V posledných rokoch sa s rastúcou produkciou bioetanolu zvyšuje aj produkcia vedľajšieho produktu jeho výroby - výpaliek. Ing. Matúš RAJSKÝ, Ing. Mária CHRENKOVÁ, PhD. a MVDr. Soňa NITRAYOVÁ, PhD. vo svojej práci analyzujú vlastnosti kukuričných výpaliek a ich potenciálne využitie vo výžive zveri, najmä v podmienkach strednej Európy.
Čo sú výpalky a aká je ich produkcia?
Výpalky sú vedľajším produktom pri výrobe bioetanolu (liehu). Vznikajú po fermentácii zŕn, pričom škrob sa premieňa na lieh a v zostávajúcej hmote sa koncentrujú ostatné živiny. V moderných liehovaroch sa z 1 tony vstupnej suroviny získa určité množstvo liehu (napr. 336 l z kukurice, 302 l z pšenice, 83 l z cukrovej repy). V dôsledku toho sa koncentrácia živín v sušine výpalkov približne strojnásobí v porovnaní s pôvodným zrnom.
V závislosti od spôsobu spracovania sa môžeme stretnúť s dvoma formami výpalkov:
- Sušené výpalky (DDGS - Dried Distillers Grains with Solubles) s obsahom vody 8 - 12 %. Táto forma je najlepšia z pohľadu skladovateľnosti.
- Vlhké výpalky s obsahom vody 67 - 70 %.
V podmienkach strednej Európy sa ako vstupná surovina na výrobu bioetanolu a následne výpalkov využíva najmä kukurica, pšenica, triticale, cukrová repa, jačmeň, proso a cirok. S narastajúcou výrobou bioetanolu sa predpokladá aj zvýšenie produkcie výpalkov.
Kvalita a vlastnosti výpalkov
Kvalita výpalkov môže byť rozdielna a odráža sa aj v ich farbe a vôni. Farba sa pohybuje od svetlo zlatej po tmavo hnedú a vôňa od sladkej po zadymenú. Tmavšie zafarbené výpalky, ktoré majú často aj dymový zápach, naznačujú použitie príliš vysokej teploty počas sušenia. Tento proces negatívne vplýva na nutričnú kvalitu výpalkov a znižuje stráviteľnosť živín.
Z pohľadu zloženia sú výpalky charakteristické:
- Vysokým obsahom dusíkatých látok (bielkovín): 23 - 34 %.
- Vysokým obsahom tuku: 3 - 12 %. Z tohto dôvodu je dôležité dodržiavať primeranú dobu skladovania - maximálne 6 mesiacov v zime a 2 mesiace v lete.
- Vysokým obsahom fosforu: 0,4 - 0,9 %. Fosfor vo výpalkoch je dobre prístupný (stráviteľný), čo znižuje potrebu dopĺňania kŕmnych dávok anorganickým fosforom a zároveň redukuje jeho vylučovanie výkalmi. Stráviteľnosť fosforu z kukuričných výpalkov je výrazne vyššia (59,1 %) ako zo samotného zrna kukurice (19,3 %).
Kyslosť výpalkov je ďalšou významnou vlastnosťou, pričom sa pohybuje okolo pH = 3,9. Pre vyváženie tejto kyslosti sa odporúča prežúvavej zveri predkladať objemové krmivá s vyšším obsahom vápnika, ako je lucernové alebo ďatelinové seno.
Využitie vo výžive zveri
Využitie výpalkov vo výžive raticovej zveri nie je v našich podmienkach zatiaľ rozšírené, ale vzhľadom na nové trendy vo výrobe bioetanolu môže byť ich použitie opodstatnené. Skrmovanie výpalkov zároveň predstavuje recykláciu vedľajšieho produktu výroby.
Odporúčané dávkovanie pre rôzne druhy zveri:
- Prežúvavá zver (jelenia, daniela, muflónia, srnčia): Odporúča sa maximálne 20 % DDGS v kŕmnej dávke. V prípade, že výpalky tvoria 15 - 20 % kŕmnej dávky, je vhodné doplniť krmivo o uhličitan vápenatý (kŕmny vápenec) v množstve približne 30 g na 100 kg živej hmotnosti.
- Diviačia zver: Môže tvoriť väčší podiel v kŕmnej dávke, až do 25 - 30 %.
- Malá zver (napr. kurovité vtáky): V menších množstvách, do 10 %.
Existujú aj prípady z praxe, kde sa dávky pre jeleniu, danieliu a mufloniu zver pohybovali až okolo 30 - 35 % bez zjavných negatívnych dôsledkov. Tieto pozorovania však boli krátkodobé a neumožňovali dostatočne posúdiť dlhodobý vplyv na kvalitu zveri.
Výpalky sa vyznačujú aj zníženou bachorovou degradovateľnosťou, čo znamená, že väčšia časť nestrávených živín sa presúva do tenkého čreva, kde sú lepšie vstrebávané a využité zvieraťom. Hoci obsahujú vyšší podiel vlákniny (okolo 10 %) v porovnaní so zrnom, jej fyzikálne vlastnosti (krátka dĺžka častíc) nemusia byť dostatočné pre optimálne prežúvanie a fermentáciu v bachore.
Skrmovanie DDGS môže mať pozitívny vplyv na zvýšenie obsahu mliečneho tuku a bielkovín v mlieku, čo je zaujímavé pre intenzívne chovy zveri.
How Do Animals Survive Freezing Winters? | How Nature Works | BBC Earth
Praktické skúsenosti a odporúčania
Z praxe voľných revírov vyplýva, že zver, ktorá je zvyknutá na pravidelné prikrmovanie obilnými výpalkami, ich prijíma aj počas vegetačného obdobia, čo svedčí o ich primeranej chuťovej atraktivite. Podobné výsledky boli dosiahnuté aj vo zvernicovom chove, kde kukuričné výpalky v kombinácii s doplnkovou granulovanou kŕmnou zmesou (v pomere 1:1) viedli k porovnateľným telesným parametrom mláďat a kvalite parožia samcov. Výhodou tohto prístupu sú nižšie finančné náklady, keďže DDGS dosahujú približne len 40 % ceny granulovanej kŕmnej zmesi.
Experimentálne overovania na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri pri SCPV Nitra potvrdili pozitívny vplyv kukuričných výpalkov na jeleniu zver. V štúdii, kde tvorili výpalky 12,5 % denného príjmu u samcov a 15 % u samíc (v prepočte na sušinu), boli sledované parametre ako telesná hmotnosť, rast parožia a vývoj mláďat na požadovanej úrovni.
Na základe doterajších skúseností sa DDGS odporúčajú ako vhodný kŕmny doplnok pre voľne žijúcu zver s vysokou nutričnou hodnotou, avšak za predpokladu optimálneho zloženia celej kŕmnej dávky.
V nasledujúcom zimnom období sa na nitrianskom pracovisku plánuje zaradiť DDGS do kŕmnej dávky jelenej aj srnčej zveri v podiele až 20 % denného príjmu, a to počas obdobia rastu parožia, gravidity a počiatočnej laktácie.