Relatívna vlhkosť vonkajšieho vzduchu: Definícia a výpočet

Ľudia v súčasnosti trávia až 90 percent svojho času v interiéroch, čo pripisuje vzduchu, ktorý dýchame v bytoch a domoch, mimoriadne veľký význam. Priemerný človek môže denne spotrebovať až 20 kilogramov vzduchu a práve od jeho kvality sa odvíja nielen náš fyzický, ale aj psychický stav. Kvalite ovzdušia v interiéri je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

Poruchy spánku, nevysvetliteľná únava, bolesti hlavy či alergie - aj tieto zdravotné problémy môže spôsobiť znečistený vzduch vo vašej domácnosti. Výskumy ukazujú, že najviac znečistený vzduch je často v detskej izbe, kde deti trávia väčšinu svojho voľného času. Dnešná „indoor generation“ vykonáva takmer všetky svoje aktivity v interiéri, čo denne predstavuje 21 hodín strávených vo vnútri budov vrátane školy, práce, záujmov a najmä domácností. Ako teda dosiahnuť, aby bola kvalita ovzdušia u vás doma vyhovujúca a neohrozovala vaše zdravie?

Čo je to vlhkosť vzduchu?

Vlhkosť je obsah vodných pár vo vzduchu. Množstvo vlhkosti, ktorú môže vzduch pohltiť, závisí od jeho teploty. Vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vodnú paru, sa nazýva suchý vzduch, zatiaľ čo vzduch s obsahom vodnej pary je vlhký vzduch. Obsah vodnej pary vo vzduchu má vplyv na priebeh rôznych procesov v atmosfére, ako sú napríklad rosa, hmla či zrážky.

Vzdušná vlhkosť je jednou z najdôležitejších vlastností zemskej atmosféry, pretože ovplyvňuje povahu počasia. Vo vzduchu ju nevidíme ako kvapôčky vody, pretože sa vyskytuje vo forme odparenej pary, je priehľadná a pre naše oči takmer neviditeľná. Humidita má okrem počasia tiež vplyv na naše zdravie alebo na stavebné materiály.

Typy vlhkosti

Pri meraní vzdušnej vlhkosti sa môžeme stretnúť s tromi hlavnými pojmami:

• Absolútna vlhkosť: Udáva, koľko gramov vody obsahuje daný objem vzduchu. Teda koľko gramov vody je v jednom metri kubickom vzduchu. Niekedy sa označuje aj ako vlhkostný pomer a predstavuje celkový obsah vodnej pary v atmosfére. Poskytuje predstavu o stave a vlastnostiach vzdušných hmôt a zobrazuje skutočné množstvo vodnej pary, ktorým je schopný vzduch nasýtiť. Odvodzuje sa od mernej vlhkosti a hustoty vzduchu.
• Relatívna vlhkosť: Udáva, koľko percent vzduchu tvorí vodná para. V praxi sa relatívna vlhkosť meria pomocou hygrometrov. Vyjadruje, koľko vodnej pary sa aktuálne nachádza vo vzduchu v porovnaní s maximálnym množstvom, ktoré by vzduch pri danej teplote dokázal udržať. Uvádza sa v percentách. Ak má vzduch napríklad 60 % relatívnu vlhkosť, znamená to, že obsahuje 60 % z maximálneho množstva vodnej pary, ktoré by mohol pojať pri danej teplote. Pri 100 % je vzduch úplne nasýtený a môže dôjsť ku kondenzácii - vzniká hmla, rosa alebo zrážky. Relatívna vlhkosť závisí priamo od teploty - teplejší vzduch dokáže udržať viac vlhkosti ako chladný. Preto sa pri rovnakom množstve vodnej pary vlhkosť zvyšuje, keď sa vzduch ochladí, a znižuje, keď sa ohreje.
• Špecifická vlhkosť: Je pomer hmotnosti vodnej pary k celkovej hmotnosti vlhkého vzduchu. Merná vlhkosť sa vzťahuje na množstvo vzduchu nasýteného vodnou parou oproti suchému vzduchu v stanovenom objeme. Na rozdiel od relatívnej vlhkosti zostáva špecifická vlhkosť spravidla konštantná, teda je nemenná bez ohľadu na tlak či teplotu.

Rosný bod

Rosný bod je teplota, pri ktorej už vzduch nedokáže vodu udržať a tá sa začne na povrchoch v interiéri zrážať v podobe vodných kvapiek, napríklad v zimných mesiacoch na vnútorných rámoch okien. Je to teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami - teda vzduch dosiahne relatívnu vlhkosť 100 %. V takom prípade dochádza ku kondenzácii prebytočnej vlhkosti a vzniká hmla, mraky alebo sa zráža voda na oknách.

Čím viac je vodnej pary vo vzduchu, tým vyššia je teplota rosného bodu - aby nedošlo ku kondenzácii, musí mať vzduch vyššiu teplotu. Príkladom môže byť sprchovanie, kedy stúpa teplota aj vzdušná vlhkosť v kúpeľni, a tým sa zvyšuje hodnota rosného bodu. Akonáhle rosný bod dosiahne teplotu povrchu nejakého predmetu v miestnosti, začne na ňom kondenzovať voda.

Optimálna vlhkosť v interiéri

Ideálna vlhkosť v byte alebo dome by sa mala pohybovať v rozmedzí **40 až 60 percent**. Odporúča to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Záleží to však aj od ročného obdobia:

• Zima: Odporúčaná optimálna vlhkosť je 45 až 60 percent.
• Leto: V letných mesiacoch je v poriadku vlhkosť 40 až 55 percent.

Najpríjemnejšia vlhkosť vzduchu pre človeka je pri hodnote relatívnej vlhkosti 50-60 %. Vyššia alebo nižšia vlhkosť môže mať zásadný vplyv na kvalitu obytného prostredia.

Komplikácie s udržiavaním optimálnej vlhkosti v domácnosti sú najmä od neskorej sychravej jesene do skorších jarných mesiacov. V tomto období je najvyššia doporučená vlhkosť v domácnosti 60 percent pri 20 stupňoch. Ak je táto hodnota vyššia, je potrebné nájsť spôsob, ako ju znížiť, inak môže ohroziť vaše zdravie.

Príčiny vysokej vlhkosti v interiéri

Vlhkosť v byte alebo dome môžu zvyšovať aj bežné domáce práce. Možno sa vám to nezdá, ale všetky bežné aktivity, ktoré v domácnosti vykonávate, zvyšujú vlhkosť vzduchu a produkujú škodlivé látky. Medzi ne patria:

• Varenie
• Sprchovanie
• Žehlenie
• Najmä sušenie bielizne

V zime má podiel na nižšej kvalite vnútorného ovzdušia v domoch a bytoch aj počasie. Priemerná vlhkosť vonkajšieho vzduchu sa od novembra do februára pohybuje na úrovni 90 percent.

Bežná štvorčlenná rodina vyprodukuje denne do vzduchu približne 10 litrov vodnej pary. Príčinou zvýšenej vlhkosti v interiéri môže byť aj samotný vlhký dom. Sú to napríklad staré domy bez izolácie, ktoré majú zavlhnuté steny, alebo zle zrealizované novostavby, kde sa hneď po nasťahovaní začínajú tvoriť plesne.

Dôsledky vysokej vlhkosti

Vysoká kondenzácia vlhkosti býva problémom mnohých bytov aj domov najmä v zimných mesiacoch. Prvým znakom, že máte doma vysokú vlhkosť vzduchu, sú zarosené okná. Nasleduje tvorba plesní na stenách, praskanie omietky a pocit zatuchnutého vzduchu v celej domácnosti.

Okrem zničenia vašich vecí dokáže byť vdychovanie spór plesní aj mimoriadne nebezpečné pre zdravie. Spôsobuje kašeľ, bolesti hlavy, časté infekcie dýchacích ciest a v niektorých prípadoch dokonca rozvinutie astmy.

Ako predísť nadmernej vlhkosti v byte alebo dome?

Všeobecnou radou proti boju s vlhkosťou v byte alebo dome je pravidelné vetranie. V zime však nemôžete mať otvorené okno niekoľko hodín denne.

Správne vetranie spočíva v tom, že párkrát denne otvoríte dokorán na niekoľko minút všetky okná. Vetračka otvorená počas celého dňa veľmi nepomôže. Navyše, takýmto vetraním počas zimných mesiacov dochádza k tepelným stratám a vonkajšia vlhkosť preniká aj do interiéru.

Ďalšie odporúčania zahŕňajú:

• Počas sprchovania zavrite v kúpeľni dvere. Zapnite odsávač alebo otvorte okno, aby ste odstránili vysokú vlhkosť.
• Pri varení si zapnite digestor alebo otvorte v kuchyni okná. Používajte pokrievky na hrnce.
• Bielizeň sušte vonku alebo v sušičke.
• Nepáľte v interiéri sviečky a vonné tyčinky.
• Nefajčite vo vnútri.
• Pravidelne domácnosť upratujte. Vysávajte a utierajte prach a umývajte podlahy.
• V zime udržiavajte okná suché. Práve na tesnení dochádza ku zrážaniu vody a následnému rastu plesní.
• Nábytok neumiestňujte celkom ku stene. Ak je to možné, nechajte aspoň päť centimetrovú medzeru medzi stenou a nábytkom, aby ste umožnili prúdenie vzduchu.

Vlhkosť v interiéri a technické riešenia

Váš problém s nadmernou vlhkosťou môže veľmi rýchlo vyriešiť klimatizácia. Už samotné používanie klimatizácie odvlhčuje vzduch v miestnosti prúdením teplého alebo chladného vzduchu. No dnešné moderné zariadenia disponujú aj funkciou, ktorá dokáže v interiéri udržiavať vami požadovanú vlhkosť.

Klimatizácia predstavuje niekoľko skvelých funkcií v jednom zariadení. Čističky vzduchu totiž nedokážu regulovať teplotu v miestnosti, čo je mimoriadne dôležité na dosiahnutie ideálnej vlhkosti v byte alebo dome a predchádzanie tvorbe nebezpečných plesní. Okrem toho majú prepracované vzduchové filtre, ktoré zabezpečujú nielen čistenie a ionizáciu vzduchu, ale vytvárajú aj príjemnú klímu na bývanie.

Okrem klimatizácie môžete použiť aj odvlhčovače vzduchu alebo čističky vzduchu. V ideálnom prípade si zaobstarajte klimatizáciu, ktorá zabezpečí ideálnu vlhkosť v dome alebo byte, zbaví vzduch škodlivín a alergénov, a ešte si ňou môžete aj prikúriť.

Pozor aj na príliš suchý vzduch

Ani príliš suchý vzduch v interiéri nie je pre naše zdravie prospešný. Najčastejšie sa tento problém objavuje v zimných mesiacoch, kedy sa domácnosti vykurujú. Teplý vzduch absorbuje viac vlhkosti a dôsledkom je nízka vlhkosť vzduchu.

Keďže sa suchý vzduch snaží zadržať viac vlhkosti, čerpá ju aj zo svojho okolia, vrátane ľudí v ňom. To spôsobuje, že vás svrbí pokožka, pália vás oči, bolí vás hlava a cítite sa unavení. Pri vlhkosti vzduchu pod 30 %, ku ktorej dochádza v dôsledku vykurovania v zime, ľudia často trpia príznakmi dehydratácie. Dýchacie sliznice vysychajú, čo znamená, že prach, nečistoty a choroboplodné zárodky sa už nedajú dostatočne rýchlo odstrániť z dýchacích ciest. V dôsledku ich dlhšieho pobytu v dýchacích cestách sa zvyšuje riziko ochorení dýchacích ciest. Medzi typické následky tohto procesu patrí kašeľ, bronchitída, nádcha a infekcie dutín.

Ak je relatívna vlhkosť vzduchu pod 35 %, tvorbu prachu podporuje vysychanie odevov, kobercov, nábytku a pod. Tlejúci prach na radiátoroch vytvára čpavok a iné plyny, ktoré ďalej dráždia dýchací systém. Všetky druhy plastov sa navyše na suchom vzduchu elektricky nabijú a zbierajú tak ďalšie prachové častice.

Čo je to „dusno“ vo vzduchu?

V meteorológii je dusno presne zadefinovaný pojem. Hoci je pocit dusna - podobne ako teplo alebo chlad - veľmi individuálny, na rozdiel od prvých uvedených pojmov je dusno skutočne presne definované. Pri definovaní dusna nám pomáha vlastnosť vzduchu nazývaná tlak vodnej pary.

Tlak vodnej pary by sme mohli opísať ako tlak, ktorým na nás pôsobí samotná vodná para vo vzduchu. Ten sa podobne ako celkový tlak vzduchu najčastejšie udáva v hektopascaloch (hPa). Dusno je definované ako stav, keď parciálny (čiastkový) tlak vodnej pary vo vzduchu dosiahne alebo prekročí hodnotu 18,8 hPa.

Aby bolo vôbec dusno, musí vonkajšia teplota dosiahnuť aspoň 16,5 °C. Pri tejto teplote však musí byť 100 % vlhkosť vzduchu (čo sa vyskytuje napríklad v hmle). So zvyšujúcou sa teplotou sa zvyšuje objem vodnej pary, ktorá sa môže absorbovať do vzduchu bez kondenzácie. Na dosiahnutie dusna, t. j. hranice tlaku vodnej pary 18,8 hPa, je teda potrebná čoraz menšia relatívna vlhkosť.

S dusnom je spojený aj pocitová teplota. Ak je 30 °C, v suchej púšti vám bude veľmi príjemne (pocitová teplota okolo 27 °C), ale v dažďovom pralese vám bude pri tejto teplote neznesiteľne horúco (pocitová teplota okolo 40 °C). Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, pot sa z tela odparuje oveľa ťažšie - strácame tak hlavný nástroj termoregulácie.

tags: #vypoctova #relativna #vlhkost #vonkajsieho #vzduchu