Výpočet nákladov za vykurovanie

Základom rozpočítania nákladov na vykurovanie je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR z 19. decembra 2022 č. 503/2022 Z. z. o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie, ktorá priniesla množstvo zmien. V roku 2024 bola vyhláška opätovne zmenená novelou číslo 337/2024 Z. z. Jedným z hlavných cieľov vyhlášky bolo zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie a aby nová vyhláška v sebe zahŕňala aj riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla. Nový spôsob rozpočítavania by mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky.

Spoločnosť Techem ponúka spoľahlivé a presné rozpočítanie nákladov na vykurovanie. Môžete využiť diaľkový odpočet meracích prístrojov pomocou rádiovej technológie Techem alebo návštevu ich odpočtovej služby. Stačí raz ročne poskytnúť údaje o nákladoch a užívateľoch pre rozpočítavaný objekt a odborný tím Techem vypracuje rozpočítania pre vlastníkov bytov a správcovskú spoločnosť.

Využiť môžete aj možnosť vypracovania rozpočítania online cez Zákaznícky portál Techem, ktorý je dostupný kedykoľvek a nevyžaduje dodatočný software. Zadávanie dát prebieha intuitívne a prehľadne.

Ako sa rozdeľujú náklady na vykurovanie?

Ak je v dome inštalované meranie (napr. pomerové rozdeľovače alebo merače tepla), náklady sa delia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Štandardne základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 %. Vlastníci sa však môžu dohodnúť aj na inom pomere, pričom základná zložka nesmie klesnúť pod 30 %.

• Základná zložka pokrýva náklady spojené s existenciou a prevádzkou vykurovacieho systému ako celku.
• Spotrebná zložka zohľadňuje spotrebu jednotlivých užívateľov.

Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii. Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby, s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %.

Kontrolný mechanizmus: podiel špecifických nákladov

Vyhláška zavádza kontrolný mechanizmus tzv. podielu špecifických nákladov. Ide o porovnanie nákladov na vykurovanie medzi bytmi podľa ich podlahovej plochy. Najvyšší náklad na m² nesmie byť viac ako 2,85-násobok najnižšieho nákladu na m² v objekte. Ak tento limit nie je splnený, upravuje sa pomer základnej a spotrebnej zložky - zvyšuje sa podiel základnej zložky. Tento mechanizmus chráni vlastníkov pred extrémnymi rozdielmi a zohľadňuje prestup tepla medzi bytmi.

Prečo platí základnú zložku aj odpojený byt?

Bytový dom je z pohľadu vykurovania jeden funkčný technický celok. Teplo prirodzene prestupuje medzi bytmi cez steny, stropy aj podlahy. Aj byt, ktorý je odpojený od vykurovacej sústavy, prijíma tzv. pasívne teplo zo susedných bytov. Preto sa základná zložka uplatňuje aj pri odpojených bytoch.

Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Naviac môžu vlastníci bytov po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo.

• Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2.
• Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.

Čo sa stane, ak vlastník neumožní odpočet prístrojov?

Ak vlastník neumožní vykonať odpočet, použije sa náhradný výpočet spotreby so sankčným charakterom. Spotreba sa určí z najvyššej spotreby na m² bytu v danom objekte a táto hodnota sa ešte navýši o 10 %. Výsledná hodnota býva spravidla výrazne vyššia ako reálna spotreba.

Postup pri poruche meracieho prístroja

Postup pri poruche meracieho prístroja závisí od dostupnosti historických údajov.

• Ak sú k dispozícii údaje z predchádzajúcich období, náhradná spotreba sa určí ako priemer za posledné dve zúčtovacie obdobia. Podmienkou je, že porucha sa neopakovala a nedošlo k zmene vlastníka.
• Ak historické údaje nie sú použiteľné, spotreba sa vypočíta z priemernej spotreby na m² bytov s funkčnými prístrojmi, ktorá sa následne vynásobí plochou miestnosti.

Zvyšovanie povedomia o nákladoch na vykurovanie

Mnohí vlastníci bytov sa pri ročnom vyúčtovaní nákladov zaujímajú primárne o výšku preplatku alebo nedoplatku, pričom neanalyzujú štruktúru nákladov. Správcovské spoločnosti a predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov by mali aktívnejšie vysvetľovať vlastníkom štruktúru nákladov a možnosti úspor.

Najobjektívnejším vyjadrením nákladov na vykurovanie je údaj meraný ročnou spotrebou tepla v EUR na meter štvorcový obytnej plochy. K vypočítaniu nákladov na vykurovanie potrebujete zadať súčet 12 zaplatených zálohových platieb, od ktorých sa odpočíta preplatok alebo pripočíta výška nedoplatku a tento výsledok sa delí počtom metrov štvorcových vykurovanej plochy bytu.

Na Slovensku tvoria náklady na bývanie takmer 25 % z celkových nákladov rodín, čo nás zaraďuje na nelichotivé 7. miesto v Európskej únii. U zateplených bytových domov a po urobení ďalších energetických opatrení sa spotreba tepla pohybuje od 3,50 EUR do 6,50 EUR.

Praktický príklad dopadov novej vyhlášky

V rámci analýzy boli použité údaje z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá. Vo vyúčtovaní roku 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá tzv. cene pre zraniteľných odberateľov.

V jednom z prípadov došlo k nesúladu v rozpočítaní nákladov, keď správca mechanicky uplatnil paragraf vyhlášky, ktorý upravuje základnú zložku pri prekročení pomeru špecifických nákladov 2,5. Tento postup bol v rozpore s definíciou výpočtu tzv. vykurovaného priestoru. Správne by mali byť odpojené byty zohľadnené v rámci podielu na základnej zložke podľa definovaných koeficientov.

Výpočet nákladov po zistení prekročenia pomeru špecifických nákladov

V prípade, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presiahne 2,5, pomer základnej a spotrebnej zložky sa iteratívnou metódou stanoví na 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka. Vyhláška v §5 a §6 striktne stanovuje podiel základnej zložky pre rozpočítavanie podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru na 30 % v objektoch s odpojenými bytmi od CZT.

Spotreba tepla v kWh/m² je okamžitou informáciou o energetickej efektívnosti alebo mernej spotrebe tepla na vykurovanie. V jednom z prípadov bol pomer medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo zodpovedá pomeru medzi konkrétnymi bytmi.

Predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie za rok 2023 bolo v tomto prípade chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z. z.

Energetická efektívnosť a náklady

Súčasťou energetickej efektívnosti je aj nákladová efektívnosť. Pri bežnom rodinnom dome na Orave (chladnejší región) vychádza tepelné čerpadlo pri rozumných sadzbách elektriny spravidla lacnejšie ako plyn. Úspora sa v modeli pohybuje okolo 400 - 500 € ročne, pri napojení na fotovoltiku ešte viac.

Tabuľka energetickej náročnosti budov:

Pri výpočte nákladov na vykurovanie infra fóliami je možné využiť špeciálnu kalkulačku spotreby energie. Je potrebné zadať základné parametre, ako sú tepelné straty vykurovanej budovy a cenu elektrickej energie vrátane distribúcie.

tags: #vypocet #nakladov #za #vykurovanie