Odstránenie vzlínajúcej vlhkosti a sanačné metódy

Vlhké múry predstavujú problém, ktorý sa týka starších aj novších stavieb a nemal by byť podceňovaný. Nadmerná vlhkosť v murive sa prejavuje nielen typickým zápachom, ale aj zhoršenou tepelnoizolačnou schopnosťou, čo vedie k vyšším nákladom na vykurovanie. Nebezpečnejšie sú však zhoršenie statických vlastností budovy a rast plesní a baktérií, pre ktoré je vlhké prostredie ideálne.

Príčiny vlhnutia stien môžu byť rôznorodé. Patria sem zatekanie do podzákladia z priľahlého terénu, zemná vlhkosť a predovšetkým vznilajúca vlhkosť. Táto vlhkosť stúpa v stavebných materiáloch kapilárnym efektom, pričom v stavebných materiáloch dokáže vystúpiť až do výšky 10 metrov. Voda sa do muriva môže dostať aj z dôvodu nedostatočnej, poškodenej alebo chýbajúcej hydroizolácie, zrážkovej činnosti (neadekvátne alebo nedostatočné odvodnenie dvora a terénu priľahlého k murivu), prúdenia spodnej vody alebo únikov z vodovodného či kanalizačného potrubia. Vzlínajúca vlhkosť však môže byť problémom aj pri novostavbách, ak sú zateplené nesprávnym spôsobom alebo v nevhodnom ročnom období.

Identifikácia a odstránenie príčin

Základom úspešnej sanácie vlhkého muriva je dôkladné odhalenie a odstránenie príčiny problému. Po odstránení zdroja vlhkosti je nevyhnutné steny postupne vysušiť, pričom kľúčovú úlohu zohráva dobré vetranie.

Sanácia vlhkého muriva

Po vysušení stien je možné pristúpiť k samotnej oprave. Tá začína dôkladným odstránením poškodenej omietky až na samotné murivo. V prípade, že sa malta medzi tehlami v dôsledku vlhkosti rozpadá, je potrebné ju taktiež odstrániť. Počas celého procesu je dôležité zabezpečiť neustále vetranie a vysúšanie.

V murive sa môže nachádzať vysoký obsah síranov, ktorý vzniká ukladaním solí z vlhkosti. Takto postihnuté murivo je potrebné ošetriť náterom a následne sanačným prednástrekom s krytím 70 až 100 %. Na sanáciu vlhkých stien je vhodná omietka SikaMur Dry, ktorá je použiteľná v interiéri aj exteriéri. Táto omietka pomáha odparovaniu nahromadenej vlhkosti, zadržiava soli vo vnútri omietky a odstraňuje plesne. Vďaka svojim elastickým vlastnostiam sa ľahko prispôsobí aj tradičnej murovanej konštrukcii.

Po aplikácii sanačnej omietky je čas na nanesenie štukovej sanačnej omietky. Odporúča sa vybrať takú, ktorá má:

• Veľký objem pórov na uskladnenie solí.
• Vysokú priedušnosť, ktorá podporuje odparovanie vlhkosti.
• Vysokú schopnosť difúzie.

Pri výbere farebného náteru na omietku je dôležité, aby bol paropriepustný. Kľúčom k správnej a efektívnej sanácii vlhkých stien a fasád je použitie vhodných sanačných materiálov, ktoré umožňujú stenám "dýchať" a podporujú odparovanie vlhkosti.

Metódy odstránenia vzlínajúcej vlhkosti

Existuje niekoľko overených postupov na odstránenie vzlínajúcej vlhkosti, ktoré sa často kombinujú pre dosiahnutie najlepších výsledkov. Výber vhodnej metódy závisí od konkrétneho stavu muriva, príčin vlhkosti a požiadaviek.

1. Mechanické metódy

Cieľom mechanických metód je vytvorenie fyzickej bariéry, ktorá zabráni prieniku vlhkosti do muriva. Medzi najčastejšie techniky patria:

• Podrezávanie múrov: Do celého prierezu muriva sa vkladá izolačný materiál, napríklad asfaltové pásy. Táto metóda je síce účinná, ale náročná na realizáciu a nemôže sa vykonávať pod úrovňou terénu. Vyžaduje si posúdenie statikom.
• Premurovanie hydroizolačnej škáry: V tomto prípade sa vyberie niekoľko vrstiev tehál a nahradia sa novými vrátane vrstvy hydroizolácie.
• Zarážanie antikorových plechov: Do stien sa pomocou špeciálneho lisu zarážajú vysokopevné antikorové plechy. Ide o nákladnú a technicky náročnú metódu.
• Odkopanie múrov: Tento doplnkový spôsob odvlhčenia spočíva v odkopaní múrov po celom obvode domu tak, aby neboli v styku so zeminou, ktorá je zdrojom vlhkosti. Ryha sa následne oddrenážuje a zasype kamenivom. Je však potrebné zabezpečiť spevnenie odkopanej steny a základov, aby sa predišlo narušeniu statiky stavby.

2. Chemické metódy

Chemické metódy spočívajú v aplikácii špeciálnych látok do muriva, ktoré vytvoria hydroizolačnú clonu. Medzi ne patria:

• Tlaková injektáž: Pomocou pištole sa do muriva aplikuje injektážny krém, napríklad SikaMur InjectoCream, ktorý vytvorí chemickú bariéru proti vzlínajúcej vlhkosti.
• Beztlaková injektáž (infúzia): Otvory sa navŕtajú v sklone a do muriva sa napustí suspenzia, ktorá vďaka gravitácii preniká do kapilár a vytvára hydroizolačnú clonu.
• Technológia AXALL: Táto metóda je založená na zdravotne neškodných polyméroch, ktoré viažu vodu a vytvárajú izolačnú bariéru. Aplikácia je rýchla a šetrná k murivu.

3. Sanačné omietkové systémy

Sanačné omietkové systémy môžu doplniť predchádzajúce technológie alebo slúžiť ako samostatná ochrana proti vzlínajúcej vlhkosti. Pomáhajú odvádzať zvyškovú vlhkosť z muriva a zabezpečujú celistvý a suchý povrch stien.

• Baumit Sanova: Tento systém pozostáva zo sanačného prednástreku a rôznych druhov sanačných omietok pre interiér aj exteriér. Je vhodný aj pri pamiatkach, pretože zlepšuje vysušovanie muriva, no nebráni prenikaniu vlhkosti z podložia.

Pri sanácii sa často používajú aj špeciálne sanačné omietky, ktoré majú veľký objem pórov na uskladnenie solí a vysokú priedušnosť.

4. Elektrofyziologické metódy

Tieto metódy využívajú princípy elektroosmózy na vysúšanie vlhkých múrov bez väčších stavebných zásahov.

• Elektroosmóza: Vytvára sa elektrické pole, ktoré obráti kapilárne prúdenie vlhkosti opačným smerom, teda ju vytláča z muriva do zeme. Systém pracuje automaticky s nízkym napätím.

Prípadová štúdia: Sanácia Horného zámku vo Vimperku

Projekt sanácie muriva bol realizovaný v rámci celkovej rekonštrukcie zámockého areálu vo Vimperku. Horný zámok, založený na skalnom podloží s veľkými výškovými rozdielmi, trpel vysokou vlhkosťou muriva. Stavebno-technické prieskumy z rokov 1997 a 2009 potvrdili vysokú vlhkosť a prítomnosť vodorozpustných solí (dusičnanov, chloridov, síranov), ktoré rozrušujú murivo a omietky.

Murivo bolo napadnuté plesňami a riasami, čo predstavovalo zdravotné riziko. Okrem toho zvýšená vlhkosť a nedostatočné vetranie spôsobovali hnilobu drevených prvkov konštrukcie. Hlavnými príčinami vlhkosti boli zatekanie do podzákladia, zemná vlhkosť a vzlínajúca vlhkosť.

V súlade s normatívnymi predpismi a smernicami WTA bola zvolená kombinácia metód:

• Priama mechanická metóda: Tlaková injektáž pomocou Remmers Kiesol IK v škárach kamenného muriva v suteréne.
• Priama chemická metóda: Injektážny materiál Kiesol IK v škárach na sanáciu oporných múrov.
• Doplnková metóda - sanačný omietkový systém: Aplikácia sanačnej hrubej jadrovej omietky na vonkajšie steny suterénnej časti a vnútorné sanačné omietky podľa WTA.
• Drenážny systém: Realizácia drenážneho odvodňovacieho systému pozdĺž obvodového muriva zámku.
• Hydroizolácia podláh: Aplikácia novej vrstvy vodotesnej izolácie a opatrení proti prestupu radónu (modifikované pásy Glastek SM 40 a Radonelast 3,5).
• Vertikálna izolácia: Nanesenie súvislej vrstvy vodotesnej stierky Remmers Profi Baudich 1K na zvislé steny pod terénom.
• Horizontálna izolácia: Prerezanie muriva a vloženie vodotesnej izolácie - sklolaminátu s hrúbkou 2 mm.

Pre povrchové úpravy boli navrhnuté paropriepustné nátery ako Relo Sanierputzfarbe (interiér) a Siliconharzfarbe LA alebo Historic Kalkfarbe (exteriér). Kamenné prvky boli hydrofobizované materiálom Funcosil SNL.

V súlade s požiadavkami pamiatkarov sa pri sanácii kamenného muriva v suteréne ponechala povrchová úprava bez omietok, pričom sa aplikovala tlaková injektáž Remmers Kiesol IK. Táto metóda zabezpečila nielen vodotesnú izoláciu, ale aj spevnenie muriva.

Pre zabezpečenie intenzívneho vetrania priestorov galérie boli realizované jadrové vrty na prísun a odvetranie vzduchu.

Pri sanácii sa dbalo aj na odstránenie zvyškov tvrdého povlaku, rias, machov a lišajníkov pomocou prípravku Remmers BIA a následne sa plochy kameňov očistili oceľovou kefou.

tags: #ako #odstranit #vzlinajucu #vlhkost