Vlhkosť vzduchu predstavuje obsah vody v atmosfére a jej charakteristiky sú kľúčové pre pochopenie mnohých meteorologických procesov. Množstvo vlhkosti, ktorú môže vzduch pohltiť, priamo závisí od jeho teploty. Vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vodnú paru, sa nazýva suchý vzduch, zatiaľ čo vzduch s obsahom vodnej pary označujeme ako vlhký vzduch.
Spôsoby vyjadrenia obsahu vody vo vzduchu
Obsah vody vo vzduchu môžeme vyjadriť niekoľkými fyzikálnymi veličinami:
- Absolútna vlhkosť: Hmotnosť vodných pár v objeme vlhkého vzduchu.
- Relatívna vlhkosť: Pomer množstva vlhkosti k maximálnemu možnému množstvu pri rovnakej teplote.
- Špecifická vlhkosť: Hmotnosť vodných pár pripadajúcich na jednotku hmotnosti suchého vzduchu.
- Tlak pary a rosný bod: Rosný bod udáva teplotu, pri ktorej by pri danej vlhkosti nastala kondenzácia vodných pár vo vzduchu (vznik hmly, rosy či oblakov).
Termodynamické procesy a výpar
Vodná para môže do ovzdušia prúdiť pri určitej teplote len dovtedy, pokiaľ sa vzduch nenasýti. Ak nie je vo vzduchu množstvo vodnej pary potrebné na jeho nasýtenie, udržiava sa vzduch v nenasýtenom stave, čo z termodynamického hľadiska nazývame nerovnovážny stav. Obsah vodnej pary je ovplyvnený najmä výparom z povrchu zeme a prenosom pár do vyšších vrstiev ovzdušia prostredníctvom turbulentného prúdenia a molekulárnej difúzie.
Denný chod vlhkosti
Relatívnu vlhkosť ovplyvňuje predovšetkým chod teploty. Počas dňa dochádza k výkyvom, ktoré možno rozdeliť do fáz:
- Od východu slnka sa pôda ohrieva, zväčšuje sa výpar a napätie vodnej pary pri zemskom povrchu vzrastá.
- S narastajúcou teplotou sa zosilňujú konvekčné prúdy, ktoré premiestňujú vodné pary do vyšších výšok.
- Prebiehajúci výpar nie je schopný doplniť vzniknutú „stratu“, v dôsledku čoho obsah vodných pár klesá k druhému minimu (okolo 15. - 16. hod.).
- Večer (okolo 20. - 21. hod.) vzniká druhé maximum, čo je následok stále prebiehajúceho výparu zo zohriateho povrchu.
Vplyv na ľudský organizmus a meteosenzitivita
Meteosenzitivita je citlivosť človeka na zmeny počasia, ktorú najviac pociťujú starší ľudia, deti, tehotné ženy a osoby s oslabenou imunitou. Kľúčovým problémom je (ne)schopnosť organizmu adaptovať sa na zmeny tlaku a teploty.
Reakcia tela na extrémne podmienky
| Faktor | Dôsledok pre organizmus |
|---|---|
| Vysoká teplota a vlhkosť | Zlyhanie termoregulácie, dehydratácia, únava, podráždenosť. |
| Náhly pokles teploty | Zúženie ciev, zvýšenie krvného tlaku, riziko infarktu, oslabenie imunity slizníc. |
| Suchý vzduch | Ostrý pocit „chladu“ aj pri teplotách nad 0 °C, vysušovanie slizníc očí a dýchacích ciest. |
Animation showing normal breathing
Optimálna klíma v interiéri
Najpríjemnejšia vlhkosť vzduchu pre človeka je v rozmedzí 50 - 60 %. Pri chladnom počasí je nutné dbať na to, aby rozdiel denných a nočných teplôt v interiéri nebol vyšší ako 5 °C, čím sa zabráni kondenzácii pary. Nadmerná vlhkosť a kondenzácia vedú k vzniku plesní, ktoré môžu byť zdrojom toxických mykotoxínov a spúšťačom alergických ochorení či astmy.
Pre udržanie zdravého prostredia sa odporúča:
- Krátke a intenzívne vetranie.
- Postupné ochladzovanie priestorov klimatizáciou (maximálne o 4 - 5 °C).
- Sledovanie rosného bodu ako indikátora vlhkostnej záťaže.