Grécke znaky a vlhkosť vzduchu

Grécke písmená sa často používajú. Či už ide o matematiku, geometriu alebo fyziku, stretnete sa s nimi všade.

Význam a história gréckych písmen

Grécke písmo (iné názvy: grécka abeceda, alfabeta; po novogrécky ελληνικό αλφάβητο - elliniko alfavito) je najstaršie dodnes používané písmo v Európe. Používa sa takmer výlučne na zápis gréčtiny, avšak grécke písmená sa používajú aj v iných jazykoch, hlavne v jazykoch, ktoré sa používajú v Grécku, ako arumunčina, arvanitčina a turečtina Karamanlidov. Pôvod gréckeho písma z fenického je úplne nesporný nielen pre jazykovedcov, ale výslovne ho spomína aj viacero antických (aj gréckych) autorov, ktorí aj priamo uvádzajú (bohužiaľ rôzne) mená konkrétnych Feničanov, ktorí písmo vraj doniesli Grékom. Napríklad podľa jednej legendy písmo Grékom priniesol fenický moreplavec Kadmos.

Najstarší zachovaný grécky nápis je z 9. storočia pred Kr. Pri prevzatí fenickej abecedy Gréci fenické znaky pre spoluhlásky, ktoré v gréčtine nie sú, použili ako znaky pre samohlásky. V 5. storočí pred Kr. mala grécka abeceda 24 znakov, z toho 17 pre spoluhlásky a 7 pre samohlásky. Spočiatku sa písmo písalo sprava doľava, neskôr bustrofedonom a zhruba od 7./6./5. storočia sa už písalo zľava doprava.

Najstaršia forma gréckeho písma sa volá archaické grécke písma (to sú najstaršie nápisy z Théry, Mélu a Kréty). Z nich sa vyvinuli tzv. východogrécke písma a západogrécke písma. Z východogréckych písem sa vyvinulo klasické grécke písmo. Klasické grécke písmo sa začalo všeobecne používať v 4. storočí pred Kr. Jeho základom bol iónsky variant východogréckeho písma, ktorý sa používal v gréckych maloázijských kolóniách, najmä v Miléte. Z klasického gréckeho písma postupne vzniklo byzantské grécke písmo a z byzantského gréckeho písma vzniklo nielen novogrécke písmo, ale aj slovanské písma.

Počet artefaktov s nápismi v gréckom písme je pochopiteľne obrovský, našli sa na minciach, vázach, kamenných doskách, pergamenoch, na stenách chrámov, v celom stredomorskom regióne i ďalej. Zachovali sa mnohé rukopisy diel Platóna, Homéra, Sofokla, Euklida alebo Archimeda. V kódovaní elektronického typografického systému Unicode sú znaky gréckej abecedy umiestnené v rozsahu U+0370-U+03FF hexadecimálne. Okrem moderných a klasických znakov, ktoré patria ku gréckej abecede, sa tu nachádza aj sedem koptských grafém, každá v dvoch tvaroch (U+03E2-U+03EF).

Tabuľka gréckej abecedy s malými a veľkými písmenami

Zapisovanie gréckych písmen na počítači

Napísať grécke písmená na počítači môže byť ťažšie, keďže na klávesnici nenájdete klávesy, ktorými by ste grécku abecedu mohli napísať. Existuje ale niekoľko spôsobov, ako grécku abecedu napísať na klávesnici.

Pomocou Mapy znakov

V počítačoch s operačným systémom Windows nájdete aplikáciu „Mapa znakov“. Pomocou vyhľadávacieho poľa ju nájdite a otvorte ju. V tabuľke, ktorá sa vám zobrazí, nájdite písmeno gréckej abecedy, ktoré potrebujete. Kliknite naň, potom kliknite na „Vybrať“ a následne na „Kopírovať“. Umiestnite kurzor na miesto, kde chcete znak napísať a stlačte klávesy Ctrl + V.

Použitie ASCII kódov

ASCII tabuľka obsahuje množstvo špeciálnych znakov, symbolov a aj grécku abecedu. Aby ste mohli písmeno napísať, potrebujete kláves Alt (ľavý Alt) alebo Alt Gr (pravý Alt) a kombináciu čísel, ktoré postupne stláčate na numerickej klávesnici. Pre napísanie gréckych písmen budete potrebovať kláves Alt (ľavý Alt). Stlačte ho a postupne klikajte na kombináciu čísel, potom pustite kláves Alt. Hneď ako pustíte kláves Alt, zobrazí sa písmeno gréckej abecedy.

Znak Názov ASCII kód
αmalá alfaAlt + 945
Αveľká alfaAlt + 913
βmalá betaAlt + 946
Bveľká betaAlt + 914
γmalá gamaAlt + 947
Γveľká gamaAlt + 915
δmalá deltaAlt + 948
Δveľká deltaAlt + 916
εmalé epsilonAlt + 949
Εveľké epsilonAlt + 917
ζmalá zétaAlt + 950
Ζveľká zétaAlt + 918
ηmalá étaAlt + 951
Ηveľká étaAlt + 919
θmalá thétaAlt + 952
Θveľká thétaAlt + 920
ιmalá iótaAlt + 953
Ιveľká iótaAlt + 921
κmalá kapaAlt + 954
Κveľká kapaAlt + 922
λmalá lambdaAlt + 955
Λveľká lambdaAlt + 923
μmalé míAlt + 956
Μveľké míAlt + 924
νmalé nýAlt + 957
Νveľké nýAlt + 925
ξmalé ksíAlt + 958
Ξveľké ksíAlt + 926
οmalé omikronAlt + 959
Οveľké omikronAlt + 927
πmalé píAlt + 960
Πveľké píAlt + 928
ρmalé róAlt + 961
Ρveľké róAlt + 929
σmalá sigmaAlt + 963
Σveľká sigmaAlt + 931
ςkoncová malá sigmaAlt + 962
τmalé tauAlt + 964
Τveľké tauAlt + 932
υmalé ypsilonAlt + 965
Υveľké ypsilonAlt + 933
φmalé fíAlt + 237
Φveľké fíAlt + 934
χmalé chíAlt + 967
Χveľké chíAlt + 935
ψmalé psíAlt + 968
Ψveľké psíAlt + 936
ωmalá omegaAlt + 969
Ωveľká omegaAlt + 937

Klávesové skratky

Písmená gréckej abecedy môžete zadávať aj prostredníctvom bežnej klávesnice. Tento spôsob sa zíde vedieť každému, kto nemá samostatnú numerickú klávesnicu. Jediné, čo potrebujete vedieť, je, aké písmeno latinky zodpovedá gréckemu písmenu. Písmeno alfa α napíšete, ak napíšete písmeno „a“ na klávesnici, označíte ho a stlačíte klávesy „Shift + Ctrl a Q“. Týmto spôsobom môžete napísať akékoľvek písmenko gréckej abecedy.

Vlhkosť vzduchu a jej charakteristiky

Vlhkosť vzduchu je obsah vody vo vzduchu (atmosfére). Množstvo vlhkosti, ktorú môže vzduch pohltiť, závisí od jeho teploty. Vzduch, ktorý neobsahuje žiadnu vodnú paru, sa nazýva suchý vzduch, zatiaľ čo vzduch s obsahom vodnej pary je vlhký vzduch. V atmosfére sa voda nachádza vo všetkých troch skupenstvách. Medzi aktívnym povrchom a atmosférou prebieha neustála výmena vlahy, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom turbulentného prúdenia a molekulárnou difúziou.

Infografika vysvetľujúca rôzne typy vlhkosti vzduchu

Typy vlhkosti vzduchu

  • Absolútna vlhkosť je hmotnosť vodných pár v objeme vlhkého vzduchu.
  • Relatívna vlhkosť je pomer množstva vlhkosti k maximálnemu možnému množstvu pri rovnakej teplote. V meteorológii a fyzike sa relatívna vlhkosť často označuje gréckym písmenom φ (fí).
  • Špecifická vlhkosť je hmotnosť vodných pár pripadajúcich na jednotku hmotnosti suchého vzduchu.

Obsah vodnej pary vo vzduchu má vplyv na priebeh rôznych procesov v atmosfére. Výkyvy charakteristík vlhkosti vzduchu vo všeobecnosti súvisia s periodickými zmenami teploty vzduchu. Ak zohrejeme v zime chladný vzduch na príjemnú teplotu, aj pri konštantnom množstve vodných pár vo vzduchu, klesne jeho relatívna vlhkosť. Je to zapríčinené tým, že pri vyššej teplote dokáže vzduch pohltiť väčšie množstvo vodných pár. Najpríjemnejšia vlhkosť vzduchu pre človeka je pri hodnote relatívnej vlhkosti 50-60 %.

Na meranie vlhkosti vzduchu sa používa prístroj nazývaný vlhkomer.

Hygrometer (vlhkomer) na meranie vlhkosti vzduchu

Vplyv vlhkosti na tepelný komfort: Pocit dusna

Dusno je nepríjemný subjektívny pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vysokej teploty a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu pri slabom vetre. Nepríjemný pocit spôsobuje malý výpar potu, teda malé schladzovanie povrchu tela, pretože obsah vodnej pary vo vzduchu sťažuje odparovanie vody z povrchu tela. Čím vyššia je teplota vzduchu, tým nižšia vlhkosť stačí k pocitu dusna, čo sa prejavuje ako pocitová teplota. Dusno sa vyskytuje najmä pred búrkou (lokálne "búrky z tepla").

Odkazy a zdroje

  • KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212-225.
  • ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
  • Astapenko, P.D., Kopáček, J.: Jaké bude počasí?

tags: #vlhkost #vzduchu #grecky #znak