Meranie vlhkosti anhydritového poteru

Zásadný význam pre správnu pokládku podláh má vlhkosť podkladu. Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok v prvom rade nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami, neskôr sa môže prejaviť tiež deformáciou podlahovej krytiny, napríklad bublinami, alebo deformáciou drevených krytín. Meranie vlhkosti podlahy má zmysel, ak nechcete nášľapnú vrstvu podlahy meniť krátko po jej aplikácii. To platí najmä pre tie nášľapné vrstvy, ktoré sú citlivé na vodu (tie na báze dreva) alebo na tlak vodnej pary (napríklad lepené PVC alebo vinylové podlahoviny). Vlhkosť by nemala byť v poteri pod žiadnou podlahou, ale väčší pozor si treba dávať, ak sa budú pokladať drevené podlahy, korkové podlahy, prírodné linoleum, PVC podlahy alebo vinylové podlahy. Pri pokládke podlahy je potrebné mať vždy stopercentnú istotu, že je nanesená podkladová vrstva dostatočne suchá a že neobsahuje žiadnu vlhkosť. Vlhkosť by totiž mohla vystúpiť do podlahy a narušiť najvrchnejšiu vrstvu položenej podlahovej krytiny, čo by mohlo spôsobiť škody. Ak sa nerešpektujú maximálne prípustné hodnoty vlhkosti, hrozí poškodenie alebo až deštrukcia (znefunkčnenie) nášľapnej vrstvy podlahy. Meranie vlhkosti preto má význam, najmä ako prevencia, ale aj preto, lebo výsledky majú byť súčasťou dokumentácie k odovzdávaniu podlahy podľa normy a zároveň aj väčšina výrobcov podlahovín v technických listoch uvádza maximálnu prípustnú vlhkosť.

Metódy merania vlhkosti anhydritového poteru

Existuje niekoľko metód merania vlhkosti podkladov, pričom každá má svoje výhody a nevýhody. Na súčasných CM prístrojoch sa obyčajne na tlakomeri odpočíta priamo hodnota vlhkosti a nie je nutné prevádzať žiadne prepočty.

Gravimetrická analýza

Gravimetrická analýza je najpresnejšou skúškou. Je založená na vážení hmotnosti odobratej vzorky z podkladu, ktorá sa porovnáva s hmotnosťou po sušení pri 105 °C. Stanoví sa tak množstvo fyzikálne viazanej vody, ktoré sa udáva v tzv. hmotnostných percentách. Pre podlahára na stavbe však táto metóda nie je dosť pohotová. Gravimetrické meranie je založené na vysúšaní vzorky skúmaného materiálu pôsobením tepla vo vetranom prostredí. Má sa tým na mysli odvod uvoľnenej vodnej pary. Z rozdielu hmotností pred sušením a po ňom voči pôvodnej hmotnosti sa stanoví tzv. hmotnostná vlhkosť materiálu. V tomto prípade je dôležité si uvedomiť materiálovú bázu skúšanej vzorky. Napríklad anhydrit (na báze sadrovca) sa vysúša pri teplote 40 °C. Táto metóda je zakotvená v STN 73 1316 (ČSN 73 1316) "Stanovenie vlhkosti, nasiakavosti a vzlínavosti betónu" a je základnou preukaznou skúškou. Skúška prebieha v normálnych laboratórnych podmienkach. Norma v článku 9.14 taxatívne vymedzuje spôsob merania vlhkosti - gravimetricky (podľa STN EN ISO 12570). Iné metódy sa smú použiť len vtedy, ak sa preukázalo, že vedú k rovnakým výsledkom ako gravimetrická metóda. V tomto článku sa upravuje aj početnosť skúšok - 1 miesto na 100 m² podlahy.

Karbidová metóda (CM metóda)

Preto sa najčastejšie používa karbidová metóda zisťovania zvyškovej vlhkosti pomocou CM prístroja. Ide o deštruktívnu metódu merania zvyškovej vlhkosti s možnosťou prevedenia kontroly a vyhodnotenia výsledkov priamo na mieste. Táto metóda je najpoužívanejšia v Nemecku, kde ju majú uvedenú aj v norme. Výsledkom tejto metódy sú tzv. percentá CM, ktoré však nie sú totožné s hmotnostnými percentami. Meranie je pomerne jednoduché a poskytuje vysokú presnosť dosiahnutých výsledkov. Karbidová metóda - tzv. CM je polodeštruktívna metóda, ktorá spočíva v odbere vzorky (skúmaného materiálu) z reprezentatívnej hĺbky skúmanej vrstvy, jej predpríprave drvením a následnom umiestnení do tlakovej nádoby spolu s karbidom vápenatým (CaC₂). Pri styku CaC₂ a vlhkosti (H₂O) zo skúmanej vzorky dochádza ku reakcii za vzniku acetylénu (C₂H₂) a Ca(OH)₂. Kvôli citlivosti metódy a bezpečnosti pri manipulácii s tlakovou nádobou sa upravuje veľkosť vzorky spravidla v hodnotách 20 g, 50 g alebo 100 g, ojedinele 10 g. Medzi veľkosťou vzorky a vlhkosťou platí nepriama úmernosť. Ak sa očakáva vysoká vlhkosť, prvá vzorka sa volí s menšou navážkou a naopak. Ďalšie navážky sa upravujú podľa získaného prvého výsledku. Popísaným spôsobom možno priamo z manometra tlakovej nádoby získať informatívny obraz o vlhkosti skúmaného materiálu. Stupnica manometra nekoriguje výsledok merania o vonkajšie vplyvy teploty. Tie sú dôležité, pretože metóda je založená na princípe tlakov plynov a tie súvisia s termodynamikou. Zisťuje sa prístrojom CM, alebo po odobraní vzorky gravimetricky v laboratóriu.

Potrebné nástroje pre CM metódu

• Váha - slúži k odváženiu predpísaného množstva skúšobnej vzorky a prípadne karbidu vápnika.
• Tlaková nádoba - meracia tlaková nádoba, do ktorej sa vkladá odvážené množstvo skúšobnej vzorky a karbidu vápnika. Má tlakový uzáver s manometrom, ktorý umožňuje odpočítanie tlaku v nádobe, alebo priamo odpočítanie obsahu vlhkosti vo vzorke.
• Náradie (kladivko s podložkou, sekáčik) - kladivko so sekáčikom slúži k odberu vzorky z podlahy.

Postup merania CM metódou

1. Povrch podlahy sa očistí od nečistôt, napríklad oceľovou kefou.
2. Odoberte vzorku z celej hrúbky podlahy, teda nie len z jej povrchu. Napriek tomu, že je odber vzoriek u tejto metódy pomerne pracný, je nutné dodržať štandardný postup - vzorku vysekať ručne, prípadne za pomoci pneumatického kladiva.
3. Vzorky sa odoberajú z celej hrúbky podlahy, teda nie len z jej povrchu. Odber vzoriek by sa nemal zjednodušovať spôsobmi, ktoré môžu ovplyvniť obsah vlhkosti, napríklad odvŕtaním. Zatiaľ čo použitie pneumatického kladiva kvalitu vzorky príliš neovplyvní, odber vzorky vŕtaním ju môže úplne znehodnotiť.
4. Plocha pre odber skúšobných vzoriek nevyžaduje žiadne zvláštne úpravy.
5. Odobratý vzorku materiálu je potrebné rozdrviť na jemné kúsky.
6. Následne sa zváži presné množstvo odobratého podkladu, spravidla 50 g materiálu.
7. Takto pripravený a zvážený materiál sa nasype do CM nádoby CM meracieho prístroja. V momente, keď sa materiál nasype, ho možno ešte pomocou hmoždíža rozomlieť na drobnejšie častice.
8. Do testovacej nádoby CM meracieho prístroja sa vhoďia oceľové guličky.
9. Vedľa oceľových guličiek sa do nádoby nasype aj ampula, v ktorej je karbid vápnika.
10. CM merací prístroj je potrebné uzavrieť a uchopiť ho pevne do rúk.
11. S tlakovou nádobou sa intenzívne trasie po dobu niekoľkých sekúnd tak, aby došlo k rozbitiu ampuliek s reagenciom a pomiešaniu so vzorkou.
12. Doba trasenia sa odvíja podľa toho, čo ukazuje ukazovateľ budíka na prístroji. Správnu vlhkosť anhydritu prečítate na budíku prístroja.
13. Po odpočítaní hodnoty je nutné nádobu opatrne otvoriť. Uzáver tlakovej nádoby musí pri uvoľňovaní smerovať mimo zúčastnených osôb.
14. UPOZORNENIE! Produkt merania - acetylén - je horľavý plyn. Skúšky sa nesmú prevádzať v uzavretých priestoroch, alebo v blízkosti ohňa.

Zistené hodnoty sa uvedú do tabuľky, ktorá je súčasťou skúšobného protokolu.

Chyby pri meraní CM metódou

• Pri prenášaní vzorky môže dôjsť k usypaniu vzorky mimo tlakovú nádobu.
• Pri prevádzaní merania môže občas dôjsť k nárazom do manometra, čo môže spôsobiť chybu odčítania nameraných hodnôt.
• Miesto pre odber vzoriek by sa malo vyberať tak, aby sa zamedzilo skresleniu výsledkov, napríklad v oblastiach s podlahovým vykurovaním.
• Pri odoberaní vzorky podlahy je potrebné zamedziť kvapkaniu potu na dané miesto, inak by boli výsledky skreslené a ukazovali by väčšiu vlhkosť, než v skutočnosti v podlahe je.
• Aby boli výsledky čo najpresnejšie, musí sa vziať vzorka úplne zospodu anhydritového poteru. To znamená, že u cementového poteru sa musí odstrániť minimálne 1,5 cm poteru, ak ide o anhydritový poter, musí sa odstrániť 1 cm materiálu.
• Presnosť merania sa uvádza ± 3 %. Táto presnosť však nie je zaručená a môže sa výrazne zhoršiť pri zlej manipulácii s CM prístrojom alebo skúšobným vzorkou (zlé premiešanie zmesi, použitie nekalibrovaného manometra, prenesenie vlhkosti z prstov na vzorku a podobne).

Kapacitné meranie vlhkosti

Kapacitné meranie vlhkosti je metóda, ktorá sa teší mimoriadnej obľube. Je založená na meraní elektrických vlastností materiálov, ktoré sú závislé od obsahu fyzikálne viazanej vody (ako vodivej látky), napríklad kapacitancia. Výhodou je veľmi jednoduché a rýchle meranie. Nevýhody však v tomto prípade prevažujú výhody. Metóda je citlivá len do hĺbky niekoľkých centimetrov (zvyčajne 2-3). Metóda je citlivá na prítomnosť oceľových prvkov - prítomnosť výstuže skresľuje výsledky. Ako spôsob merania túto metódu veľmi často využívame, avšak nie na meranie vlhkosti podláh. Spravidla využívame len jej hlavnú výhodu (rýchlosť) na určenie plošnej distribúcie vlhkosti.

Zapichovacie vlhkomery

Táto metóda je u nás najrozšírenejšia. Je to z dôvodu dostupnosti vlhkomera a jeho jednoduchosti. Tieto prístroje nie sú vhodné pre meranie vlhkostí betónov a anhydritov. Sú určené pre meranie dreva a iných mäkkých materiálov, do ktorých možno jeho hroty zapichnúť. Fungujú na princípe elektrického odporu. Toto meranie ukáže iba vlhkosť vrchnej slabej vrstvičky.

Príložné vlhkomery

Tieto vlhkomery sú ideálne pre meranie betónu a anhydritu. Výhodu je, že okamžite zobrazujú namerané hodnoty a to do hĺbky až 20-30 mm, záleží na type prístroja. Meranie je založené na kapacitnom, alebo impedančnom meraní. Pri použití tohto prístroja zistíte vlhkosť vnútri betónu, alebo anhydritu a nikto nie iba na povrchu. Bohužiaľ táto metóda zatiaľ nie je zakotvená v norme.

Orientačná fóliová metóda

Fóliová metóda je veľmi jednoduchá a značne orientačná metóda, ktorá slúži len pre predbežné určenie, či má zmysel vykonať karbidovú metódu merania vlhkosti. Táto metóda spočíva v prekrytí skúšaného miesta plastovou fóliou o rozmeroch približne 500 mm x 500 mm, ktorá sa po obvode prilepí k podlahe lepiacou páskou. Plastová fólia zabráni úniku vlhkosti z podlahy do okolitého vzduchu. Fólia sa po 16 hodinách odkryje. Ak je na povrchu fólie patrná skondenzovaná vodná para, alebo ak je povrch dosky vlhký, znamená to, že povrch pravdepodobne ešte nie je pripravený na pokládku nášľapnej vrstvy. Tento spôsob merania nedáva žiadne konkrétne namerané hodnoty vlhkosti. Priebeh skúšky môže navyše ovplyvniť veľké množstvo vplyvov, ako je napríklad teplota prostredia alebo pôsobenie slnečného žiarenia.

Skúška vývrtmi

Táto metóda sa najviac používa v USA a Veľkej Británii. Výhodou je, že dochádza iba k nepatrnému narušeniu podlahy. Vývrt musí byť tak široký ako je rukáv pre vlhkostnú sondu. Hĺbka vývrtu sa robí minimálne do 40% hrúbky betónu, alebo anhydritu. Do vývrtu sa vloží rukáv a ten sa uzavrie na dobu 72 hodín. Po uplynutí tejto doby sa odstránia záslepky a vloží sa tam sonda. Približne po 5 minútach sa vykoná meranie. Veľká nevýhoda tohto typu merania vlhkosti je časová náročnosť.

Nedestruktívne meranie

Výhodou je, že sa nerobí žiadny odber vzorky. Pri tejto metóde meriame fyzikálnu veličinu, ktorá sa mení vplyvom prítomnosti obsahu vlhkosti. Táto metóda je veľmi nepresná, pretože je povrchová.

Kalcium chloridová metóda

Táto metóda je bežne používaná v USA do 90. rokov. Meraný povrch sa musí dôkladne očistiť, na očistený povrch sa položí miska s presným množstvom chloridu vápenatého a celé sa to prekryje nepriepustným krytom. Kryt musí byť prelepený po obvode dôkladne lepiacou páskou. Po 72 hodinách sa miska s chloridom vápenatým vyberie, dôkladne sa uzavrie a odošle do laboratória k dôkladnému preváženiu. Aj tu je opäť veľkou nevýhodou časová náročnosť merania vlhkosti.

Odber vzoriek a dôležité detaily merania

Výber skúšobného miesta má vplyv na výsledok skúšky. Pre výber a počet skúšobných miest nie je stanovený žiadny záväzný predpis. Relatívne veľká pracnosť a časová náročnosť pri odbere vzorky, vedie často ku snahe zjednodušiť si pracovný postup. Ak máte záujem o kontrolu vlhkosti, 1) vyberte si správnu metódu a 2) nepodceňujte detaily merania danou metódou, vyhodnotenia a interpretácie!

• Najprv si do ruky vezmite orientačný merací prístroj a pomocou neho nájdite najvlhšie miesto poteru. Najvlhšie miesto je dobré hľadať na viacerých miestach súčasne. Obvykle sa stáva, že je v strede miestnosti aj na okrajoch pri stenách.
• Ak máte v miestnosti podlahové vykurovanie, musíte hľadať toto miesto medzi rúrkami. Vzorky z miesta priamo pri rúrkach alebo priamo nad nimi, nesú skreslené výsledky, vzhľadom k pôsobeniu podlahového vykurovania na povrch podlahy. Miesto medzi rúrkami nájdete za použitia termokamery alebo cez fóliu na tepelný obraz podkladu.
• Pri celom postupe merania majte na rukách vždy rukavice. Inak by sa mohla vlhkosť z rúk presunúť na odoberanú vzorku. Rukavice majte na rukách po celú dobu zaobchádzania s materiálom, inak budú výsledky skreslené.
• U anhydritových podláh je nutné vo zvýšenej miere dbať na zostatkovú vlhkosť v potere. Znamená to najmä jej dôkladné premeranie ešte predtým, ako nanesiete penetračnú vrstvu.

Maximálne prípustné vlhkosti

Hodnoty najvyššej dovolenej zbytkovej vlhkosti cementového poteru alebo poteru na báze síranu vápenatého v hmotnostných % v dobe pokládky nášľapnej vrstvy podľa ČSN EN 74 4505.

Zá prevedenie skúšky je vo väčšine prípadov zodpovedný realizátor nášľapnej vrstvy, keďže práve on zodpovedá za to, že pokládka nebude vykonaná pred tým, ako bolo dosiahnuté normových hodnôt zbytkovej vlhkosti. V prípade, že súčasťou podlahy je systém podlahového vykurovania, musí byť požiadavka na najvyššiu dovolenú vlhkosť u cementového poteru znížená o 0,5 % a u poteru na báze síranu vápenatého o 0,2 %.

Najvyššia dovolená vlhkosť cementového poteru v % v dobe pokládky finálnej krytiny

Pokiaľ je súčasťou podlahy podlahové kúrenie, tak sa musí ponížiť hodnota o -0,5 %.

Najvyššia dovolená vlhkosť anhydritového poteru v % v dobe pokládky finálnej krytiny

Zvyšková vlhkosť u vyhrievaných anhydritových poterov by nemala presiahnuť 0,3 % CM.

Pokiaľ je súčasťou podlahy podlahové kúrenie, tak sa musí ponížiť hodnota o -0,2 %.

Vlastnosti anhydritového poteru a jeho príprava pred pokládkou dlažby

Anhydritový liaty poter je moderný materiál, ktorý pozostáva zo zmesi síranu vápenatého, kameniva, vody a účinných plastifikačných prísad. Okrem prijateľnej ceny patrí medzi najväčšie pozitíva anhydritu aj skutočnosť, že má samonivelizačné vlastnosti. Pozitívne vlastnosti oceníte aj pri práci s týmto materiálom. Anhydritový liaty poter sa totiž ľahko spracováva, rýchlo sa vysušuje a vyznačuje sa takmer nulovým zmršťovaním. Samotný proces kladenia dlažby na anhydritovú podlahu sa zakladá na rovnakom princípe, ako je tomu v prípade akéhokoľvek savého povrchu.

Pred pokládkou dlažby na anhydritový poter je dôležité vykonať niekoľko krokov:

• Kontrola zvyškovej vlhkosti - je potrebné ju zmerať v celej vrstve poteru.
• Povrchová úprava - dôležité je najmä vybrúsiť naplavené spojivo. Následne treba posúdiť rovinnosť podlahy napríklad pomocou hliníkovej laty dĺžky 2 m a viac.
• Penetráce - pri anhydrite je vždy potrebné aplikovať penetračný náter, pretože ide o veľmi savý podklad. Zvyčajne sa riedi vodou v pomere 1:3, pričom ideálne je ho aplikovať v dvoch vrstvách.

Samotný proces kladenia dlažby na anhydritovú podlahu sa v zásade v ničom nelíši od kladenia dlažby, napríklad na bežný betónový povrch. Pri väčších rozmeroch dlaždíc si však dajte pozor, aby ste na dlaždicu naniesli dostatok lepidla (lepenie formou floating and buttering).

Vetranie anhydritového poteru

Pri aplikácii anhydritového poteru je dodržanie technologických postupov kľúčom k jeho dlhej životnosti a bezchybnej kvalite. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje výsledok, je správne vetranie počas schnutia. Práve tento krok sa v praxi často zanedbáva, no pri anhydritových poteroch má zásadný význam. Vetranie pomáha odvádzať vlhkosť, ktorá sa počas tvrdnutia uvoľňuje z poteru do vzduchu. Ak sa tento proces nepodporí alebo sa vykonáva nesprávne, poter môže schnúť nerovnomerne, čo vedie k zvýšenej zostatkovej vlhkosti a následným problémom pri pokládke finálnych vrstiev.

Fázy vetrania

1. Prvý deň po naliatí: Objekt musí byť úplne uzavretý. Okná a dvere musia zostať zatvorené, aby sa zabránilo rýchlemu úniku vlhkosti a náhlemu zasychaniu povrchu. V tejto fáze sa poter musí rovnomerne zavlhčiť a začať proces hydratácie, ktorý je nevyhnutný pre jeho pevnosť. Do objektu sa počas prvých 24 hodín nesmie vstupovať, pretože čerstvý poter je citlivý na akékoľvek zaťaženie alebo prievan.
2. Po 24 - 48 hodinách: Anhydritový poter sa stáva pochôdznym. V tejto fáze je už možné mierne otvoriť okná, aby sa do priestoru dostal čerstvý vzduch, no stále je zakázané vetrať prievanom. Náhle a intenzívne vetranie by mohlo spôsobiť príliš rýchly odvod vlhkosti z povrchu, čo by viedlo k tvorbe trhlín alebo deformácií.
3. Od tretieho dňa: Je možné začať s aktívnym vetraním. V tejto fáze je potrebné podporiť proces odparovania vlhkosti, preto sa odporúča pravidelné a intenzívne vetranie. Najefektívnejšie je vytvoriť prievan otvorením okien a dverí oproti sebe, aby sa vlhký vzduch rýchlo nahrádzal suchším čerstvým vzduchom. Vyklopené okná na to nestačia, pretože neumožňujú dostatočnú výmenu vzduchu. Pri vetraní je potrebné zabezpečiť, aby povrch anhydritového poteru nebol zakrytý žiadnym materiálom.

Od tretieho dňa po realizácii poteru sa začína fáza pravidelného vetrania. Od tohto momentu je potrebné vetrať až do jeho úplného vyschnutia. Vetranie zabezpečuje postupné odvádzanie vlhkosti z priestoru a umožňuje poteru rovnomerne a správne vyzrieť. Dĺžka schnutia poteru je veľmi individuálna. Vo všeobecnosti sa pohybuje okolo 30 dní, no tento čas závisí najmä od hrúbky poteru. Platí jednoduché pravidlo - čím je poter hrubší, tým dlhšie schne. Pri vonkajších mrazoch je potrebné prispôsobiť vetranie aktuálnym podmienkam. Vetrá sa výlučne počas dňa, aby priestor dôkladne prefúklo, no zároveň sa zabránilo ochladeniu konštrukcie počas noci. Na noc sa odporúča stavbu uzavrieť, pretože mráz môže zvyšovať vlhkosť v interiéri a spomaľovať proces schnutia. Počas mrazivého obdobia nie je nutné vetrať celý deň. Úplne postačuje krátke, ale intenzívne prevetranie formou prievania, ideálne približne na 5 minút, minimálne raz denne. Vyschnutie poteru nie je možné spoľahlivo posúdiť len pohľadom. Aj keď povrch pôsobí suchý, v spodných vrstvách môže stále obsahovať zvyškovú vlhkosť.

tags: #ako #zmerat #vlhkost #anhydridu