Sanácia múrov hradu Devín
V roku 2022 prebehla na Devínskom hrade významná sanácia múrov. Spodná časť hradných múrov je v súčasnosti svetlejšia, zatiaľ čo vrchná časť je o čosi tmavšia.
Stavebné materiály v minulosti a dnes
V stredoveku bol dovoz stavebných materiálov nákladnou záležitosťou. Príkladom sú zachované hrady v Španielsku a Portugalsku, ktorých múry sú takmer výlučne postavené z opracovaných kameňov. Na Devíne sa okrem kameňov z blízkeho okolia, najmä vápenca, využívalo aj vápno. Je však zrejmé, že s vápnom sa muselo šetriť, keďže jeho zdroj sa nenachádzal v relatívnej blízkosti. Stavbári sa preto snažili čo najefektívnejšie využiť kameň.
Dnes už dovoz stavebných materiálov nepredstavuje taký problém. Stavebníctvo v priebehu minulého storočia zaznamenalo výrazný posun v efektivite a rýchlosti. S rozvojom technológií sa v pamiatkarstve ustálila aj predstava, že ruiny je možné obnoviť rýchlo s pomocou cementu.
Použitie cementu pri obnove hradov
V 80. až 90. rokoch 20. storočia sa pri obnove viacerých slovenských hradov, vrátane Devína, Branča, Strečna a Spišského hradu, použili tony cementu. Cement umožňoval rýchle dobudovanie múrov. Stačilo doň nahádzať najväčšie kamene, čím sa vyplnil čo najväčší objem materiálu. Tento postup bol vtedy vnímaný ako rýchly a efektívny.
Problémy spojené s cementovou obnovou
Jedna z najväčších investícií do hradu Devín v posledných rokoch sa týka nápravy škôd spôsobených práve staršími rekonštrukčnými metódami. Hlavným problémom je rozdielny koeficient tepelnej rozťažnosti cementu a kameňa. Koeficient tepelnej rozťažnosti cementu je totiž dvakrát väčší ako pri kameni. Prudké striedanie teplôt, vplyv mrazov, extrémnych horúčav či intenzívnych dažďov spôsobuje na murive tvorenie trhlín.
Klimatická kríza tieto extrémne prejavy počasia neustále zosilňuje. Do vzniknutých trhlín zateká voda, ktorá v zime zamŕza a svojím zväčšujúcim sa objemom ďalej narúša murivo. Z múrov vypadávajú celé kusy kameňov, pričom často ostávajú visieť len veľké kamene, ktorých pád je len otázkou času.
Dokument o zmene klímy: 10 najviac postihnutých miest | Globálne otepľovanie
Devín ako symbol národného obrodenia
Na Devínskom hrade sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1936, osadená pri príležitosti 100. výročia výletu štúrovcov na Devín, ktorý sa uskutočnil 24. apríla 1836. Tento výlet patril k najvýznamnejším podujatiam slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.
Devätnáste storočie, charakteristické romantizmom, prinieslo na územie dnešného Slovenska vlnu národného obrodenia. Jeho hlavnými protagonistami bola mladá generácia slovenskej inteligencie združená okolo Ľudovíta Štúra. Inšpirovaní literárnym odkazom autorov ako Ján Kollár a Ján Hollý, verili, že spojenie s národnými tradíciami a historickým dedičstvom je kľúčom k pozdvihnutiu národnej identity a k získaniu dôstojného postavenia medzi európskymi národmi.
Pozornosť mládeže sa sústredila na miesta úzko späté s najslávnejšími obdobiami slovanských a národných dejín. Jedným z takýchto miest boli starobylé zrúcaniny Devína. Hrad sa stal pre slovenských národovcov symbolom národnozjednocovacieho hnutia, slovenskej štátnosti a svojebytnosti, ako aj slovanskej spolupatričnosti. Bol tiež nositeľom kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie.
Podobne ako v Poľsku a Čechách, aj na Slovensku sa tieto miesta stávali akýmsi pútym centrom, kam sa organizovali výlety miestnej mládeže, často aj s účasťou príslušníkov iných slovanských národov. Tieto podujatia mali jasný vlastenecký charakter. Napríklad česká mládež uskutočnila podobný výlet v roku 1833 na moravský vrch Hostýn, zatiaľ čo mladí Slováci zorganizovali stretnutie v Trenčianskych Tepliciach o dva roky neskôr.
Výlet štúrovcov na Devín
Ľudovít Štúr bol presvedčený, že „história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka.“ Preto prišiel s myšlienkou uskutočniť vychádzku na „hroby dávnej slávy“, s cieľom „...padlé samostatnosti slovenské národní svátek zasvětiti...“ na Devín. Jeho zámerom bolo obnoviť pamiatku slovenskej samostatnosti, vzdať hold slovanskej vzájomnosti a posilniť národné cítenie.
Z dôvodu opatrnosti sa so svojím plánom zveril iba najbližším priateľom, s ktorými vybral ďalších jedenásť študentov. V nedeľu 24. apríla 1836, na sviatok svätého Juraja, sa pozvaní zišli v záhrade hostinca pod hradom. Všetci účastníci boli v tom čase veľmi mladí, sám Štúr mal iba dvadsať rokov. Cesta na Devín neprebiehala spoločne, ale v malých skupinkách.
Po príchode na miesto predniesol Štúr prejav venovaný dávnej sláve Veľkej Moravy, časom Rastislava, Svätopluka a Mojmíra, pričom vyzdvihol historické udalosti tohto obdobia. Po ďalších spevoch a recitáciách navrhol, aby si každý účastník zvolil životné krédo a k svojmu krstnému menu pridal ďalšie, slovanské meno. Sám prijal meno Velislav. Tento príklad nasledovali aj ostatní, napríklad Jozef Miloslav Hurban si zvolil meno Miloslav, Juraj Záborský Bojislav a Timotej Cochius sa premenoval na Ctibor Zoch.
Jeden z účastníkov výletu vyhlásil: „My sme členovia nesmierne veľkej spoločnosti, spoločnosti slovanského národa, my sme živšie než otcovia naši pocítili potrebu prebúdzať sa k sebavedomiu, i kmeňa nášho slovenského i patričnosti našej k veľkému národu slovanskému.“
Výlet sa zakončil posedením v hostinci. Jeho úspech podnietil účastníkov k zorganizovaniu ďalších podobných výletov na rôzne miesta v okolí Bratislavy.
tags: #divilekova #vykurovanie #na #hrade #devin #ah