Meranie vlhkosti podlahy je kritickým krokom, ak nechcete nášľapnú vrstvu podlahy meniť krátko po jej aplikácii. Platí to najmä pre materiály citlivé na vodu, ako sú drevené podlahy, alebo na tlak vodnej pary, napríklad lepené PVC a vinylové podlahoviny. Nerešpektovanie maximálnych prípustných hodnôt vlhkosti môže viesť k poškodeniu alebo až k deštrukcii (znefunkčneniu) nášľapnej vrstvy.
Prečo je dôležité merať vlhkosť podkladu?
Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami a neskôr sa prejavuje tvorbou bublín, deformáciou krytín či vznikom plesní a zápachu. Meranie má preto význam nielen ako prevencia, ale aj preto, lebo výsledky musia byť súčasťou dokumentácie pri odovzdávaní podlahy. Väčšina výrobcov podlahovín navyše v technických listoch taxatívne uvádza maximálnu prípustnú vlhkosť.
Metódy zisťovania vlhkosti
V praxi sa stretávame s niekoľkými spôsobmi, ako zistiť vlhkosť v podlahe. Normy, ako napríklad STN 74 4505, určujú požiadavky na maximálne prípustné vlhkosti a špecifikujú metódy merania.
1. Gravimetrická metóda (laboratórna)
Gravimetrická analýza podľa STN EN ISO 12570 je považovaná za najpresnejšiu a je základnou preukaznou skúškou. Je založená na vážení odobratej vzorky materiálu pred sušením a po ňom (pri teplote 105 °C, v prípade anhydritu 40 °C). Z rozdielu hmotností sa stanoví tzv. hmotnostná vlhkosť v percentách. Pre podlahára na stavbe však táto metóda nie je dostatočne pohotová.
2. Karbidová metóda (CM metóda)
Ide o najčastejšie používanú polodeštruktívnu metódu na stavbách. Spočíva v odbere vzorky z reprezentatívnej hĺbky podlahy, jej drvení a následnom umiestnení do tlakovej nádoby spolu s karbidom vápenatým (CaC2).
- Pri styku CaC2 s vlhkosťou vzniká acetylén.
- Tlak acetylénu sa prenáša na manometer, ktorý priamo ukazuje hodnotu vlhkosti (tzv. percentá CM).
- Pozor: Acetylén je horľavý plyn, preto sa skúšky nesmú vykonávať v uzavretých priestoroch alebo v blízkosti otvoreného ohňa.
3. Kapacitné meranie (príložné vlhkomery)
Táto metóda je mimoriadne obľúbená pre svoju rýchlosť a jednoduchosť. Je založená na meraní elektrických vlastností materiálov (kapacitancia). Hoci je metóda operatívna, má svoje limity: je citlivá len do hĺbky niekoľkých centimetrov (zvyčajne 2-3 cm) a prítomnosť oceľovej výstuže môže skresľovať výsledky. Preto sa najčastejšie využíva na určenie plošnej distribúcie vlhkosti, nie na finálne preukazné meranie.
Odporúčané maximálne hodnoty vlhkosti
| Typ poteru | Maximálna vlhkosť (CM) | Pri podlahovom vykurovaní |
|---|---|---|
| Cementový/betónový | 2 % | 1,64 % |
| Anhydritový | 0,5 % | 0,4 % |
Praktické rady pre odber vzoriek
Pri metódach vyžadujúcich odber vzoriek (najmä CM metóda) je kľúčové dodržať správny postup:
- Povrch podlahy očistite od nečistôt (napr. oceľovou kefou).
- Vzorky odoberajte z celej hrúbky podlahy, nielen z povrchu.
- Vyhnite sa vŕtaniu, ktoré môže vzorku znehodnotiť a skresliť výsledky. Vzorku je lepšie vysekať ručne alebo pomocou pneumatického kladiva.
- Dbajte na čistotu manipulácie - pri prenose vzorky do nádoby nesmie dôjsť k jej rozsypaniu.
Meranie zvyškovej vlhkosti | Pravidlá dobre vykonanej práce
Ak máte akékoľvek pochybnosti o nameraných hodnotách alebo príčine vlhkosti (napr. vzlínajúca vlhkosť, stavebná vlhkosť alebo kondenzácia), vždy sa poraďte s odborníkom. Kvalitná príprava podkladu je základom dlhej životnosti každej podlahy.