie s tepelným čerpadlom vzduch-voda rovnako vykazuje pokles efektivity v extrémnych zimných podmienkach, avšak vďaka akumulačnej schopnosti podlahy poskytuje stabilnejší komfort.
Pri dobre izolovanom dome sú oba systémy energeticky výhodné. Podlahové vykurovanie s tepelným čerpadlom vzduch-voda a klimatizácia majú podobnú efektivitu (COP/SCOP okolo 3-4). Obe výrazne šetria elektrinu oproti elektrickému podlahovému vykurovaniu, ktoré spotrebuje niekoľkonásobne viac energie a je preto ekonomicky menej výhodné.
Počiatočné investície a údržba
Pri inštalácii vodnej podlahovky v novostavbe alebo rekonštrukcii ide o značnú investíciu. Je potrebné zakúpiť rúrky, tepelnoizolačné dosky, rozdeľovače, regulačné prvky a zaplatiť samotnú prácu. Okrem toho je nutné zakúpiť zdroj tepla - napr. tepelné čerpadlo rádovo 6 000 - 12 000 € podľa typu. Celková investícia do podlahovky s tepelným čerpadlom tak ľahko presiahne 10 000 € pre bežný dom. Pri elektrickom podlahovom kúrení sú počiatočné náklady o niečo nižšie.
Vodný systém si vyžaduje minimálnu údržbu, no odporúča sa pravidelná kontrola tlaku v systéme a občasné prepláchnutie raz za niekoľko rokov pre odstránenie usadenín. Tiež je vhodné aspoň raz ročne skontrolovať kotol alebo tepelné čerpadlo, čo je bežný náklad pri každom centrálnom zdroji tepla. Údržba elektrického podlahového kúrenia spočíva len v kontrole kontaktov a ističov. Podlahové kúrenie má nevýhodu vyššej vstupnej investície a zložitejšiu realizáciu.
Investícia do vykurovania klimatizáciou pozostáva z nákupu samotnej split jednotky (vonkajšia + vnútorná jednotka) a jej odbornej montáže. Cena typickej jednotky pre byt či menší dom sa pohybuje okolo 600 - 1800 € podľa značky a modelu. K tomu je nutné pripočítať montáž, ktorá stojí približne 250 - 400 €. Spolu tak investícia do jednej klimatizácie vychádza povedzme 1000 - 2000 €. Ak by sme chceli pokryť celý dom viacerými vnútornými jednotkami, investícia sa navyšuje s počtom jednotiek a zložitosťou rozvodov.
Údržba klimatizácie je pomerne dôležitá: aby si zachovala efektivitu a zdravotnú nezávadnosť, je potrebné pravidelne čistiť alebo meniť filtre vo vnútornej jednotke. Aspoň raz ročne sa odporúča profesionálny servis - technik skontroluje chladivový okruh, tlak, prečistí výmenníky a dezinfikuje vnútornú jednotku. Tento servis stojí približne 50-100 € ročne. Ak sa údržba zanedbá, môže klesať účinnosť a hrozí aj množenie plesní či baktérií na výmenníku. Okrem toho klimatizácia obsahuje kompresor a elektroniku - jej životnosť býva okolo 10-15 rokov pri bežnej prevádzke, špičkové modely vydržia aj dlhšie.
Pri porovnávaní nákladov je nesmierne dôležité brať do úvahy životnosť systému.
Ekologické aspekty vykurovania
Ekologickosť vykurovania závisí najmä od zdroja energie. Samotné podlahové kúrenie je len distribučný systém. Ak je napojené napríklad na tepelné čerpadlo alebo solárny systém, ide o obnoviteľné riešenie s nízkymi emisiami. Klimatizácia je ekologickejšia než priame elektrické kúrenie. Má vysokú energetickú účinnosť, no používa chladivá. V nízkoenergetických domoch je obľúbené spojenie podlahového kúrenia s tepelným čerpadlom alebo klimatizácie s fotovoltikou. Obe riešenia sú vhodné, ak sú správne nadimenzované a využívajú obnoviteľné zdroje a navzájom sa nevylučujú. Klimatizácia vyniká jednoduchosťou a flexibilitou, podlahovka komfortom a tichým chodom.
Kedy zvoliť podlahové vykurovanie, kedy klimatizáciu pre kúrenie?
Podlahové kúrenie aj vykurovanie klimatizáciou sú moderné, účinné spôsoby, ako zabezpečiť tepelnú pohodu v domácnosti. Každý z nich vyniká v iných oblastiach, a preto je ideálne svoje rozhodnutie prispôsobiť konkrétnym podmienkam vášho domova.
- Zvoľte podlahové vykurovanie, ak:
- Preferujete sálavé teplo a rovnomerné rozloženie teploty - napr. máte malé deti hrajúce sa na zemi alebo ste citliví na prievan.
- Požadujete nízke prevádzkové náklady v zime - najmä ak skombinujete vodnú podlahovku s tepelným čerpadlom alebo vysoko účinným kotlom.
- Máte nízkoenergetický dom s veľkou plochou - vodné podlahové kúrenie si poradí aj s väčším domom a vyhovuje mu nízkoteplotný režim.
- Nevadí vám vyššia investícia a pomalší nábeh - rátate s tým, že kúrenie necháte bežať neustále v zime a nepotrebujete rýchlo meniť teplotu.
- Zvoľte vykurovanie klimatizáciou, ak:
- Chcete kombinovať kúrenie a chladenie - jedným systémom vyriešite letné horúčavy aj vykurovanie v prechodnom období.
- Hľadáte úsporu v účtoch pri relatívne nízkej investícii - klimatizačné jednotky sú cenovo dostupné a ich prevádzka je pomerne lacná. Napríklad oproti priamemu elektrickému kúreniu ušetríte značnú časť nákladov.
- Vlastníte veľmi dobre izolovaný dom alebo pasívnu stavbu - tam často postačí 1-2 jednotky klímy na celý objekt, čo je nákladovo efektívnejšie než budovať vodný okruh.
- Nevadí vám mierny prievan a starostlivosť o zariadenie - ste ochotní pravidelne čistiť filtre a zniesť, že občas počuť ventilátor.
- Plánujete využívať vykurovanie len občas alebo doplnkovo - napríklad v kancelárii alebo chate, ktorú netreba kúriť vkuse, či v dome s iným hlavným kúrením, kde klímu zapnete na jar/jeseň.
Pre bežný rodinný dom s celoročnou prevádzkou a dôrazom na komfort sa stále javí ako optimálne riešenie teplovodné podlahové kúrenie v spojení s ekonomickým zdrojom tepla. Kúrenie klimatizáciou je však skvelá voľba v situáciách, kde je potrebné rýchle, flexibilné a dvojúčelové riešenie. Pre mnoho ľudí môže byť klimatizácia najdostupnejší spôsob, ako prejsť na praktické kúrenie, najmä v bytoch či menších domoch, alebo ako doplnok k existujúcemu systému.
Podlahové chladenie: Inovatívne riešenie pre letné mesiace
Zatiaľ čo v zime túžime po teple od nôh, v lete hľadáme spôsob, ako sa ochladiť bez toho, aby sme si dom premenili na hlučnú klimatizovanú zónu. Podlahové chladenie využíva rovnaké potrubie ako vykurovanie - len s tým rozdielom, že namiesto teplej vody cez systém prúdi voda ochladená. Na prvý pohľad to znie ako ideálne riešenie - jeden systém, dvojaká funkcia. Donedávna sme bez problémov udržali domy s nočným chladením oknami na interiérovej teplote do 25°C. Rovnako v posledných pár rokoch čoraz viac klientov požaduje v domoch aktívne chladenie. Aktívne chladenie znamená chladenie nejakým zariadením - tepelné čerpadlo, klimatizačná jednotka a podobne.
Princíp a možnosti podlahového chladenia
Podlahové chladenie je jedným zo zdravých a efektívnych spôsobov, ako si v domácnosti udržať teplotnú pohodu počas horúcich letných mesiacov. Ak teda vaša domácnosť disponuje vodným podlahovým kúrením, je škoda ho nevyužiť v lete na chladenie. Jediným rozdielom je pritom iba teplota vody v systéme. Princíp podlahového chladenia je totiž rovnaký ako pri podlahovom kúrení. Jediné, čo budete potrebovať, je tepelné čerpadlo, ktoré je schopné reverzného chodu. Z dôvodu, že podlahové chladenie je založené na spôsobe sálania chladu do priestoru, tepelné čerpadlo vháňa do vykurovacieho systému vodu so zníženou teplotou 17 až 18 °C. Tá následne zníži teplotu povrchu podlahy na približne 21 °C.
Pri vhodnom zladení podlahového vykurovania s tepelným čerpadlom (dostatočná hustota rúr približne 10 - 15 cm) nie je z pohľadu chladenia nutná takmer žiadna dodatočná investícia. Vhodné je však doplniť zónovú reguláciu, ako napríklad Nea Smart 2.0 od REHAU, ak tam už nie je pre pôvodne zvažované podlahové vykurovanie.
Rosný bod a prevencia kondenzácie
Jedným z kritických aspektov podlahového chladenia je rosný bod. Ak je teplota vody príliš nízka a vlhkosť v miestnosti vysoká, dochádza ku kondenzácii. Avšak, pri podlahovom chladení sa nemusíte obávať neželanej kondenzácie vody na uložených rúrkach pod podlahou ani navlhnutia podlahy. Do podlahy sa môže vháňať teplota vody maximálne okolo 18°C. Ak by tam šla nižšia teplota, na povrchu trubiek by mohol začať vznikať kondenz - čiže by sa orosovali. A celá skladba podlahy by začala vlhnúť a zničila by sa.
Výstup studenej vody z tepelného čerpadla je optimalizovaný na teplotu nad rosným bodom. V izbovom termostate tepelného čerpadla je senzor vlhkosti vzduchu a tepelné čerpadlo si v reálnom čase prepočítava hodnotu teploty rosného bodu. Pre plnohodnotné chladenie treba chladiaci výkon overiť vo fáze projektu a pri návrhu tohto systému chladenia treba zvážiť všetky jeho limity. Nie všetky čerpadlá umožňujú reverzný chod alebo pasívne chladenie a bez správnej automatizácie je veľmi ťažké kontrolovať teploty a rosný bod.
Výhody podlahového chladenia
Zdravotné aspekty
V súvislosti s výhodami podlahového chladenia je najdôležitejšie zdravotné hľadisko. Rozdiel teplôt je totiž pri bežnej klimatizácii väčší, čo znamená zvýšené riziko vzniku zdravotných problémov. Tie sa najčastejšie spájajú s narušením imunity a termoreguláciou organizmu, čo vedie k väčšej náchylnosti ku chorobám. Druhým aspektom je fakt, že pri podlahovom chladení nedochádza k víreniu prachu, roztočov a baktérií, čo určite ocenia najmä alergici a astmatici.
Ekonomické a ekologické hľadisko
Z dôvodu, že pri podlahovom chladení znížite teplotu vody v systéme iba o 3 °C, tak sa dostáva k slovu ekonomické hľadisko a s tým súvisiaci fakt znížených prevádzkových nákladov a šetrenia životného prostredia. Podlahové chladenie využíva nízky teplotný spád na chladenie (napr. 22 °C / 18 °C). Veľkou plochou sa potom odovzdáva chlad do priestoru (resp. odoberá teplo) s výkonom cca 30 - 40 W/m2. Vysoký chladiaci faktor EER až 4,23 prekoná svojou úspornosťou aj splitové klimatizácie. Chladenie podlahou má totiž až 60 % podiel na prenose tepla sálaním, a naopak pri splitovej klimatizácii dochádza takmer zo 100 % k prenosu tepla nútenou konvekciou. Táto možnosť predstavuje teoreticky nulové investície do chladiaceho systému, v praxi ale vyvoláva nutnosť menších úprav na strane zdroja tepla a chladu, ktoré zahrňujú najmä oblasť regulácie a integrácie hydraulických modulov pasívneho chladenia.
Komfort a pocit chladu
Pamätajte tiež na to, že studený vzduch je ťažší, preto sa drží pri zemi (podlahe). V tomto prípade pociťujú zmeny teplôt ako prvé ľudské nohy. Počas horúcich letných dní preto prináša chladnejšia podlaha väčší tepelný komfort, ako ochladzovanie a prúdenie studeného vzduchu v priestore. Hoci to znie divne, že bude podlaha chladná, skúsenosti ľudí, čo to reálne doma majú nie sú pocitovo negatívne. Sú aj takí, čo im to nevyhovuje - napríklad ak chcete behať naboso, môže to byť pre niekoho problém. Toto je individuálna záležitosť.
Obmedzenia a špecifiká podlahového chladenia
Chladiaci výkon a solárne zisky
Chladenie do podlahy má zmysel používať iba vtedy, ak nepotrebujeme chladiť príliš veľa. Zjednodušene sa dá povedať, že podlahovým chladením dokážete v rodinnom dome znížiť komfortne teplotu cca o 3°C. Takže ak by sa vám napríklad dom prehrieval bez chladenia na teplotu 28°C, tak s chladením dokážete dostať teplotu napríklad na už príjemných 25°C. Pri takejto teplote vody v trubkách sa na povrchu podlahy dá dosiahnuť teplota okolo 21-22°C. Ak chceme mať v interiéri teplotu povedzme tých 25°C, tak to nie je veľký teplotný rozdiel. A preto aj samotný chladiaci výkon podlahového chladenia nie je taký veľký ako napríklad zo stropným chladením, ktoré môže mať pokojne 2-3x vyšší chladiaci výkon. Preto sa podlahovému chladeniu často vytýka nízky chladiaci výkon. Podlahové chladenie preto treba používať ako „doplnkový systém“ do domu pre zvýšenie komfortu v lete. To znamená, že dom treba navrhovať so snahou čo najviac minimalizovať letné prehrievanie. Musí byť dobre tepelne izolovaný, mať kvalitné okná a hlavne musia byť okná z exteriéru tienené. Pri podlahovom chladení môže byť problémom zvýšené solárne teplo, ktoré sála najmä z okien. Napríklad cez 1 m2 nezatieneného okna na južnej stene získame 500 W tepelnej energie. Pokiaľ by tepelná záťaž bola vysoká, vytvorí sa v miestnostiach nepriaznivý teplotný profil s nízkou teplotou vzduchu pri podlahe a vysokou pod stropom.
Venujte dostatočnú pozornosť riešeniu už pri návrhu. Obmedzte solárne teplo. Nebojte sa kombinovať rôzne typy veľkoplošného chladenia. Myslite na súčasnosť prevádzky, ktorá je ďalším dôležitým aspektom podlahového chladenia. V lete je objekt chladený kontinuálne 24/7 a v objekte sa dlhodobo udržuje príjemná klíma. Z tohto dôvodu netreba zbytočne vysoký špičkový výkon chladiaceho systému.
Komfort na boso a pre deti
Treba aj upozorniť, že ak máte napríklad malé deti, ktoré sa hrajú na podlahe, nie je to vtedy veľmi ideálne. Ale osobne v prípade, že v dome budete mať tepelné čerpadlo by sa aspoň mala spraviť príprava, aby sa to dalo v budúcnosti použiť. Deti nebudú navždy malé a nebudú na tej podlahe sedieť trebárs o 10 rokov.
Porovnanie s klimatizáciou
Pri chladení podlahou máme podlahu povedzme 21°C a teplotu vzduchu 25 °C. Naproti tomu splitová jednotka (klasická klimatizácia na stene) môže mať napríklad v režime chladenia na výparníku teplotu okolo 6-8 °C a do priestoru fúka vzduch o 10-11 °C. A to je ten rozdiel v komforte. Čím je medzi zdrojom chladu a interiérovou teplotou väčší rozdiel, tým je ten spôsob menej komfortný. Ideálny stav je taký, aby teplota povrchov a aj teplota prúdiaceho vzduchu v dome mala rovnakú teplotu ako je požadovaná interiérová teplota vzduchu. Rozdiel teplôt je väčší pri splitovej klimatizácii a zvyšuje riziko spojené so zdravotnými ťažkosťami pri jej nevhodnom používaní.
Technické požiadavky a implementácia
Nie každá inštalácia podlahového kúrenia je na to pripravená. Ak bol systém navrhnutý iba na vykurovanie a bez ohľadu na budúce chladenie, jeho účinnosť v lete bude veľmi obmedzená. Kritickým bodom je aj materiál podlahy. Dlažba je ideálna, keďže dobre vedie chlad. Zvyčajne pri chladení podlahou projektujeme o niečo hustejšie rozloženie trubiek v podlahe. Takže v rozvádzači pribudnú na bežne veľkom rodinnom dome zvyčajne 1-2 okruhy naviac. Okrem toho v lete nechceme chladiť do podlahy v kúpeľniach. Ak máte „poriadne presvetlený“ dom s množstvom veľkých okien a nechcete tam ani žiadne žalúzie, ani žiadne screeny alebo iné vonkajšie tienenie v lete, tak potom rovno zabudnite na to, že by vám v dome stačilo iba podlahové chladenie. Hlavným zmyslom podlahového chladenie s tepelným čerpadlom je využiť rovnaké trubky v podlahe, ako sa v zime využívajú na kúrenie, takže vstupné náklady na samotný rozvod sú v podstate zanedbateľné.
Záver k podlahovému chladeniu
Podlahové chladenie prináša výhody, ktoré spočívajú v zdravotnom, ekonomickom aj ekologickom rozmere. Okrem toho sa nemusíte báť ani kondenzovania vody na rúrkach a slabšej efektivity v porovnaní s bežnou klimatizáciou. Práve naopak. Vzhľadom na všetky výhody a aj nevýhody popísané vyššie túto technológiu kúrenia a chladenia podlahovými rozvodmi a tepelným čerpadlom vzduch-voda odporúčame. Možno sa polemizuje o tom, či sa tepelné čerpadlo vôbec v malom rodinnom dome oplatí. Do tejto otázky ale vstupuje aj požiadavka dosiahnuť energetickú triedu domu A0. Kategória A0 je pri malých domoch s tepelným čerpadlom dosiahnuteľná viac menej vždy.
Ako funguje podlahové kúrenie
Pri konečnom rozhodovaní odporúčame zohľadniť vaše konkrétne požiadavky. Oboznámte sa s uvedenými výhodami a nevýhodami, a ak je to možné, konzultujte návrh vykurovania s odborníkom. Správne nadimenzovaný a nainštalovaný systém, či už podlahové kúrenie s čerpadlom alebo klimatizácia vám potom bude slúžiť spoľahlivo dlhé roky a prinesie teplo domova presne podľa vašich predstáv.
tags: #double #floor #klimatizacia #chladenie