Vlhkosť, množstvo vodnej pary vo vzduchu, je kritickým faktorom, ktorý ovplyvňuje počasie, pohodlie v interiéri, zdravie a mnohé priemyselné odvetvia. Tento komplexný sprievodca skúma rôzne typy vlhkosti, jej účinky a ako udržiavať optimálnu úroveň v interiéri.
Čo je vlhkosť vzduchu?
Vlhkosť je koncentrácia vodnej pary vo vzduchu. Vodná para je plynná forma vody a je základnou zložkou zemskej atmosféry. Vlhkosť vzduchu je obsah vody vo vzduchu (atmosfére). Množstvo vlhkosti, ktorú môže vzduch pohltiť, závisí od jeho teploty. Vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vodnú paru, sa nazýva suchý vzduch, vzduch s obsahom vodnej pary vlhký vzduch. V atmosfére sa voda nachádza vo všetkých troch skupenstvách. Medzi aktívnym povrchom a atmosférou prebieha neustála výmena vlahy, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom turbulentného prúdenia a molekulárnou difúziou. Obsah vodnej pary vo vzduchu má vplyv na priebeh rôznych procesov v atmosfére. Vlhkosť zohráva rozhodujúcu úlohu v podmienkach počasia, klímy a životných podmienok. Rosu, hmlu alebo zrážky, to všetko má na starosti humidita. Vo vzduchu ju ale neuvidíme ako kvapôčky vody, pretože sa vyskytuje vo forme odparenej pary, je tak priehľadná a pre naše oči takmer neviditeľná. Avšak humidita má okrem počasia taktiež vplyv na naše zdravie alebo na stavebné materiály.
Typy vlhkosti vzduchu
Keď hovoríme o vlhkosti, máme na mysli absolútny alebo relatívny obsah vodnej pary vo vzduchu. Existujú tri hlavné typy vlhkosti:
1. Absolútna vlhkosť
Absolútna vlhkosť sa vzťahuje na skutočné množstvo vodnej pary prítomnej v jednotke objemu vzduchu. Opisuje, koľko vodnej pary sa nachádza v určitom množstve vzduchu. Je tak najdôležitejším ukazovateľom, pretože nám poskytuje predstavu o stave a vlastnostiach vzdušných hmôt. Absolútna vlhkosť tak zobrazuje skutočné množstvo vodnej pary, ktorým je schopné nasýtiť vzduch. Vyjadruje sa v gramoch na meter kubický (g/m³) alebo v gramoch vody na gram vzduchu. Odvodzuje sa od mernej vlhkosti a hustoty vzduchu a je potrebné túto hodnotu odlíšiť najmä od relatívnej vlhkosti. Napríklad, koľko gramov vody je v jednom metri kubickom vzduchu. V každodennom živote zohráva skôr podradnú úlohu.
2. Relatívna vlhkosť
Relatívna vlhkosť je najbežnejšie používané meranie vlhkosti. Je to pomer aktuálneho množstva vodnej pary vo vzduchu k maximálnemu množstvu, ktoré vzduch dokáže zadržať pri danej teplote. Je to pomer obsahu vlhkosti vzduchu vzhľadom na množstvo vlhkosti pri danej teplote. Ide teda o pomer tlaku pár k tlaku nasýtených pár. Vyjadruje sa v percentách. Vlhkosť v dome alebo byte, ktorú meriame, je práve relatívna vlhkosť. Pričom 100 percent je maximálne vlhký vzduch presýtený vodnými parami a 0 percent je suchý vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vlhkosť. Neudáva tak obsah vlhkosti vzduchu, ak nie je doprevádzaná teplotou vzduchu. Ak dôjde k zvýšeniu teploty, relatívna vlhkosť klesá, a naopak. Pomer vlhkosti je pomer vzduchu a vody vo vzduchu. Je logické, že čím viac vodnej pary je vo vzduchu, tým je vyššia vlhkosť. Najdôležitejšia je tu relatívna vlhkosť.
3. Špecifická vlhkosť
Špecifická vlhkosť je pomer hmotnosti vodnej pary k celkovej hmotnosti vlhkého vzduchu. Merná vlhkosť sa tak vzťahuje na množstvo vzduchu nasýteného vodnou parou oproti suchému vzduchu v stanovenom objeme. Od relatívnej vlhkosti sa líši špecifická vlhkosť najmä tým, že zostáva spravidla konštantná, teda je nemenná bez ohľadu na tlak či teplotu.
Rosný bod
Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnou parou, čo spôsobí kondenzáciu. Vyjadrené v percentách (napr. 100 %). Inými slovami, je to teplota, pri ktorej už vzduch nedokáže vodu udržať a tá sa začne na povrchoch v interiéri zrážať v podobe vodných kvapiek. Napríklad v zimných mesiacoch na vnútorných rámoch okien. Akonáhle rosný bod dosiahne teplotu povrchu nejakého predmetu v miestnosti, začne na ňom kondenzovať voda. V takom prípade dochádza ku kondenzácii prebytočnej vlhkosti a vzniká hmla, mraky alebo sa zráža voda na oknách. Čím viac je vodnej pary vo vzduchu, tým vyššia je teplota rosného bodu - aby nedošlo ku kondenzácii, musí mať vzduch vyššiu teplotu. Príkladom môže byť sprchovanie, kedy stúpa teplota aj vzdušná vlhkosť v kúpeľni, a tým sa zvyšuje hodnota rosného bodu.
Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. To znamená, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na miestach stropu a stien, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím. Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40%, tak rosný bod má hodnotu len 6°C, ale pri 70% vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14°C.
Optimálna vlhkosť v interiéri
Ľudia dnes trávia až 90 percent svojho času v interiéri. To pripisuje vzduchu, ktorý dýchame v bytoch a domoch, mimoriadne veľký význam. Priemerný človek môže denne spotrebovať až 20 kilogramov vzduchu a práve od jeho kvality sa odvíja nielen náš fyzický, ale aj psychický stav. Kvalite ovzdušia v interiéri je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Indikátormi kvality vzduchu sú najmä vlhkosť a koncentrácia oxidu uhličitého.
Ideálna vlhkosť v byte alebo dome by sa mala pohybovať v rozmedzí 40 až 60 percent. Odporúča to Svetová zdravotnícka organizácia. Záleží to však aj od ročného obdobia. Odporúčaná optimálna vlhkosť v zime je 45 až 60 percent. V letných mesiacoch je v poriadku vlhkosť 40 až 55 percent. Optimálna vlhkosť vzduchu pre človeka je pri hodnote relatívnej vlhkosti 50-60 %. Ak sa teplota pohybuje v rozmedzí 18 až 22 °C, je ideálna relatívna vlhkosť 40 až 60 %.
Prečo vlhkosť spôsobuje pocit tepla?
Dôsledky nadmernej vlhkosti
Vlhkosť vzduchu v miestnosti ovplyvňuje našu pohodu a zdravie. Ak je vzduch príliš vlhký, začneme sa napríklad rýchlejšie potiť a zvyšuje sa riziko vzniku plesní. Vysoká vlhkosť sťažuje odparovanie potu, čo vedie k pocitu lepkavosti a nepohodlia. Zároveň zvyšuje riziko chorôb súvisiacich s teplom, ako je vyčerpanie z tepla a úpal. Vysoká kondenzácia vlhkosti býva problémom mnohých bytov aj domov najmä v zimných mesiacoch. Prvým znakom, že máte doma vysokú vlhkosť vzduchu, sú zarosené okná. Nasleduje tvorba plesní na stenách, praskanie omietky a pocit zatuchnutého vzduchu v celej domácnosti. Okrem zničenia vašich vecí dokáže byť vdychovanie spór plesní aj mimoriadne nebezpečné pre zdravie. Spôsobuje kašeľ, bolesti hlavy, časté infekcie dýchacích ciest a v niektorých prípadoch dokonca rozvinutie astmy. Nadmerná alebo naopak príliš nízka vlhkosť môže spôsobovať celý rad problémov - od plesní na stenách, zvýšeného výskytu roztočov, skrútených dvierok od skrinky v kúpeľni, až po vznik alergií alebo problémov s dýchaním. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu príliš vysoká, začneme sa rýchlejšie potiť. Viac sa darí roztočom a existuje riziko kondenzácie vody na chladných povrchoch.
Komplikácie s udržiavaním optimálnej vlhkosti v domácnosti sú najmä od neskorej sychravej jesene do skorších jarných mesiacov. Najvyššia odporúčaná vlhkosť v domácnosti je v tomto období 60 percent pri 20 stupňoch. Ak je táto hodnota vyššia, je potrebné nájsť spôsob, ako ju znížiť. Inak môže ohroziť vaše zdravie.
Dôsledky nízkej vlhkosti
Ani príliš suchý vzduch v interiéri nie je pre naše zdravie prospešný. Najčastejšie sa tento problém objavuje v zimných mesiacoch, kedy sa domácnosti vykurujú. Teplý vzduch absorbuje viac vlhkosti a dôsledkom je nízka vlhkosť vzduchu. Nízka vlhkosť spôsobuje suchú pokožku, popraskané pery a podráždenie dýchacích ciest. Ak je príliš suchý, poškodzuje prirodzené obranné mechanizmy organizmu. V takom prípade sa v miestnosti pohybuje viac prachu. Naša pokožka sa vysušuje, čo vedie k svrbeniu, zápalu spojiviek alebo ekzému. Ak sa vysušia aj nosové sliznice, patogény ľahšie prenikajú do tela a zvyšuje sa riziko prechladnutia.
Meranie vlhkosti vzduchu
Vlhkosť v byte alebo dome odmeriate jednoducho pomocou vlhkomera, ktorý si môžete kúpiť za pár eur. Ak chcete zistiť, aká je relatívna vlhkosť vo vašej domácnosti, potrebujete vlhkomer. Ten často zobrazuje aktuálnu hodnotu spolu s teplotou a informuje vás o vnútornej klíme. Vlhkomer vás včas upozorní na zmeny vzdušnej vlhkosti.
Faktory ovplyvňujúce vlhkosť v interiéri
Vlhkosť v interiéri môžu zvyšovať aj bežné domáce práce. Možno sa vám to nezdá, ale všetky bežné aktivity, ktoré v domácnosti vykonávate, zvyšujú vlhkosť vzduchu a produkujú škodlivé látky. Varenie, sprchovanie, žehlenie a najmä sušenie bielizne. V zime má podiel na nižšej kvalite vnútorného ovzdušia v domoch a bytoch aj počasie. Priemerná vlhkosť vonkajšieho vzduchu sa od novembra do februára pohybuje na úrovni 90 percent. Bežná štvorčlenná rodina vyprodukuje denne do vzduchu približne 10 litrov vodnej pary.
Príčinou zvýšenej vlhkosti v interiéri môže byť aj samotný vlhký dom. Sú to napríklad staré domy bez izolácie, ktoré majú zavlhnuté steny, alebo zle zrealizované novostavby, kde sa hneď po nasťahovaní začínajú tvoriť plesne. Vlhnú a potom plesnejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod. Staré steny (panel alebo aj tehla) "dýchali" - brali - sali vlhkosť zo vzduchu v miestnosti, vlhkosť vsiakla do stien a vietor ju potom odfúkal z povrchu vonku - za cenu tepelných strát, staré drevené okná prefukovalo, vzduch sa vymieňal. Ak je vlhkosť vzduchu v miestnosti privysoká, hlavne vetranie v zime sa vám môže zdať ako nezmysel, keďže vzduch vonku je studený a takisto dosť vlhký. Keď zohrejeme v zime chladný vzduch na príjemnú teplotu, aj pri konštantnom množstve vodných pár vo vzduchu, klesne jeho relatívna vlhkosť. Je to zapríčinené tým, že pri vyššej teplote dokáže vzduch pohltiť väčšie množstvo vodných pár.
Ako predísť nadmernej vlhkosti v byte alebo dome?
Všeobecnou radou proti boju s vlhkosťou v byte alebo dome je pravidelné vetranie. Ak je vzduch v miestnosti príliš suchý, môžete do domácnosti umiestniť zelené rastliny. Vytvárajú totiž vodnú paru, ktorá aspoň mierne zvlhčuje vzduch. Zmysluplné je aj využitie vodnej pary z kúpeľne a kuchyne. Môžete to urobiť jednoducho tak, že po sprchovaní alebo kúpaní necháte otvorené dvere kúpeľne. Vlhkosť sa potom rozvádza po celom dome alebo byte a zvyšuje relatívnu vlhkosť. Dôležité je aj správne vykurovanie a vetranie. Mierne stlmte radiátory a nevetrajte viac ako trikrát denne, aby ste udržali vlhkosť v miestnosti alebo v dome. Ak plánujete inštalovať systém riadeného vetrania, môžete použiť zariadenia s rekuperáciou tepla a vlhkosti, ktoré zabezpečia optimálnu klímu v interiéri aj v zime.
Praktické tipy na reguláciu vlhkosti:
- Pravidelné a nárazové vetranie: Vetračka otvorená počas celého dňa veľmi nepomôže. Navyše, takýmto vetraním počas zimných mesiacov dochádza k tepelným stratám a vonkajšia vlhkosť preniká aj do interiéru. Správne vetranie spočíva v tom, že párkrát denne otvoríte dokorán na niekoľko minút všetky okná. Hlavným spôsobom boja proti vlhkému vzduchu v interiéri je správne vetranie. Nárazové vetranie totiž nahrádza vydýchaný a vlhký vzduch čerstvým a suchým vzduchom. V lete by ste mali vetrať hlavne v noci, ráno alebo večer, pretože teplý vzduch prináša do domu veľa vlhkosti. Je to dôležité najmä v chladných pivniciach, aby sa zabránilo vlhnutiu stien a vzniku plesní.
- Vetranie po sprchovaní a varení: Počas sprchovania zavrite v kúpeľni dvere. Zapnite odsávač alebo otvorte okno, aby ste odstránili vysokú vlhkosť. Pri varení si zapnite digestor alebo otvorte v kuchyni okná. Používajte pokrievky na hrnce. Preto by ste mali vetrať kúpeľne a kuchyňu ihneď po použití, aby sa zabránilo šíreniu vodných pár do zvyšných miestností v interiéri.
- Sušenie bielizne: Bielizeň sušte vonku alebo v sušičke.
- Minimalizácia zdrojov vlhkosti: Nepáľte v interiéri sviečky a vonné tyčinky. Nefajčite vo vnútri. K zníženiu vlhkosti prispieva aj prekrytie akvárií alebo zníženie počtu izbových rastlín.
- Upratovanie: Pravidelne domácnosť upratujte. Vysávajte a utierajte prach a umývajte podlahy.
- Starostlivosť o okná: V zime udržiavajte okná suché. Práve na tesnení dochádza ku zrážaniu vody a následnému rastu plesní.
- Umiestnenie nábytku: Nábytok neumiestňujte celkom ku stene. Ak je to možné, nechajte aspoň päť centimetrovú medzeru medzi stenou a nábytkom, aby ste umožnili prúdeniu vzduchu.
- Používanie techniky: Používajte odvlhčovače vzduchu alebo čističky vzduchu. V ideálnom prípade si zaobstarajte klimatizáciu, ktorá zabezpečí ideálnu vlhkosť v dome alebo byte, zbaví vzduch škodlivín a alergénov, a ešte si ňou môžete aj prikúriť. Klíma predstavuje niekoľko skvelých funkcií v jednom zariadení. Čističky vzduchu totiž nedokážu regulovať teplotu v miestnosti. Čo je mimoriadne dôležité na dosiahnutie ideálnej vlhkosti v byte alebo dome, a tak predchádzaniu tvorbe nebezpečných plesní. Okrem toho majú prepracované vzduchové filtre, ktoré zabezpečujú nielen čistenie a ionizáciu vzduchu, ale vytvárajú aj príjemnú klímu na bývanie. Ak nič z toho neprinesie želané výsledky, môžete použiť mechanické odvlhčovače.
Pochopenie typov vlhkosti, metód merania a účinkov je rozhodujúce pre efektívne riadenie jej vplyvu. Nadmerná vlhkosť je jedna strana mince, ktorá poškodzuje najmä majetok a ohrozuje zdravie, ale na stranu druhú nášmu zdraviu škodí aj príliš suchý vzduch. Udržať tak optimálnu hladinu vodnej pary vo vzduchu je pomerne komplikované. V tomto náročnom boji nám môžu pomôcť najmä odvlhčovače vzduchu. Myslite na to, že vlhkosť je všadeprítomná a môže sa negatívne podpísať na vašom zdraví aj nábytku. Týmto problémom však môžete predísť s odvlhčovačom vzduchu.